Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.
28. januára 2000 navštívil veľký vodca súdruh Kim Čong Il továreň na výrobu ložísk. Prechádzajúc dielňou sa zastavil pri pracovnom stole, kde žena obratne rozmiestňovala kovové guličky medzi vonkajšie a vnútorné krúžky. Funkcionár továrne mu povedal, že žena tvrdo pracuje na tejto pozícii viac ako desať rokov od doby, keď skončila školu.
Súdruh Kim Čong Il pochválil zručnosť robotníčky a spýtal sa jej, ako môže vložiť presný počet guličiek bez toho, aby ich videla. Číst dál
6. januára 1964 bolo dievča zodpovedné za nahrávanie zvuku v Kórejskom filmovom štúdiu ponorené do práce.
Keď začula niekoho pri dverách, otočila hlavu.
Do miestnosti vstúpil mladý muž.
Pozdravila cudzinca miernym úklonom.
„Prišiel som tu nahrávať filmovú hudbu,“ povedal.
Dievča povedalo chvejúcim sa hlasom, že najprv musí dostať povolenie. Číst dál
24. decembra 2008 sa veľký vodca súdruh Kim Čong Il počas návštevy Oceliarskeho komplexu Čchollima zastavil v robotníckej kantíne.
Povedal, že je spokojný, keď vidí, že robotníkom je podávaná minerálna voda a výživné jedlá.
Zrazu zmraštil tvár a uviedol, že teplota v jedálni je nízka a je mu zima. Potom povedal:
„Nie je dobré, ak robotníci jedia v takom studenom prostredí, nech sú jedlá akokoľvek dobré. Ste na omyle, ak ste si mysleli, že ste urobili všetko, pretože ste museli vidieť, že robotníci jedia v chladnej miestnosti.“ Číst dál
Dňa 1. decembra 1996 navštívil veľký vodca súdruh Kim Čong Il 105. soulskú Rju Kjong Suovu gardovú tankovú divíziu Kórejskej ľudovej armády, aby si pozrel tréning tankistov.
Vyšiel na pozorovacie stanovište a prezrel si cvičisko, na ktorom sa víril sneh.
Dôstojník divízie ukazoval na horúce vyhrievané kamene roztrúsené na podlahe pozorovacieho stanovišťa a povedal, že ich priniesli vojaci. Generál, veľmi dojatý, sa na ne upriamene pozeral a chválil vojakov.
Cvičenie začalo.
Čím viac času prešlo, tým viac búrka zúrila.
Na pozorovacom stanovišti bolo mrazivo. Číst dál
27. novembra 2007 drahý vodca súdruh Kim Čong Il vykonával inšpekciu jednotky KĽA. V kasárenskej hale pozorne študoval tabuľu o histórii jednotky, visiacu na chodbe.
Ukazujúc na fotografiu veliteľa, pripomenul politický komisár jednotky drahému vodcovi, že pred desiatimi rokmi, keď kontroloval vojenskú univerzitu, bol kadetom a urobil trojbodový hod na basketbalovom zápase. Číst dál
Nasledujúce sa stalo 12. novembra 2006, keď súdruh Kim Čong Il navštívil nový obchod s kompresormi v strojárenskom komplexe Rjongsong.
So žiarivým úsmevom na tvári sledoval model CNC sústruhu Kusong 6A. Funkcionár komplexu mu povedal, že všetci operátori majú radi stroje domácej výroby, pretože spracovávajú obrobky pomocou počítačových programov. Súhlasne prikyvujúc, drahý vodca povedal, že je dobré zaviesť NC zariadenia do desiatok strojov. Číst dál
14. novembra 2006 drahý vodca súdruh Kim Čong Il navštívil kúpeľné stredisko pre poľnohospodárov v okrese Hamdžu.
Na nádvorí pozoroval budovy postavené v popredí borovicového hája.
Po hodnej chvíli sa opýtal funkcionára, či tam býva veľa snehu.
„Nie moc veľa,“ odpovedal.
Spýtal sa ho, prečo boli budovy pokryté stanovou strechou.
Poznamenajúc, že podobné budovy videl aj na iných miestach, drahý vodca uviedol, že pri stavbách by mali byť zachovávané miestne prvky a stanová strecha je európsky štýl. Číst dál
5. novembra 1981 bol istý funkcionár vo svojej kancelárii, keď v tom zazvonil telefón. Telefonoval mu drahý vodca súdruh Kim Čong Il.
Drahý vodca sa ho spýtal tichým hlasom, či v poslednom období volal súdružke Čang Čchol Gu.
„V poslednom čase nie,“ odpovedal funkcionár. Súdruh Kim Čong Il chvíľu mlčal.
V tom čase stará žena, protijaponská revolučná bojovníčka, žila sama doma. Neboli hlásené žiadne informácie, že by bola chorá alebo mala iné životné problémy, takže sa funkcionár a jeho kolegovia o ňu nezaujímali.
Funkcionár sa bál, že sa niečo stalo starej veteránke. Číst dál
28. októbra 1999 drahý vodca súdruh Kim Čong Il povedal funkcionárom, že ich bude sprevádzať na ďalšie nádherné miesto.
Ich cieľom bola továreň na koreniny. Pokúšajúc sa oceniť kvalitu fazuľovej pasty, ktorá vytekala von zo stroja, sa súdruh Kim Čong Il opýtal mladej robotníčky: „Ako hodnotíte túto fazuľovú pastu z továrne v porovnaní s tou, ktorú robíte u vás doma?“
Veselým hlasom odpovedala, že produkt z jej továrne má oveľa lepšiu chuť ako domáca fazuľová pasta.
„Takže chutí to lepšie,“ povedal súdruh Kim Čong Il so smiechom.
Ostatní pracovníci a funkcionári v jeho sprievode sa radovali.
Súdruh Kim Čong Il sa pri debate spýtal funkcionárov: „Prečo si myslíte, že sa to nazýva fazuľová pasta?“ Číst dál
V októbri 2000 navštívila Kóreu Madeleine Albrightová, ministerka zahraničia Spojených štátov.
Na bankete organizovanom súdruhom Kim Čong Ilom, položila účastníkom hádanku. Ako je možné urobiť číslo 16 s desiatimi prstami?
V banketovej sále zavládlo hlboké ticho. To prerušil súdruh Kim Čong Il, ktorý prišiel s riešením. Povedal, že je to celkom jednoduché a ukázal dlane s oboma palcami prekríženými do kríža, vyjadrujúc 4 x 4.
Všetci ho obdivovali. Albrightová bola prvá, ktorá zatlieskala.
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
