18. októbra 2002 súdruh Kim Čong Il kontroloval ženskú rotu Kórejskej ľudovej armády.
Potom, čo si prezrel niekoľko priestorov roty, bol uvedený do miestnosti, kde boli nastúpené vojačky, aby predviedli umelecký výkon.
Pozdravil tešiace sa ženy a povedal: “Posaďte sa, prosím. Dovoľte mi zhliadnuť vaše predstavenie.”
Posadil sa na stoličku a predstavenie začalo.
Pozerajúc sa na tanec vystupujúcich vojačiek, komentoval:
“Tie ženy tancujú tak veselo vojensky.
Toto vystúpenie živo znázorňuje tréning vojačiek a ich hodnotný život.
Moje vojačky sú veľmi optimistické.”
Ďalšou časťou programu bol prednes poviedky Kde si, drahý generál.
Táto hra načrtla príbeh zo života vojačiek roty spred niekoľkých rokov, pravdivo zobrazujúc ich ušľachtilý duševný svet.
Súdruh Kim Čong Il povedal, utierajúc si slzy do vreckovky:
“Slzy sa mi tisnú do očí, keď vidím hru s dobrým obsahom a vysokou úrovňou vystupovania.
Vojačky tejto roty vedia veľmi dobre vystupovať.
Sú skutočne vynikajúce, veľmi sa mi to páčilo.
Bol som trochu unavený z nedávnej cesty po niekoľkých jednotkách, ale váš výkon bol dosť dobrý na to, aby som zahnal svoju únavu.”
Po vystúpení odišiel z miestnosti.
Usmieval sa od ucha k uchu, keď hovoril veliteľovi a politickému komisárovi roty. “Vy v týchto horách nerobíte nič iné, len nacvičujete vystúpenia, že?”
“Nie, robíme výcvik, poľnohospodárske práce a všetky ostatné veci.”
“Ste naozaj vynikajúce.
Robíte to veľmi dobre. Vskutku, veľmi dobre.”
Potom funkcionár povedal, že bolo veľmi zaujímavé sa pozerať, ako vojačky spievajú a prepletajú nohami.
Súdruh Kim Čong Il s ním súhlasil a povedal:
“Myslím, že táto rota je v umeleckom vystupovaní najlepšia.
Vyzerá to tak, že na jednej strane sa venujú zlepšovaniu životných podmienok a na druhej prípravám na umelecké výkony.”
