Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.
Súdruh Kim Čong Il vykonal 10. mája 1998 inšpekciu vojenskej akadémie.
Po tom, ako sa stretol s kadetmi, sledoval basketbalový zápas medzi dôstojníkmi a vojakmi v telocvični akadémie.
Kochal sa pohľadom na svižné prihrávky a driblovanie hráčov, pričom veľmi chválil ich obratnosť.
Tím vojakov zaznamenal prvý trojbodový hod. Číst dál
Jedného dňa v polovici deväťdesiatych rokov, v čase, keď krajina prechádzala ekonomickými ťažkosťami, poskytoval súdruh Kim Čong Il poľné pokyny v horskom regióne. Topografický prieskum oblasti predpokladal, že by v horách mohla byť jaskyňa.
Neskôr bola jaskyňa Songam objavená vojakmi Kórejskej ľudovej armády, ktorí sprístupnili tento prírodný zázrak.
Po tom, ako sa o objavení jaskyne dočítal v novinách, sa Kim Čong Il rozhodol 19. apríla 2002 túto jaskyňu navštíviť. Číst dál
Súdruh Kim Čong Il navštívil 19. júla 2002 potravinársky závod v Sakču.
Po vykonaní obhliadky výrobných liniek zamieril do výstavnej haly. Funkcionár z továrne vychvaľoval, že sójová omáčka a fazuľová pasta, ktorá bola na ochutnávku, je vynikajúca.
„Je to tak?“ opýtal sa návštevník a vyzval svojich spoločníkov, aby ju ochutnali. Číst dál
Jedného letného dňa v roku 1967, počas návštevy pobrežnej delostreleckej jednotky, sa súdruh Kim Čong Il plavil po mori na malej lodi. Jeho rybárska udica ležiaca na lodi priťahovala závistlivé pohľady veslujúceho vojaka.
Narodil sa v dedine na pobreží, takže bol zbehlý v lovení rýb. Keď sa dostali k mólu, pohladil tajne udicu, pričom si myslel, že si to nikto nevšimne. Číst dál
Dňa 2. júla 1986, v čase, keď bola vo výstavbe ulica Kwangbok, si súdruh Kim Čong Il prezeral dokumenty vo svojej kancelárii.
„Je to obrovská suma,“ zvolal s vážnym výrazom v tvári.
Odložil papier so zoznamom zariadení a materiálu, ktorý sa má doviezť na stavebné projekty počas príprav na 13. Svetový festival mládeže a študentstva. Každý projekt vyžadoval niekoľko položiek, ale celková suma za 260 projektov bola nepredstaviteľná. Číst dál
Funkcionári z úseku správy pamiatok súvisiacich s históriou revolučných aktivít Kim Ir Sena zistili, že Čche Hjon, ktorý bojoval v protijaponskom ozbrojenom boji spolu so súdruhom Kim Ir Senom, má pištoľ z čias bojov.
Išli za veteránskym bojovníkom a požiadali ho, aby daroval pištoľ, s tým, že je to dôležité pre vzdelávanie budúcich generácií. Čche Hjon skríkol:
– Čože? Minule ste ma prehovorili, aby som daroval moju jantárovú fajku a dnes žiadate o moju jedinú pištoľ? Číst dál
21. júna 2009 navštívil súdruh Kim Čong Il rybiu farmu, ktorá bola s obrovským úsilím vybudovaná v období Namáhavého pochodu. S hlbokými emóciami sa obzrel späť do obdobia ťažkostí, ktoré v tých rokoch prežili.
Na chvíľu sa ponoril do hlbokých myšlienok a povedal, že v poslednom čase sa rybia farma preorientovala od pstruha dúhového na jesetera. Poznamenal, že je veľkým úspechom, že naša krajina dosahuje úspechy v umelom chove jeseterov a dodal, že donedávna by to nikoho ani vo sne nenapadlo. Číst dál
1. júna 1998 poskytoval súdruh Kim Čong Il terénne pokyny v provincii Čagang. Po skončení jeho ranného programu požiadal vysokého predstaviteľa provinčného výboru Strany, aby si spolu s predstaviteľmi miestnych robotníkov, ktorí prídu popoludní, pozreli umelecké vystúpenie Štátneho zaslúžilého zboru a umeleckých súborov vojenských jednotiek.
„Ako ste včera nariadili, dojednal som s veľkými továrňami a podnikmi v provincii, aby vybrali zástupcov z radov svojich robotníkov a poslali ich sem, ale niektorí sú…“ funkcionár sa vytratil. Číst dál
5. júna 2008 navštívil súdruh Kim Čong Il kino Tedongmun.
Bol veľmi šťastný pri pohľade na nádherne zrekonštruované kino. Avšak zastavil sa pred schodiskom vo vstupnej hale vedúcim do kinosály. Číst dál
31. mája 1999, po prekonaní vysokých, drsných hôr, dorazil súdruh Kim Čong Il na poľné cvičisko vojenskej jednotky. Bolo to tesne pred obedom.
Vypočul si informácie o výcviku vojakov a presunul sa do provizórnej kuchyne, ktorá sa nachádzala na rohu. Pri pohľade na prílohy, nachádzajúce sa na stole, sa opýtal, čo bude na obed. Potom podišiel ku „kuchynskému vozu“, na ktorom sa parilo z horúcich rúr.
„Dovoľte mi pozrieť sa, čo je pripravené na jedenie pre mojich vojakov.“
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
