1. júna 1998 poskytoval súdruh Kim Čong Il terénne pokyny v provincii Čagang. Po skončení jeho ranného programu požiadal vysokého predstaviteľa provinčného výboru Strany, aby si spolu s predstaviteľmi miestnych robotníkov, ktorí prídu popoludní, pozreli umelecké vystúpenie Štátneho zaslúžilého zboru a umeleckých súborov vojenských jednotiek.
„Ako ste včera nariadili, dojednal som s veľkými továrňami a podnikmi v provincii, aby vybrali zástupcov z radov svojich robotníkov a poslali ich sem, ale niektorí sú…“ funkcionár sa vytratil. Bol tu dôvod na jeho váhanie.
Počas obchôdzky provincie súdruh Kim Čong Il nariadil, že Štátny zaslúžilý zbor a umelecké súbory armádnych jednotiek by mali uskutočniť spoločné predstavenie, aby povzbudili miestnych pracujúcich, ktorí majú vedúcu úlohu počas Náročného pochodu.
Začiatok predstavenia bol stanovený na 15:00 toho dňa v dome kultúry priemyselného komplexu v Huičchone. Funkcionár sa stále pozeral na hodinky a bál sa, že pracovníci, ktorí prichádzajú z ďaleka, neprídu načas.
Pri pohľade na ustarosteného muža sa súdruh Kim Čong Il opýtal na dôvod. Dostal odpoveď a chvíľu nad niečím premýšľal. Funkcionár vyjadril poľutovanie nad tým, že povedal o robotníkoch na ceste, lebo nemal pocit, že absencia týchto robotníkov by bola taká vážna záležitosť. V snahe uchlácholiť Kim Čong Ila povedal, že vystúpenie by malo začať podľa plánu. Ale on mu odporučil, aby to odložil na 16. hodinu, ak si je istý, že robotníci neprídu pred 15. hodinou.
Funkcionár sa obával, že hodinové meškanie môže narušiť jeho popoludňajší program. Súdruh Kim Čong Il však trval na tom, že „nemá zmysel urobiť vystúpenie v neprítomnosti robotníkov, keď je určené ako poďakovanie pracujúcej triede, ktorá vytvorila ducha Kanggje a za pracovné odhodlanie ľudí v provincii Čagang. Môj program je nabitý, ale musíme počkať a začať s predstavením, keď budú prítomní všetci robotníci.“
Funkcionár mu opakovane ďakoval.
