V rámci poskytovania terénnych pokynov v provincii Južný Hamgjong navštívil súdruh Kim Čong Il elektráreň Čangdžingang.
Keď sa blížil k priehrade pri výrobni č. 5, videl, ako sa niektorí robotníci lopotia okolo traktora pri rieke.
Prišiel k nim a spýtal sa, čo robia. Jeden z nich odpovedal, že nakladajú kamene, aby spevnili priehradu. Prikývol a povedal, že by mali priehradu udržiavať v dobrom stave, aby bola pevná a mali by mechanizovať únavné práce, ako je prenášanie kameňov.
V tom okamihu niekto zakričal: „Pstruh, húf pstruhov!“
Húfy pstruhov stúpali riekou. Mladý muž sa prikradol k brehu a keď sa ryby priblížili, vrhol sa do vody, aby chytil tú najväčšiu.
Ozvalo sa šplechnutie a výbuch smiechu. Muž skončil premočený do nitky a s prázdnymi rukami.
Chvíľu stál so zahanbeným úsmevom a znova sa vrhol na ryby.
– „Mám ju!“ zvolal muž držiac vo svojich rukách pstruha.
– “Čiapka ti pláva preč,” zvolal iný muž.
Keď videl, ako mu voda odnáša čiapku, zmeravene stál. So pstruhom v rukách len horko-ťažko mohol utekať za čiapkou a zobrať ju.
Sledujúc túto scénu, súdruh Kim Čong Il vošiel v topánkach do vody a vytiahol čiapku. Otriasol z čiapky vodu a položil ju mužovi na hlavu.
Potom s jemným úsmevom zavtipkoval, že keď pre neho chytil rybu, tak mu na oplátku zachránil čiapku pred utopením.
Všetci sa smiali, až sa za brucho chytali.
Funkcionár pripomenul súdruhovi Kim Čong Ilovi, že je najvyšší čas ísť. Bolo už peknú chvíľu popoludní.
Povedal, že robotníci budú smutní, že sa s ním musia rozlúčiť po tom, čo spolu zažili také príjemné chvíle, a tak navrhol:
– Poďme sa naobedovať spolu.
Vyzul si mokré topánky a ponožky a položil ich na skalu.
Potom sa posadil na betónovú dlažbu a požiadal svoj sprievod, aby priniesli jedlo.
Robotníci si posadali okolo neho.
Povedal, že mu je ľúto, že toho nepripravil ešte viac, a rozdelil medzi nich krajce chleba.
Robotníci sa cítili trápne a šťastne zároveň.
Písal sa 7. august 1967.
