Bolo to popoludní 10. októbra 1950, počas kórejskej vojny. Kórejská ľudová armáda bola na strategickom ústupe. Mladý súdruh Kim Čong Il povedal niekoľkým predstaviteľom, že by rád zasadil strom na slnečnom úpätí neďaleko svojej ubytovne pri príležitosti výročia dňa, keď súdruh Kim Ir Sen založil Kórejskú stranu práce. Potom si spolu so svojou mladšou sestrou vybral dve mladé borovice – pínie a začal kopať. Funkcionári mu pomohli stromy zdvihnúť, pričom dbali na to, aby sa korene nepoškodili, a pripravili ich na sadenie.
Kim Čong Il a jeho sestra začali kopať jamy pre stromy, napriek tomu, že sa funkcionári ponúkli, že to urobia za nich.
Kim Čong Il pokračoval v práci s tým, že jamy by mali byť vykopané dostatočne hlboko. Po chvíli povedal svojej sestre, že každý by mal zasadiť strom, a s pomocou funkcionárov preniesol stromy blízko dier. Jeho mladšia sestra sa ho spýtala, či je pínia dobrý druh.
Odpovedal: Je to dobrý strom. Je vždyzelený. V zime sa nebojí silných snehových búrok. Keď príde jeseň, listy ostatných stromov opadávajú, ale borovica má ihličie zelené a svieže. A plodí veľa orechov. Teraz sú tieto pínie malé, ale ak ich budeme polievať každý deň a dobre sa o ne starať, narastú a budú mať veľa orechov. Potom pôjdeme sem znova spolu s naším otcom. Bude veľmi rád, keď uvidí stromy, ktoré sme zasadili.
Nasledujúci deň povedal funkcionárovi, ktorý sa chystal vyraziť na najvyššie veliteľstvo: Hoci sa Američania divoko rozbiehajú, aby nás dobyli, nikdy sa im to nepodarí. Ak spália jeden strom, musíme zasadiť desať, dokonca aj sto stromov, aby boli naše hory a polia zelenšie. Kým tieto dva mladé stromy dorastú, naša krajina bude najbohatšia na svete.
V tých ponurých časoch mal iba osem rokov; napriek tomu sadil stromy s pevným presvedčením o víťazstve.
Anekdoty zo života Kim Čong Ila 1. Pchjongjang : Vydavateľstvo cudzojazyčnej literatúry, 2012, s. 82 – 83