Dekrét Ústredného ľudového výboru KĽDR pod názvom “Na oslavu narodenín súdruha Kim Čong Ila, 16. februára, ako jedného z najväčších národných sviatkov” bol zverejnený vo februári 1995. Podpísal ho prezident Kim Ir Sen 7. februára 1992, ale jeho zverejnenie bolo odložené o tri roky.
Je za tým nasledujúci príbeh:
Pre svoj veľký prínos pre krajinu a ľud, ktorý je verný myšlienkam prezidenta Kim Ir Sena, sa súdruh Kim Čong Il tešil absolútnej dôvere a bezhraničnej úcte kórejského ľudu. Kórejský ľud, ktorý ho oslavoval ako nástupcu prezidenta, bol hrdý na to, že má ďalšieho veľkého muža a že je požehnaný vodcami.
A už dlho si želal oslavovať jeho narodeniny ako jeden z najväčších národných sviatkov spolu s narodeninami prezidenta Kim Ir Sena 15. apríla, a toto prianie sa počas rokov prehlbovalo. Ale súdruh Kim Čong Il vždy odmietal a trávil svoje narodeniny zaneprázdnený štátnymi záležitosťami alebo poskytovaním terénnych pokynov.
Toto želanie bolo vyjadrené ako neuhasiteľná túžba národa v listoch a žiadostiach, poslaných z celej krajiny pri príležitosti jeho 40. narodenín v roku 1982.
Súdruh Kim Čong Il však uviedol, že jedine narodeniny prezidenta Kim Ir Sena by sa mali oslavovať ako najväčší štátny sviatok a dokonca zakázal uverejňovanie jeho narodenín. Súdruh Kim Ir Sen bol o tom informovaný a dal pokyn, že narodeniny súdruha Kim Čong Ila by sa mali oslavovať verejne.
15. februára 1982 masmédiá v krajine zverejnili dekrét Ústredného ľudového výboru KĽDR o udelení titulu Hrdina KĽDR súdruhovi Kim Čong Ilovi pri príležitosti jeho 40. narodenín. Nasledujúci deň, 16. februára, súdruh Kim Ir Sen zorganizoval banket na počesť narodenín súdruha Kim Čong Ila.
Všetci sa radovali pri verejných oslavách februárového sviatku a očakávali, že súdruh Kim Čong Il bude odpočívať a užívať si. Povedal však funkcionárom, že v ten deň dal sľub prezidentovi, že vynaloží väčšie úsilie, a že je jeho celoživotným poslaním pokračovať v dokončení veci čučche vytvorenej prezidentom. Po bankete odišiel na stavenisko, aby poskytol terénne pokyny.
Práve kvôli tejto pokore bol dekrét podpísaný prezidentom vo februári 1992 zverejnený až o tri roky neskôr.
