Vážené súdružky, vážení súdruhovia, milí priatelia KĽDR,
náš seminár nesie názov „Význam kórejskej revolúcie pre pokrokové hnutie“. Túto problematiku je potrebné riešiť, pretože pokrokové hnutie sveta je momentálne v troskách a mladí ľudia majú vymyté mozgy buržoáznou malomeštiackou kultúrou, pričom začína u nich absentovať zdravý rozum, myslia si, akí sú slobodní a na druhej strane sa nechajú strhnúť davovou psychózou rôznych mimovládnych organizácií. Toto v Kórei nenájdeme.
Väčšina mladých ľudí u nás je ohlúpnutá buď liberálnymi myšlienkami, mysliac si, že majú na všetko právo a že to, čo povedia, musí každý rešpektovať; alebo naopak extrémne nacionalistickými myšlienkami, pri ktorých dávajú všetko zlo v spoločnosti za vinu príslušníkom nejakých menšín, čo tiež samozrejme nie je úplne tak.
Bolo by treba robiť viac pre to, aby nám ľudia, predovšetkým mladí, rozumeli a pochopili, že bez hnutia doma a vo svete sa zmeny nedostavia.
Za socializmu bola u nás snaha pozitívne vplývať na mládež a vychovávať ju k revolučným tradíciám, ale väčšinu mladých to nezaujímalo. V KĽDR je mládež aktívnejšie zapájaná do budovania socializmu a je tam väčšia snaha o prepojenie Strany s mládežou, pričom štát sa snaží obmedzovať vplyvy, ktoré by mohli mať neblahý vplyv na mladých ľudí, hoci ich šíreniu je v dnešnom svete globalizácie ťažké úplne zabrániť.
Kórejská revolúcia začala v medzivojnovom období 20. storočia pod vedením veľkého vodcu súdruha Kim Ir Sena. Kórea v tom čase bola pod japonskou okupáciou a kórejský národ bol utlačovaný japonskými imperialistami. Kórejskí pracujúci museli otročiť na kapitalistov.
Vo svojom mladom veku súdruh Kim Ir Sen objavil myšlienky marxizmu-leninizmu, ktoré neskôr rozvinul do vlastnej tvorivej filozofie čučche.
Súdruh Kim Ir Sen dokázal počas prvej etapy kórejskej revolúcie spojiť v boji za vec národného oslobodenia rôzne sociálne ba i názorové prúdy. Cieľom kórejskej revolúcie bolo v prvom rade národné oslobodenie kórejského národa a v druhom rade budovanie socialistickej spoločnosti, ktoré, pri rastúcich úspechoch komunistického hnutia vo svete, vyzeralo ako sľubná cesta. Vďaka tomu môžeme o kórejskej revolúcii hovoriť ako o revolúcii národnooslobodzovacej a socialistickej zároveň.
Situácia odvtedy sa vo svete dosť zmenila. Zatiaľ čo Kórea rozvíja socializmus a je sebestačná aj napriek náročným podmienkam, bývalé európske socialistické krajiny sú dnes kolonizované a pod okupáciou, podobne ako bola Kórea počas nadvlády Japonska. V Českej republike a na Slovensku nám v súčasnosti nepatrí takmer nič z priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších oblastí.
Čo sa týka vojenskej okupácie, tak síce ešte nie sme priamo okupovaní takým spôsobom, že by sme tu mali cudzích miestodržiteľov alebo by v každom meste boli americké vojenské posádky, ale už sa po našich cestách a železniciach čoraz častejšie presúvajú bojové vozidlá americkej armády, nad hlavami nám lietajú americké vrtuľníky a niektorí naši politickí predstavitelia chcú poskytnúť napríklad naše letiská americkej armáde. Američania majú zálusk stavať na našom území svoje základne, čomu niektorí vlastizradcovia ochotne pritakávajú. Do viacerých politických alebo úradných funkcií sa dostali otvorene proamerickí a protiľudoví politici.
Preto si myslím, že v súčasnosti je nutné spojiť sily s pronárodnými, vlasteneckými politickými skupinami a prúdmi. Momentálne naozaj nie je iná cesta, pretože raziť liberálnu politiku je klinec do rakvy nášmu hnutiu. Musíme i my v našom hnutí prispievať k tomu, aby sme prispeli k porážke kapitalizmu ako celku.
Kórejská ľudovodemokratická republika pri svojom vzniku mala šťastie, že v jej susedstve existovali dva veľké socialistické štáty, a to priemyselne vyspelý Zväz sovietskych socialistických republík, v tom čase začínajúca jadrová veľmoc, poraziteľ fašizmu na čele s veľkým generalissimom Josifom Vissarionovičom Stalinom, a taktiež Čína, ktorá sa vydala na cestu budovania socializmu, vedená veľkým kormidelníkom Mao Ce Tungom. Kórea však po nešťastnom XX. zjazde KSSZ nenasledovala slepo sovietske vedenie a posilňovala naďalej svoju nezávislosť a vodcovský princíp, ani neurobila tržné reformy ako Čína po úmrtí Mao Ce Tunga.
My dnes musíme hľadať spôsob, ako prizvať mladú generáciu ku spolupráci s naším hnutím. Musíme hľadať východiská ako spoločne bojovať proti globálnemu kapitalizmu a posilniť ich vedomie, že jedine spoločnými silami môžeme dosiahnuť úspech.
Naša organizácia Pektusan musí spoločne s ostatnými pokrokovými ľuďmi u nás a vo svete vytvoriť spoločnú silu, ktorá bude ochotná s nami revolučné myšlienky presadiť a preraziť plány imperialistických štátov, ktoré bránia tomu, aby Kórea uzavrela mierovú zmluvu a mohli sme s ňou „postaviť na nohy“ medzinárodné pokrokové hnutie.
Výnimočnou črtou kórejskej revolúcie je taktiež to, že KĽDR zvládla, narozdiel od nás, dramatické obdobie prelomu 80. a 90. rokov, bez toho, aby sa výraznejšie zriekla socialistických princípov riadenia štátu. To sa jej podarilo vďaka geniálnemu vedeniu súdruha Kim Čong Ila. Lenže v našej krajine socializmus padol a chýbajú tu takí vodcovia, akými je obdarená KĽDR.
Ako teda zhrnúť význam kórejskej revolúcie pre medzinárodné hnutie? Kórejská revolúcia nám ukazuje cestu, ako KĽDR dosiahla národnú nezávislosť, vybudovala a uhájila socializmus.
Udalosti uplynulého mesiaca nám naznačujú, že tento rok nás zrejme nečaká nič dobré. Zdá sa, akoby bol svet na pokraji skazy a my sme toho svedkami.
Nechcem ale končiť svoje vystúpenie demotivujúco. Skúste, keď už ste s vašimi deťmi alebo vnukmi, im častejšie hovoriť o výhodách socializmu, o tom ako sa žilo v minulosti, ukázať im staré fotografie. Pretože propaganda našich nepriateľov nespí a usilovne im vymýva mozgy, či už v televízii alebo na školách.
Ďakujem za pozornosť.
