Od dávnych čias kórejský ľud miloval borovicu a vysádzal ju vo veľkom v rôznych dedinách, horách a morských pobrežiach.
Miestam, ktoré sú husto pokryté borovicami, dali názvy „songrim“ (borovicový les) či „songdowon“ (borovicová záhrada).
Borovica často býva hlavnou témou literárnych diel, malieb a umeleckých výrobkov. V historickej knihe z 13. storočia „Samgukjusa“ (História troch kráľovstiev) sú básne, ktoré oslavovali borovicu ako symbol vernosti – pevný strom, odolávajúci mrazu, snehu i ľadovému vetru.
Autori s pseudonymami Samjongdang a Čong Mun Bu, ktorí boli aktívni ako velitelia dobrovoľníckeho zboru počas Imdžinskej vlasteneckej vojny (1592-1598), napísali básne „Čchongsongsa“ (Les zelených borovíc) a „Solsup“ (Borovicový háj), odrážajúc v borovici dušu vlastenectva a oddanosť v boji za obranu vlasti.
Skutočnosť, že kniha „Rimwonsiprjukči“, napísaná v roku 1825, konkrétne načrtáva spôsob kreslenia borovice, dokazuje, že kórejský ľud od dávnych čias mal rád borovicu a venoval pozornosť štúdiu pravidiel jej kreslenia.
Národná hrdosť sa tiež premieta do mnohých prísloví týkajúcich sa borovice, napríklad „Len v zime možno spoznať zeleň borovice“ alebo „Pevnosť borovice a bambusu možno spoznať iba v mrazivej zasneženej zime.“
Borovica je preto národný strom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Kórejská ústredná agentúra (KCNA) – www.kcna.kp
