Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 2. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

Raz smerovala na frontovú líniu kavalkáda automobilov, vrátane jedného so súdruhom Kim Čong Ilom. Kavalkáda práve prichádzala do tunela Mudžige na ceste medzi Pchjongjangom a Wonsanom.

Vo vnútri tunela sedeli a jedli vojaci Kórejskej ľudovej armády, ktorí boli pridelení na opravu tunela.

Súdruh Kim Čong Il, obávajúc sa, že by ich jeho autá mohli rušiť, nariadil zastaviť uprostred tunela. Kavalkáda sa zastavila. Keď zhasli svetlomety automobilov, vojaci zakričali: „Zapnite svetlá!“ Zdalo sa, že im viac vyhovujú svetlomety automobilov než elektrické svetlá, visiace zo stropu tunela. Číst dál →

Počas svojej návštevy Ruska v lete 2001 navštívil súdruh Kim Čong Il sibírsku pobočku Ruskej akadémie vied.

Pod vedením riaditeľa pobočky preskúmal nástenku so schémami, ktoré vizuálne znázorňujú úspechy pobočky. Po porovnaní sprievodcovho vysvetlenia s grafmi a prezretí mnohých číselných hodnôt, symbolov a vzorcov prikývol. Poukázal na zakrivené čiary v grafoch a uviedol, že takmer rovnaké štandardné hodnoty a namerané hodnoty ukazujú, že výsledky výskumu boli dosť dobré. Sprievodca ho potom naviedol na diagram medzi grafmi a začal vysvetľovať. Číst dál →

V júli 2001 cestoval súdruh Kim Čong Il do Ruskej federácie vlakom. Bolo už dávno popoludní, keď vstúpil do jedálenského priestoru veľmi zamestnaný svojou prácou. Keď videl funkcionára hľadieť z okna, spýtal sa ho, na čo myslí.

Po rýchlom pozdravení vodcu funkcionár odpovedal, že uvažuje o tom, ako vykonať úlohu, ktorú mu predchádzajúci deň zadal súdruh Kim Čong Il.

Súdruh Kim Čong Il mu povedal, že je dobrým zvykom, že sa funkcionári predtým, ako sa čímkoľvek zaoberajú, hlboko zamyslia a identifikujú, čo chýba. Potom ho pozval na obed a posadil sa vedľa neho, pýtajúc sa ho, nad čím premýšľal počas niekoľkých dní cesty z Chasanu. Číst dál →

Jedného februárového dňa v roku 2009 sa počas armádneho cvičenia po celej krajine ozývalo burácanie delostrelectva Kórejskej ľudovej armády.

Zvuky streľby nadchli prítomných vyšších dôstojníkov a dodali im dôveru vo vybudovanie prosperujúceho a mocného národa. Povedali súdruhovi Kim Čong Ilovi, že v súčasnom dejinnom zápase mu budú rovnako lojálni, ako zelené listy na obrom strome.

Súdruh Kim Čong Il s úsmevom povedal, že korene sú dôležitejšie ako listy a na chvíľu sa zamyslel. Potom povedal, že funkcionári sa musia stať koreňmi, ktoré upevňujú krajinu a revolúciu ako korene stromu. Číst dál →

Na svitaní 23. mája 2001 drahý vodca súdruh Kim Čong Il dorazil po nočnej ceste na miesto revolučných bojov v oblasti Sinhung v provincii Južný Hamgjong. Poskytoval terénne pokyny na revolučných bojových miestach v horách Pegjok, Ongnjon a Kode a prechádzal cez členité hory Pudžonrjong.

Nasledujúce sa stalo, keď navštívil tajný tábor Ongnjonsan. Rozhliadol sa okolo stromov nesúcich slogany na opačnej strane tajomnej rieky Tol. Keď prechádzal dreveným mostom cez rieku, spýtal sa provinčného funkcionára, ako ďaleko je to od tajného tábora k okresnému mestu Pudžon. Funkcionár odpovedal, že približne 14 km.

Generál sa znovu opýtal, či sprievodkyne každodenne dochádzajú do tajného tábora. Funkcionár odpovedal, že dievčatá spolu bývajú v dome neďaleko. Číst dál →

25. júna 2001 drahý vodca súdruh Kim Čong Il skontroloval jednotku Kórejskej ľudovej armády.
Potom, ako sa pozeral na cvičiace vojačky, ich zavolal.
Spýtal sa ich na mená, odkiaľ pochádzajú a výšku.
Povedal, že sú silné, ale vyzerajú byť nízke a opýtal sa jednej z nich:
„Kedy si vstúpila do armády?“
„V Pchjongjangu na jar 1998.“
Číst dál →

Juhokórejský prezident Kim Te Džung, ktorý sa vracal domov po ukončení historického medzikórejského samitu 15. júna 2000, bol dojatý skutočnosťou, že predseda Komisie národnej obrany KĽDR súdruh Kim Čong Il s ním zdieľal automobil a bol ho vyprevadiť na letisko, presne tak, ako to urobil pri jeho prílete do Pchjongjangu.

Súdruh Kim Čong Il v aute povedal:
Po našom samite sme vydali spoločné vyhlásenie sever – juh, čím sme urobili veľký krok k znovuzjednoteniu krajiny. Vy, prezident Kim, ste v minulosti boli opozičnou postavou, ale dnes ste ako prezident vykonali skvelý skutok, ktorý sa neodvážili urobiť žiadni predchádzajúci juhokórejskí prezidenti. To znamená, že Vaše srdce je plné citov. V tomto zmysle sa dá Vaša kariéra nazvať úspešnou.

Kim Te Džung odpovedal.
„Áno. Myslím si, že je mojím najväčším šťastím, že som sa pri tejto návšteve osobne stretol s Vami, predseda Kim Čong Il. Krásne som ozdobil súmrak môjho života. Už si nemám čo viac priať.“ Číst dál →

V júni 1971, keď v Kórei prebiehali prípravy na vystúpenie na počesť VI. Zjazdu Zväzu socialistickej pracujúcej mládeže (dnes Kimirsensko-kimčongilský socialistický zväz mládeže), si súdruh Kim Čong Il zavolal hudobného dramaturga.

Povedal mu, že počul, že na predstavenie boli vybrané kórejské piesne a spýtal sa, či existujú nejaké plány zahrnúť aj zahraničné piesne. Hudobný dramaturg mu nemohol odpovedať, pretože také plány nemal. Číst dál →

3. júna 1996 išiel drahý vodca súdruh Kim Čong Il vlakom, aby skontroloval jednotky KĽA.

Zaujímavý film

Počas toho, ako rozoberal spôsoby zvýšenia bojovej schopnosti armády, nadhodil tému televíznych prijímačov a videorekordérov, ktoré boli dodávané do práporov. Politický komisár uviedol, že podľa plánov práporu sa politickí inštruktori, spoločnosti a podjednotky pod priamou kontrolou práporu striedali, aby sledovali nové filmy a mali stretnutia, aby napodobnili hrdinov týchto filmov.

Súdruh Kim Čong Il sa ho opýtal, či vojaci radi sledujú filmy.
„Majú ich veľmi radi,“ odpovedal dôstojník.
„Som rád, že vojaci radi sledujú filmy,“ odvetil generál.
Potom sa opýtal, či majú radšej bežné filmy alebo filmy s vojnovou tematikou.
Dôstojník odpovedal, že uprednostňujú tie druhé.
Generál prikývol a povedal, že ako vojaci, ktorí sa môžu ocitnúť tvárou v tvár nepriateľovi, by mali uprednostňovať vojenské piesne, filmy a romány na vojnové témy. Číst dál →

Jedného dňa napísal súdruhovi Kim Čong Ilovi vysoký funkcionár Ústredného výboru Kórejskej strany práce.

V liste stálo:

Drahý súdruh Kim Čong Il,
Keď som sa vrátil do svojej kancelárie potom, čo som sa zúčastnil slávnostného otvorenia Medzinárodného kina, zistil som, že ste už podpísali dokumenty, ktoré Vám poslalo moje oddelenie dnes ráno, ako aj tie, čo som Vám dal dnes za úsvitu, keď sme opúšťali provinciu Kangwon.

Bol som veľmi prekvapený. Zaujímalo by ma, ako ste si mohli nájsť čas na preskúmanie a ratifikáciu dokumentov. Keď sme za úsvitu odchádzali z provincie Kangwon, povedali ste, že si v aute zdriemnete. A keď ste dnes ráno prišli do Pchjongjangu, museli ste sa hneď po raňajkách zúčastniť slávnostného otvorenia Medzinárodného kina.

Neviem si predstaviť, ako ste si dokázali nájsť čas. Pokiaľ ide o mňa, potom, čo som s Vami odišiel z provincie Kangwon, som si pospal v aute. Keď som prišiel domov, prezliekol som sa a naraňajkoval. Nemal som ani čas informovať svojho sekretára o svojom príchode. Teraz sa cítim previnilo, keď vidím dokumenty, ktoré ste podpísali. Ako ste si našli čas na podpísanie týchto troch dokumentov? Neviem. Prosím, pošlite mi odpoveď.

Bolo to v máji 1989. O štyri dni neskôr súdruh Kim Čong Il povedal funkcionárovi: „Musíte sa veľmi čudovať, ako som si mohol nájsť čas na preštudovanie dokumentov a ich podpísanie. Mám veľa práce, však?“ Číst dál →