28. januára 2000 navštívil veľký vodca súdruh Kim Čong Il továreň na výrobu ložísk. Prechádzajúc dielňou sa zastavil pri pracovnom stole, kde žena obratne rozmiestňovala kovové guličky medzi vonkajšie a vnútorné krúžky. Funkcionár továrne mu povedal, že žena tvrdo pracuje na tejto pozícii viac ako desať rokov od doby, keď skončila školu.
Súdruh Kim Čong Il pochválil zručnosť robotníčky a spýtal sa jej, ako môže vložiť presný počet guličiek bez toho, aby ich videla.
Žena odpovedala, že je skúsená pracovníčka.
Generál povedal: “Možno vložíte guličku navyše, ak vám chýba priateľ.”
Všetci sa po tomto žarte zasmiali. Ženy sa červenali, pretože sa oženila pred rokom.
Čítajúc jej myšlienky, pokračoval: “Potom, keď myslíte na svojho manžela alebo dieťa, môžete dať o jednu viac alebo menej.”
Nastal výbuch smiechu.
Funkcionári továrne sa však zamysleli. V skutočnosti mala žena bábätko a jej manžel pracoval ďaleko od domova. Aj keď manželia boli od svojho sobáša dlho oddelení, funkcionári si mysleli, že je to nevyhnutné, pretože krajina je v ťažkej situácii.
Jeden z nich chvíľu zaváhal a povedal generálovi o jej rodine.
Druhý z nich prikývol a povedal, že žena môže mať počas práce starosti o rodinu a dodal, že je chvályhodná, pretože vkladá kovové guličky bez toho, aby urobila chybu.
Generál povedal funkcionárom, že bola veselá aj napriek svojmu trápeniu a prijal opatrenia na zabezpečenie toho, aby jej manžel prevzal novú prácu v blízkosti jej továrne, aby rodina mohla žiť šťastne spolu.
