Jedného dňa v polovici deväťdesiatych rokov, v čase, keď krajina prechádzala ekonomickými ťažkosťami, poskytoval súdruh Kim Čong Il poľné pokyny v horskom regióne. Topografický prieskum oblasti predpokladal, že by v horách mohla byť jaskyňa.
Neskôr bola jaskyňa Songam objavená vojakmi Kórejskej ľudovej armády, ktorí sprístupnili tento prírodný zázrak.
Po tom, ako sa o objavení jaskyne dočítal v novinách, sa Kim Čong Il rozhodol 19. apríla 2002 túto jaskyňu navštíviť.
Kvety všetkých tvarov
Súdruh Kim Čong Il a jeho spolupracovníci prechádzali jedno skvostné miesto za druhým, obdivujúc tajomnosť a krásu jaskyne. Keď sa zastavili na malebnom mieste, prednášajúca sprievodkyňa povedala, že bolo nazvané Raj.
Súdruh Kim Čong Il kývol hlavou a pozrel sa na strop, ktorý bol obložený kamennými kvetmi, veľkými aj malými. Pripomínalo to ruže mokré od rannej rosy.
Sprievodkyňa sa ponúkla, že zarecituje báseň o tomto malebnom mieste.
Kim Čong Il ochotne súhlasil.
Detské kvety rastú
Sesterské kvety kvitnú
Mamičkine kvety sa usmievajú
Babičkine kvety vädnú
Jej recitáciu súdruh Kim Čong Il okomentoval so širokým úsmevom, že báseň bola naozaj pekná.
Prechádzajúc jaskyňou dlhé hodiny, poukázal na niekoľko vecí: Hovorí sa, že kamenné kvety rastú za priaznivých podmienok o 1 mm za rok, ale nikto to nevie naisto. Ako vysoko rastú a čo podporuje ich rast by sa malo vedecky dokázať. Treba preskúmať vývoj kvetinovej scenérie v tomto podzemnom paláci, aby sme o ňom mali lepšie informácie.
Mali by sme sa vyhýbať politickým výrazom pri pomenovávaní scénických miest. V osvetľovanom objekte by sa nemala používať žiadna iná farba ako biela, aby sa zdôraznila jeho prirodzená krása a jasnejšie ho zviditeľnila.
Nie je potrebné pomenovať každý stalaktit a je lepšie nabádať návštevníkov, aby si vybrali svoj obľúbený a slobodne ho pomenovali.
Na jednom mieste Kim Čong Il uvidel kvapeľ v tvare husi visiacej hore nohami zo stropu.
“Vyzerá to ako živá hus, ktorá visí za nohy, aby hodila kradmý pohľad na rozprávkové dievčatá, kúpajúce sa v podzemných ‘Ôsmich bazénoch hory Kumgang‘,” povedal a dodal, že oči na hlave vyzerajú ako živé.
Jaskyňou sa ozval smiech.
Ľúbostný príbeh sprievodkyne
Súdruh Kim Čong Il sa opýtal sprievodkyne, ktorá mu ukazovala pekné miesta v jaskyni, koľko má rokov.
Ona odpovedala: 27.
Ale dievča sa začervenalo, keď sa jej opýtal, či má priateľa.
Keď videl dievča váhať, vyzval ju, aby pokračovala.
Dievča sa zdvihlo a začalo rozprávať príbeh.
…
Počas dní namáhavého a núteného pochodu zapríčineného americkými imperialistami pracovali vojaci KĽA v oblasti jaskyne, na základe príkazu ich najvyššieho veliteľa.
Vojaci si museli utiahnuť svoje opasky z dôvodu nedostatočného zásobovania jedlom, ale dňom i nocou pracovali , aby splnili príkazy.
Hlboko poháňané hrdinským bojom, ona a jej kolegyne dobrovoľne pracovali spolu s vojakmi.
Jedného dňa vysušila kukuričné zrná, ktoré ušetrila z denných prídelov a priniesla ich ťažko pracujúcim vojakom.
Rozdala jedlo, no pre posledného jej nanešťastie neostalo nič. Bála sa, že by to mohol byť vojak (hodnosť, pozn. prekl.). Ale upokojila sa, keď vďaka výložkám na jeho uniforme zistila, že je jedným z poddôstojníkov, pretože sa domnievala, že sú zvyčajne tolerantní.
Ospravedlnila sa: “Je mi to veľmi ľúto, bola som príliš nedbanlivá, aby som Vám nechala nejaké kukuričné zrná, ale uisťujem Vás, že Vám dám dvojnásobné množstvo za to, čo Vám dnes dlhujem.”
Vojak zavtipkoval: “To veru draho zaplatíš. Budem si pamätať každé tvoje slovo.”
Toto bol začiatok ich milostného príbehu. Neskôr si sľúbili, že sa zoberú po návšteve súdruha Kim Čong Ila.
Po vypočutí sprievodkyne generál povedal, že ich láska bola prekrásnejšia a vzácnejšia, ako kvety v jaskyni a pochválil, že ona a jej priateľ ukázali vznešený duchovný svet mladých ľudí, ktorí podporujú svoju krajinu a vlasť v ére Songunu.
Povedal jej: “Si šťastná dievčina, ktorá priniesla rozkvet krásnej láske mladých v songunskej ére.”
Neskôr im poslal gratuláciu k svadbe.
