Pchjongjang, 25. června čučche 106 (2017) (KCNA) – Na Kim Ir Senově náměstí se uskutečnila masová manifestace obyvatel Pchjongjangu 25. června, v Den boje proti imperialismu USA. Číst dál
Pchjongjang, 25. června čučche 106 (2017) (KCNA) – Na Kim Ir Senově náměstí se uskutečnila masová manifestace obyvatel Pchjongjangu 25. června, v Den boje proti imperialismu USA. Číst dál →

Pchjongjang, 21. června čučche 106 (2017) (KCNA) – Pracující a členové Generální federace odborových svazů Koreje (GFTUK) se ve středu setkali na náměstí před Ústředním domem třídního vzdělávání, aby slíbili pomstu agresorům USA ve vztahu k 25. červnu, Dni boje proti americkému imperialismu. Číst dál →
Pchjongjang, 21. júna čučche 106 (2017) (KCNA) – Na riekach a potokoch v Pchjongjangu boli vytvorené plávajúce záhrady, ktoré napomáhajú k čisteniu vody a zároveň skrášľujú hlavné mesto KĽDR.
Pchjongjang, 20. júna čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Premiér KĽDR súdruh Pak Pong Ču urobil terénny prieskum výstavby zariadenia na chov hospodárskych zvierat v oblasti Sepho.
Prechádzajúc závodom na spracovanie mäsa Phjonggang, dobytčou farmou Aeguk a ďalšími miestami, povzbudil premiér členov Stavebnej údernej brigády č. 922 v úspešnom budovaní chovného zariadenia v oblasti Sepho. Číst dál →
Pchjongjang, 19. júna čučche 106 (2017) (KCNA) – Vojsko a ľud KĽDR významne oslávili 53. výročie začatia straníckej práce vodcu Kim Čong Ila na ústrednom výbore Kórejskej strany práce. Počas tohoto sviatku vojsko a ľud zo všetkých oblastí pôsobnosti, vrátane školopovinných detí a mládeže navštívili sochy prezidenta Kim Ir Sena a vodcu Kim Čong Ila na kopci Mansu a na rôznych miestach, aby im vzdali úctu. Rovnako tak učinili pri ich usmievajúcich sa portrétoch. Číst dál →
Pchjongjang, 15. června čučche 106 (2017) (KCNA) – Občan USA Otto Frederick Warmbier, který byl odsouzen k nucené práci, byl odeslán domů dne 13. června 2017 z humanitárních důvodů podle rozsudku Ústředního soudu KLDR.
Pchjongjang, 12. júna čučche 106 (2017) (KCNA) – V pondelok sa vo Veľkej ľudovej študovni uskutočnil národný seminár o ochrane a správe intertidálnych mokradí a sťahovavých vodných vtákov v kórejskom Západnom mori. Číst dál →
Pchjongjang, 11. června čučche 106 (2017) – Informační pracovníci strany, kteří uskutečnili studijní cestu na revoluční bitevní místa v oblasti hory Pektu, uspořádali 11. června slavnostní shromáždění před sochou velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena (Kim Il Sunga) před Samčijonským velkým památníkem.
Účastníci před sochou položili kytice květin a vzdali hold velkému vůdci. Číst dál →
Pchjongjang, 12. júna čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Národné majstrovstvá mládeže v taekwondo o pohár Čongilbong (kopec pomenovaný po vodcovi Kim Čong Ilovi, pozn. prekl.) boli v piatok otvorené s náležitým ceremoniálom v basketbalovej hale na ulici Chongchun. Číst dál →
Pchjongjang, 8. června (KCNA) – Vážený maršál Kim Čong Un měl fotografické setkání s účastníky 8. sjezdu Korejského svazu dětí (KSD).
Když maršál Kim Čong Un dorazil na místo konání fotografického setkání, delegáti KSD mu předali voňavou kytici a uvázali kolem krku rudý šátek. Číst dál →
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan