Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 11. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

V januári 1959 navštívil súdruh Kim Čong Il univerzitu v Moskve. Založená v 50. rokoch 18. storočia, mala univerzita dlhú, viac ako dvestoročnú tradíciu; pričom bola rozvinutá do takej miery, že mala niekoľko fakúlt a stovky katedier, viac ako sto prednáškových sál, 1 700 laboratórií, 4 000 učební a 6 000 školiacich miestností.

Bola to pýcha Sovietskeho zväzu. A čo viac, mala budovu postavenú len pred pár rokmi a vzdelávacie zariadenia zakúpené s veľkými nákladmi, ktoré závidel celý svet. S veľkým záujmom si súdruh Kim Čong Il prezrel univerzitné učebne, výskumné miestnosti a laboratóriá. Číst dál →

31. december 1994 sa blížil ku svojmu koncu, uprostred horkého žiaľu nad náhlym úmrtím prezidenta Kim Ir Sena.
Vo svojej kancelárii, v atmosfére slávnostného ticha sa súdruh Kim Čong Il rozprával vo svojej mysli s prezidentom Kim Ir Senom a jeho milovaným ľudom.

Potom povedal vrcholným predstaviteľom strany a štátu, ktorí tam boli s ním:
„Lúčiac sa s týmto rokom, stále smútime nad odchodom veľkého vodcu súdruha KIM IR SENA. Veľký vodca venoval všetko svoje úsilie slobode a šťastiu nášho ľudu a prosperite a rozvoju našej krajiny.“
Bol tak premožený smútkom a ľútosťou nad úmrtím prezidenta, že nemohol pokračovať v rozprávaní. Číst dál →

24. decembra 2000 bol súdruh Kim Čong Il skontrolovať rotu Kórejskej ľudovej armády, ktorá sa nachádzala na najodľahlejšom mieste prvej línie.

Keď sa dozvedeli o jeho príchode, vojaci nemohli uveriť vlastným ušiam, pretože počas predošlej noci napadlo 300 mm snehu, takže boli zasypané všetky prístupové cesty. Pri pohľade na rozveselených vojakov súdruh Kim Čong Il povedal, že ich prišiel pozrieť, pretože bránia prednú líniu. Číst dál →

Opýtal sa trikrát

18. decembra 2002 bol súdruh Kim Čong Il na prehliadke jednotky KĽA. Keď pozoroval tréning vojakov, povšimol si, že je to fyzicky náročné.

Urobil prehliadku kasární a jedálne a potom sa opýtal dôstojníka podjednotky, čoho je najväčší nedostatok.
Po vypočutí odpovede, že všetkého je dostatok, sa opýtal veliteľa jednotky na to, čo najviac chýba.
Ten odpovedal: „Vďaka Vášmu dôkladnému záujmu všetko dostávame v dostatočnom množstve.“
Stále znepokojený, generál povedal:
„Neverím, že nemáte žiadne ťažkosti.
„Viem, že mi to hovoríte, pretože ma nechcete znepokojovať. Prosím, povedzte mi bez váhania všetky vaše problémy.“

Číst dál →

Jedného dňa v septembri 2009, keď kórejský ľud pracoval tvrdo na tom, aby dosiahol nový revolučný pokrok pri budovaní prosperujúcej krajiny, súdruh Kim Čong Il oznámil, že absolvuje ďalšiu návštevu staveniska elektrárne Huičchon. Odkedy vyzval všetkých ľudí, aby začali 150-dňovú kampaň s cieľom vybudovať odrazový mostík pre prosperujúcu krajinu, často bez odpočinku poskytoval terénne pokyny u mnohých jednotiek.  Číst dál →

Nasledujúci príbeh sa stal, keď súdruh Kim Čong Il kedysi vystupoval na horu Pektu.

Počasie bolo mizerné. Bolo ťažké otvoriť oči v snehovej fujavici a zúrivý vietor vytváral snehové záveje, ktoré blokovali cestu. Jeho sprievod sa ho pokúšal presvedčiť, aby sa vrátili späť a hovorili, že aj keby sa im podarilo dosiahnuť vrchol, nemohli by si v tento deň vychutnať žiadny výhľad. Súdruh Kim Čong Il však pokračoval v ceste a povedal, že aj protijaponskí revoluční bojovníci kráčali v minulosti po takýchto cestách a že zlé počasie z toho robí skutočnú výpravu na horu Pektu. Číst dál →

Na úsvite jedného novembrového dňa v roku 1996 prišiel súdruh Kim Čong Il do Panmundžomu, ktorý leží na vojenskej demarkačnej línii, predeľujúcej Kórejský polostrov na sever a juh. Bolo pozoruhodné, že súdruh Kim Čong Il tam šiel, vzhľadom na to, že od konca americko-kórejskej vojny v roku 1953 pokračovali vojenské stretnutia medzi KĽDR a Spojenými štátmi a že americké a juhokórejské sily páchali časté vojenské provokácie pozdĺž vojenskej demarkačnej línie. Číst dál →

Jedného dňa v novembri 1996 súdruh Kim Čong Il vyrazil na návštevu vojakov brániacich ostrov Čcho v Západnom mori.

Vo chvíli, keď sa motorové člny chystali opustiť prístav, sa rozfúkal prudký vietor. Funkcionári sa súdruha Kim Čong Ila snažili odradiť od plavby v takom zlom počasí. Ale trval na tom, že ostáva na lodi, pričom povedal, že naňho čakajú vojaci na ostrove a že sa nikdy neplavil v takomto prudkom vetre. Číst dál →

V noci 20. októbra 1979 sa rozprával súdruh Kim Čong Il so skupinou funkcionárov. Analyzoval rozbroje v režime Pak Čong Hi a boje juhokórejského ľudu proti diktatúre Yushin. Pripomínal, že Pakov režim má obmedzenú životnosť.

Funkcionári sa na seba nedôverčivo pozerali. Pakov režim podporovaný Spojenými štátmi sa javil ako veľmi silný. Preto súdruh Kim Čong Il vysvetlil: „Vzhľadom na akútne rozpory a vývoj v južnej Kórei je pravdepodobné, že sa stane niečo šokujúce. Zdá sa, že Pakova yushinská diktatúra sa blíži k svojmu Waterloo; Spojené štáty sa dokonca možno rozhodnú odstrániť svojho poskoka.“ Číst dál →

Jedného dňa v novembri 1990 dostal súdruh Kim Čong Il ďakovný list od kubánskeho páru pracujúceho v Kórei. V liste poprosili kórejského vodcu, aby pomenoval ich syna, ktorý sa nedávno narodil v pchjongjanskej pôrodnici.

Za motívom tejto žiadosti sa skrýva dojímavý príbeh. Išlo o jazykovedcov, ktorí pracovali ako pomocní redaktori v španielskom jazyku. Jedna vec ich však znepokojovala viac než čokoľvek iné. Nemali totiž ešte žiadne dieťa osem rokov po svojom sobáši.

Po prekonaní niekoľkých potratov žena znova otehotnela a bola prijatá do pôrodnice v Pchjongjangu. Číst dál →