Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 4. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

8. marca 2008 bolo Veľké divadlo východného Pchjongjangu plné vzrušenia.

Veľký vodca súdruh Kim Čong Il spolu s poslancami Najvyššieho ľudového zhromaždenia, vyššími funkcionárkami Demokratického zväzu žien, spisovateľkami, novinárkami, hlásateľkami, inovátorkami práce a umelkyňami sa zúčastnil vystúpenia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

Keď predstavenie skončilo a súdruh Kim Čong Il opustil divadlo, funkcionár vystúpil na pódium a oznámil, že súdruh Kim Čong Il poslal všetkým umelcom a publiku darčeky a že sa čoskoro začne ich slávnostné odovzdávanie.

Táto správa divákov prekvapila. Darčeky aj pre nás? Práve sme si vychutnali umelecké predstavenie. Pre vystupujúcich umelcov by to bolo v poriadku, pretože museli tvrdo trénovať. Číst dál →

Nasledujúce sa stalo 1. marca 2002, keď súdruh Kim Čong Il navštívil ženskú rotu Kórejskej ľudovej armády.

V ten deň sa rozprával s trojčatami, ktoré slúžili ako vojačky v rote.

S láskavým úsmevom sa ich spýtal, ako sa volajú.
– „Ja som Jun Hwang Ok.“
– „Ja som Jun Kum Ok.“
– „Ja som Jun San Ok.“

Usmievajúc sa povedal, že keď sa dajú dokopy druhé slová ich mien, vznikne Hwang Kum San (Zlatá hora – prekl.) A dodal, že mená majú zmysel. Číst dál →

28. februára 2009 súdruh Kim Čong Il navštívil pradiareň v Manpo. Široko sa usmieval, rozhliadajúc sa po hale a ubytovni, ktoré boli udržiavané v špičkovom stave.

V období Namáhavého a núteného pochodu pretvorili zloženie továrne vrátane budovy moderným spôsobom, spoliehajúc sa na svoje vlastné úsilie. Dievčatá tvrdo pracovali na lesknúcich sa strojoch. Boli sirotami a teraz boli vyškolené ako kvalifikované pracovníčky, ktoré sa významne podieľali na plnení plánu výroby. A továreň vyrábala prikrývky s vedľajšími produktmi z pradenia vlny a predávala ich novomanželom. Číst dál →

23. februára 2002 súdruh Kim Čong Il navštívil novú predajňu alkoholu pri továrni na spracovanie zemiakov v meste Tehongdan.

Na jednej strane miestnosti boli vystavené fľaše zemiakového likéru. Obsah alkoholu bol 25%, 30%, 40% atď., ale fľaše vyzerali rovnako. Rovnako tiež boli etikety na fľašiach.

Generál bol z toho nešťastný, ale funkcionár sa začal chváliť výrobkami. Porovnávajúc s európskym vínom povedal: „Produkt tejto továrne je lepší ako víno. Tento cudzokrajný produkt obsahuje 30 mg aldehydu a metanolu na liter a zemiakový likér 4 mg. Preto človeka po ňom nebolí hlava a rýchlejšie sa zotaví z opice.“

Generál poznamenal, že takýto likér sa nedá nazvať dobrým, pretože ľudia pijú alkohol preto, aby sa cítili opití. Číst dál →

Keď Napoleonova armáda ustúpila z Moskvy, nechala za sebou niekoľko vojakov, ktorí boli zadržiavaní v Rusku. Neskôr Rusko oznámilo Francúzsku, že môže vziať zajatcov späť, ale znovuinštalovaná dynastia Bourbonovcov túto ponuku odmietla. Vojaci strávili takmer 30 rokov vo väzení a po ich prepustení žili v biede, obývajúc miesto zničeného väzenia a túžiac po rodnej zemi. Toto je tragická epizóda histórie.

V Kórei sa odohrala opačná scéna. Šesťdesiattri väzňov, ktorých odmietali vrátiť počas mnohých desaťročí väzenia v južnej Kórei, sa vrátili na sever. Jedného dňa vo februári 1994, rok po návrate súdruha Ri In Moa, ktorého návrat domov po dlhom väzení upútal pozornosť sveta, súdruh Kim Čong Il povedal funkcionárovi, že všetci zostávajúci nevrátení väzni by sa mali vrátiť z juhu domov. Číst dál →

5. februára 2006 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il jednotku Kórejskej ľudovej armády v hornatom regióne. Pre vojakov to bola výnimočná udalosť, pretože ich jednotku navštevovalo len málo ľudí a dokonca aj vysokí dôstojníci tam prišli len párkrát do roka. Číst dál →

Počas treskúcej zimy v januári 1998, po ukončení poskytovania terénnych pokynov v provincii Čagang, bol súdruh Kim Čong Il v provincii Rjanggang. Bol však po celý čas mrzutý a mal pocit, akoby ho ťažil na srdci veľký kameň.

Premýšľal o tom, že počas svojej predchádzajúcej dvojdňovej cesty nenavštívil miestny priemyselný závod. Podľa funkcionára, ktorý ho sprevádzal, továreň nesplnila svoj výrobný plán, za čo mali byť potrestaní jej vedúci a tajomník strany. Generál však nemohol potlačiť svoju ľútosť s nimi, ktorá ho ťažila na srdci.

Nakoniec nariadil, aby jeho vlak nešiel do Pchjongjangu, ale aby sa vrátil späť do provincie Čagang. Pred zmenou programu povedal svojmu sprievodu, že keď sú deti choré, matky sa o ne starajú ešte viac a vracia sa do Kanggje, aby sa stretol s predstaviteľmi továrne a informoval sa o ich potrestaní. Číst dál →

Americká ozbrojená špionážna loď Pueblo vnikla 23. januára 1968 hlboko do teritoriálnych vôd KĽDR, kde ju zajala hrdinská Kórejská ľudová armáda.

Funkcionár pozorne sledoval situáciu po incidente, aby zvážil všetky diplomatické alternatívy predtým, než vkročil do kancelárie súdruha Kim Čong Ila pre ďalšie pokyny. Vstúpil do kancelárie tak potichu, ako to len bolo možné, mysliac si, že súdruh Kim Čong Il bude veľmi zaneprázdnený vzhľadom na situáciu, ktorá bola blízko vojny. Číst dál →

5. decembra 1999 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il rybiu farmu, ktorú vybudovala jednotka Kórejskej ľudovej armády. Keď uvidel bývalý močiar zmenený na rybiu farmu, opýtal sa dôstojníka jednotky: „Aká je rozloha rybej farmy?“

Keď sa dozvedel odpoveď, ocenil jej veľkú plochu.

Presunul sa do stredu farmy, ktorú tvorili rybníky ikernačiek, malých rýb a sumcov, a podrobne sa pýtal na rozmiestnenie rybníkov, topografiu regiónu, výrobnú kapacitu a výstavbu farmy. Podotkol, že je zázrak, že hoci bol všetkého nedostatok, jednotka vybudovala modernú rybiu farmu a nasadila ryby v priebehu 40 dní. Dodal, že takýto zázrak môžu urobiť iba vojaci KĽA, ktorí sú pripravení hýbať horami a plniť moria, prechádzať ohňom a vodou, ak im to strana nariadi. Číst dál →

Jedného októbrového dňa v roku 1988, funkcionár, ktorý sa prechádzal po Pchjongjangu v spoločnosti súdruha Kim Čong Ila, nadhodil tému jeho jedinečného štýlu písania.

Zamladi si funkcionár prečítal niekoľko klasík napísaných filozofmi. Štýl bol však vždy zložitý a neprehľadný. Celkovo bolo ťažké porozumieť.

Naproti tomu, dielam súdruha Kim Čong Ila porozumel na prvýkrát; pri druhom čítaní bol prekvapený ich hlbokými myšlienkami. Jeho diela sa vyznačovali jasnými argumentmi, čistou logikou, prehľadnou teóriou, jasným jazykom a láskavosťou k čitateľovi. Osobitne dôležitá bola jeho schopnosť komprimovaným spôsobom vyjadriť skvelú myšlienku. Zatiaľ čo Stalin syntetizoval revolučné myšlienky Lenina v 246-stranových Otázkach leninizmu, súdruh Kim Čong Il vykryštalizoval revolučné myšlienky prezidenta Kim Ir Sena na 86 stranách O myšlienke čučche. Keďže dokázal vyjadriť svoje myšlienky zhusteným spôsobom, jeho výroky, správy a prejavy boli jednoduché a napriek tomu hlboké vo svojom filozofickom význame. Číst dál →