Nasledujúce sa stalo v júni 1975. Súdruh Kim Čong Il, dozvediac sa, že prezident Kim Ir Sen sa zaujíma o situáciu v domácom poľnohospodárstve aj počas návštevy v zahraničí, šiel robiť inšpekciu regiónov na západnom pobreží, aby sa oboznámil so situáciou v poľnohospodárstve. Bolo neskoro v noci, keď dokončil svoju prácu, ale povedal svojim funkcionárom, že by mali ísť rovno do provincie Kangwon na východnom pobreží.
Funkcionári boli prekvapení, pretože si mysleli, že sa vráti do Pchjongjangu. Poprosili ho, aby sa tam vydal na druhý deň, poukazujúc na to, že je už neskoro večer.
Súdruh Kim Čong Il im povedal, že keďže prezident bol znepokojený situáciou v poľnohospodárstve, aj keď sa nachádzal v zahraničí, nemal by aj tak v noci pokoj. Trval teda na tom, aby začal v provincii Kangwon a postupne skontroloval situáciu v poľnohospodárstve vo východných pobrežných oblastiach. Funkcionári sa vychystali a nechali pripraviť vozidlá, zastavil ich však a povedal, že pôjde vlakom, aby si vodiči mohli odpočinúť.
Takže sa pokúsili zabezpečiť špeciálny vlak. Ale opäť ich zastavil. Zdôrazňujúc, že cestovné poriadky vlakov by sa mali dodržiavať, súdruh Kim Čong Il povedal, že zabezpečenie špeciálneho vlaku by narušilo železničnú dopravu. Spýtal sa ich, kedy ide ďalší vlak do Wonsanu.
Funkcionár mu povedal čas.
“To je v poriadku. Som funkcionár, ktorý pracuje pre ľudí, a tak idem týmto bežným vlakom.”
Po chvíli čakania na železničnej stanici nastúpil do vlaku.
O niekoľko dní neskôr bol vedúci sekretár straníckeho výboru provincie Južný Hamgjong informovaný o tom, že sa s ním súdruh Kim Čong Il stretne na železničnej stanici v jeho provincii po tom, ako ukončí svoje terénne poradenstvo v provincii Kangwon.
Funkcionár sa rýchlo prirútil na stanicu, len aby stihol vlak, ktorý pískajúc vchádzal do stanice. Pomysliac si “šťastie,” priblížil sa k vlaku, ale zrazu sa zastavil, keď si uvedomil, že to nie je špeciálny vlak, ale obyčajný vlak. Znova sa na naň pozrel, ale nezmýlil sa.
Premýšľal nad tým, či by mohol prísť ďalší vlak, keď zrazu počul známy hlas, ktorý naňho volal.
“Tak tu ste.”
Súdruh Kim Čong Il sa široko usmieval zo železničného vozňa. Aj keď bol mnohokrát počul a bol svedkom jednoduchosti a skromnosti súdruha Kim Čong Ila, nebol by funkcionár nikdy pomyslel, že vodca, oblečený a správajúci sa rovnako ako ostatní cestujúci, bude pokračovať v jeho terénnych pokynoch na osobnom vlaku.
Súdruh Kim Čong Il povedal, že strávil niekoľko dní dozvedaním sa o situácii v poľnohospodárstve a chcel sa informovať o presádzaní ryže v provincii Južný Hamgjong. Dal pokyny, aby sa urýchlilo pletie buriny a výrazne sa zvýšila produkcia hnojív.
Potom nastúpil do vlaku a odišiel.
Len málo ďalších cestujúcich vedelo, že súdruh Kim Čong Il cestuje ich vlakom.
