Skoro ráno 22. mája 1998 auto súdruha Kim Čong Ila mierilo k jednotke KĽA na vrchole Kačchi viac ako 1 000 m nad morom vo východnej zóne frontu. Vojaci boli skutočne nadšení, že vidia svojho najvyššieho veliteľa na frontovej línii vo vysočine, ale veliteľ jednotky bol značne nervózny, pretože musel v hmle popísať situáciu v oblasti. V takej hustej hmle takmer nebolo možné vidieť ani najbližšie kopce.
I sprevádzal on veľkého vodcu na vrchol kopca a informoval ho o rozmiestnení nepriateľských jednotiek a ich pomeroch, ukazujúc na niektoré viditeľné kopce, ktoré boli zahalené v oblakoch.
Súdruh Kim Čong Il mu povedal, že všetko toto pozná a pokračoval: “Tam je skala Sondžo a pred ňou sú Kóta 351 a hora Wolbi.”
Spomínaný dôstojník a ďalší funkcionári z jeho jednotky boli prekvapení, že poznal všetky objekty, ktoré boli v hustej hmle len ťažko viditeľné, respektíve neviditeľné.
Súdruh Kim Čong Il poznal topografiu oblasti južne od vojenskej demarkačnej línie smerom dovnútra.
Veliteľ jednotky sa pýtal, či tam už bol viackrát. Súdruh Kim Čong Il povedal: “Vidím všetko, pretože mám okuliare. S okuliarmi môžete vidieť všetko.”
Funkcionári sa na neho zmätene pozerali, pričom sa nahlas zasmial. Až vtedy si uvedomili, že musí ovládať zemepisné črty prednej línie, keďže vynakladá starostlivé úsilie, aby plne pripravil vojenské jednotky na obranu krajiny a ľudu.
