20. jún 1964 bol nezvyčajne jasný a príjemný deň.
Bol to druhý deň súdruha Kim Čong Ila v Ústrednom výbore Kórejskej strany práce. I zostal on bdieť po celú noc. Za úsvitu sa vybral s niektorými funkcionármi na rannú prechádzku v záhrade svojej administratívnej budovy. Zrazu sa zastavil a pozrel sa na červenú vlajku vlajúcu nad budovou. Vlajka sa vlnila v rannom vánku. S pohľadom upreným na vlajku povedal:
“Vlajka našej strany, ktorá vlaje na vrchole budovy Ústredného výboru Strany, je symbolom víťazstva, slávy a revolúcie; bola svedkom každého druhu neľútostného boja. História straníckej vlajky začala, keď generálny tajomník súdruh Kim Ir Sen zorganizoval Zväz proti imperializmu a vysoko pozdvihol červenú vlajku revolúcie. Následne naša strana zapustila pevné korene.”
Dlho uprene hľadel na červenú vlajku strany. Vlajka sa trepotala silnejšie.
Pokračoval: “Odteraz musíme pozdvihnúť červenú vlajku ešte vyššie. Musíme intenzívnejšie pracovať na tom, aby sme naplnili dielo veľkého vodcu, držiac vysoko červenú vlajku revolúcie, bez ohľadu na ťažkosti a skúšky, ktorým môžeme čeliť na ceste revolúcie.”
