Na svitaní 23. mája 2001 drahý vodca súdruh Kim Čong Il dorazil po nočnej ceste na miesto revolučných bojov v oblasti Sinhung v provincii Južný Hamgjong. Poskytoval terénne pokyny na revolučných bojových miestach v horách Pegjok, Ongnjon a Kode a prechádzal cez členité hory Pudžonrjong.
Nasledujúce sa stalo, keď navštívil tajný tábor Ongnjonsan. Rozhliadol sa okolo stromov nesúcich slogany na opačnej strane tajomnej rieky Tol. Keď prechádzal dreveným mostom cez rieku, spýtal sa provinčného funkcionára, ako ďaleko je to od tajného tábora k okresnému mestu Pudžon. Funkcionár odpovedal, že približne 14 km.
Generál sa znovu opýtal, či sprievodkyne každodenne dochádzajú do tajného tábora. Funkcionár odpovedal, že dievčatá spolu bývajú v dome neďaleko.
“Takže musia žiť tu?” povedal súdruh Kim Čong Il so znepokojeným výrazom.
Dievča, ktoré ho sprevádzalo, povedalo: „Nerobte si starosti, generál. Bývame tu celý rok a tešíme sa na Vás.“
Súdruh Kim Čong Il na ňu zamyslene hľadel, hovoriac si pre seba: „Ak tieto dievčatá budú žiť v horách tak ako teraz, obávam sa, že sa tak ľahko nevydajú.“
Spýtal sa svojej sprievodkyne, ako často chodí domov.
Dievča odpovedalo, že raz za mesiac.
“Ak chodíš domov raz mesačne, sotva si nájdeš čas na randenie,” povedal generál.
Po krátkej odmlke pokračoval: „Mala by si zostúpiť z hory a stretnúť sa s chlapcami, aby si si vybrala svojho priateľa. Ale keďže musíš žiť ďalej na tomto bitevnom mieste, nestretneš žiadnych ďalších chlapcov okrem tých, ktorí ho navštívia.“
Všetci sa srdečne zasmiali tomuto žartu.
V ten deň zdôraznil potrebu prikladať dôležitosť práci sprievodkýň, ktoré žijú a pracujú v horách, aby bránili revolučné tradície strany a venovať viac pozornosti otázke ich sobáša a ďalším dôležitým záležitostiam.
Správa sa rýchlo rozšírila, chlapci súperili o dievčatá a rodičia sa usilovne snažili chrániť svoje dcéry.
Rodičia, ktorí sa kedysi strachovali o to, aby sa ich dcéry vydali, teraz zvyšovali “cenu” svojich dcér, ktoré boli pod starostlivosťou súdruha Kim Čong Ila.
