Jedného októbrového dňa v roku 1954 mala trieda súdruha Kim Čong Ila hodinu kreslenia.
Učiteľka povedala svojim žiakom, aby nakreslili päste, a na tabuľu pripevnila obrázok, ktorý sama nakreslila, ako vzor. Žiaci sa dali do kreslenia. Niektorí opakovane vzhliadali k obrázku pripevnenému na tabuli a iní kreslili podľa svojej päste. Ich prístupy sa líšili, jedna vec však bola rovnaká – všetci kreslili ľavé päste pravou rukou. Číst dál
Prírodná rezervácia Ogasan sa nachádza na hranici medzi okresom Hwaphchjong v provincii Čagang a okresom Kim Hjong Džik v provincii Rjanggang. Názov hory Oga je odvodený od toho, že v pralesoch sa týči päť krásnych 1 000 metrov vysokých vrcholov.
Súčasťou rezervácie je priesmyk, ktorý súdruh Kim Ir Sen dvakrát prekročil v mladíckom veku s vznešeným úmyslom oslobodiť Kóreu a stromy nesúce heslá napísané členmi Kórejskej ľudovej revolučnej armády počas protijaponského ozbrojeného boja. Číst dál
V Pchjongjangu, hlavnom meste Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, svižne prebieha ekologizácia striech budov, aby sa budovy a príroda spojili do jedného a občanom poskytli vynikajúce životné prostredie. Číst dál
Kresby vystavené deťmi z KĽDR boli vysoko ocenené na 7. ázijskej výstave detských kresieb, ktorá sa konala v meste Pen-si v provincii Liao-ning v Číne v septembri 2021. Prehliadka sa koná ako každoročné podujatie od roku 2015 s cieľom propagovať kultúrnu výmenu a rozvíjať priateľstvo medzi deťmi a mládežou v ázijských krajinách. Číst dál
Pchjongjang 21. októbra čučche 110 (2021) (KCNA) – Detský tábor provincie Severný Pchjongan, ktorý bol vybudovaný na malebnom brehu rieky Samgjo v okrese Pchihjon, bol slávnostne otvorený. Disponuje pavilónom, jedálňou, viacúčelovou halou a všetkým ostatným vybavením pre komfortné táborenie. Číst dál
Koncom októbra 2000, 200-členná delegácia zo Spojených štátov vedená ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou navštívila Pchjongjang. Už len fakt, že ministerka zahraničných vecí SŠA, ktorá tvrdila, že sú „jedinou superveľmocou“, navštívila Pchjongjang prvýkrát v histórii vzťahov medzi týmito dvoma krajinami, stačil na to, aby svet ostal v úžase. S pribúdajúcimi hodinami svet, ktorý pozorne sledoval jej činy, ostal v ešte väčšom úžase: bolo vidieť, že niekoľkokrát menila brošne, zdalo sa, že naznačuje odchýlky v jej psychickom stave.
V deň príchodu mala na sebe brošňu s motívom hviezd a pruhov. Albrightová bola povestná tým, že svojimi rôznymi druhmi brošní poskytovala „delikátne politické posolstvo“ a šikovne zvládala diskusiu so svojimi náprotivkami v dialógu. Táto brošňa bola symbolom „dôstojnosti“ SŠA. Číst dál
Bolo to popoludní 10. októbra 1950, počas kórejskej vojny. Kórejská ľudová armáda bola na strategickom ústupe. Mladý súdruh Kim Čong Il povedal niekoľkým predstaviteľom, že by rád zasadil strom na slnečnom úpätí neďaleko svojej ubytovne pri príležitosti výročia dňa, keď súdruh Kim Ir Sen založil Kórejskú stranu práce. Potom si spolu so svojou mladšou sestrou vybral dve mladé borovice – pínie a začal kopať. Funkcionári mu pomohli stromy zdvihnúť, pričom dbali na to, aby sa korene nepoškodili, a pripravili ich na sadenie. Číst dál
Pchjongjang 4. októbra čučche 110 (2021) (KCNA) – Kórejská ústredná tlačová agentúra vydala v pondelok nasledujúcu správu:
Vážený súdruh Kim Čong Un, generálny tajomník Kórejskej strany práce a predseda pre štátne záležitosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, v historickom politickom prejave, ktorý predniesol na 5. zasadnutí 14. najvyššieho ľudového zhromaždenia KĽDR , vyjadril zámer obnoviť prerušené komunikačné linky medzi severom a juhom ako súčasť úsilia realizovať očakávania a túžby celého národa, ktorý chce, aby sa čo najskôr obnovili vzťahy severu a juhu a aby sa urovnal trvalý mier na Kórejskom polostrove.
Príslušné orgány sa rozhodli obnoviť všetky komunikačné linky medzi severom a juhom od 9.00 h 4. októbra, verné jeho zámeru. Číst dál
2. októbra 1977 navštívil súdruh Kim Čong Il novovybudovaný zábavný park Tesongsan.
Potom, čo sa na chvíľu porozhliadal po parku, s uspokojením povedal, že park bol postavený tak vynikajúco, že sa Pchjongjančanom vrátane detí bude páčiť. Potom si prezrel každú zábavnú atrakciu.
V tom čase sa už začalo stmievať, studený jesenný vietor fúkal smerom k starovekej pevnosti na vrchu Tesong a funkcionári ho niekoľkokrát požiadali, aby sa pobrali na odchod. Číst dál
1. októbra 1946, rok po oslobodení Kórey, vybudoval kórejský ľud prvú univerzitu v krajine, kde mohli synovia a dcéry pracujúcich ľudí do sýtosti študovať.
V tom čase bolo vzdelávanie v Kórei vo veľmi zlom stave, pretože bola 40 rokov pod vojenskej okupáciou japonských imperialistov. V Pchjongjangu so 400 000 obyvateľmi neexistovala žiadna univerzita a v celej krajine bol len malý počet stredných a vysokých škôl.
V takejto situácii veľký vodca súdruh Kim Ir Sen navrhol postaviť univerzitu s odhodlaním vyškoliť talenty potrebné pre nové budovanie Kórey vlastným úsilím Kórejčanov a osobne viedol úsilie o založenie univerzity. Číst dál
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
