6. januára 1964 bolo dievča zodpovedné za nahrávanie zvuku v Kórejskom filmovom štúdiu ponorené do práce.
Keď začula niekoho pri dverách, otočila hlavu.
Do miestnosti vstúpil mladý muž.
Pozdravila cudzinca miernym úklonom.
“Prišiel som tu nahrávať filmovú hudbu,” povedal.
Dievča povedalo chvejúcim sa hlasom, že najprv musí dostať povolenie.
“Áno, máte pravdu. Musím dostať povolenie. Skoro som urobil vážnu chybu.”
“No, podľa pravidiel musíte…”
“Rozumiem. Zabudol som na to.”
Upokojil ju a otočil sa, že odíde, keď v tom vstúpili do štúdia funkcionári.
O jeho návšteve boli oboznámení oneskorene.
Privítal sa s nimi a povedal im, čo sa stalo tesne predtým.
Pozreli sa vyčítavo na dievča.
Jej tvár sa červenala.
Súdruh Kim Čong Il povedal láskavým hlasom: “Dnes som skoro urobil vážnu chybu. Zabudol som na to! Keby mi toto dievča nepripomenulo pravidlá, tak by sme ich obaja porušili.”
Funkcionári, rovnako ako dievča, sa zasmiali v dobrej nálade.
