Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 10. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

Jeden marcový deň v roku 1987 išiel funkcionár do kancelárie súdruha Kim Čong Ila, nesúc so sebou dokument, o ktorý požiadal. Vošiel do kancelárie, kde súdruh Kim Čong Il akurát niečo písal. Krátko potom zazvonil telefón. Súdruh Kim Čong Il naznačil funkcionárovi, aby si sadol a chvíľu počkal.

Po zavesení telefónu požiadal funkcionára, aby prečítal dokument a pokračoval v písaní. Dokument bol dôležitou správou o medzinárodnej situácii. Takže funkcionár mlčal na svojej stoličke a čakal, až dokončí písanie. Číst dál →

Vo februári 2003 sa na ruskom veľvyslanectve v Pchjongjangu uskutočnila ceremónia k obdržaniu blahoželania a daru od prezidenta Putina súdruhovi Kim Čong Ilovi. Súdruh Kim Čong Il sa slávnostnej ceremónie osobne zúčastnil.

Darom boli tri orlovské klusáky, špeciálne ruské plemeno koní, ktoré je známe po celom svete ako jedni z najlepších dostihových koní, a to vďaka svojej inteligencii, statočnosti a sile. Rusko prijalo prísne opatrenia, aby zabránilo šíreniu orlovských klusákov po svete. Kone tak boli výrazom výnimočnej priazne od ruského prezidenta jeho kórejskému náprotivku. Číst dál →

Koncom februára 1996 sa súdruh Kim Čong Il stretol s dvoma vojakmi pri kontrole frontovej jednotky Kórejskej ľudovej armády na kóte 351.

Pri pohľade zblízka na zimné oblečenie sa ich opýtal, či si nemyslia, že je oblečenie príliš tenké. Jeden z nich odpovedal, že keď boli v strážnej službe, mali na sebe kožušinou podšité kabáty. Číst dál →

Súdruh Kim Čong Il sa narodil na hore Pektu, ktorá bola základňou ozbrojeného boja, vedeného jeho otcom Kim Ir Senom proti japonskej vojenskej okupácii. Písal sa 16. február 1942.

Opierajúc sa o pozorovanie počasia v oblasti hory Pektu, vedené meteorológmi za posledných sto rokov, bolo v ten deň niečo tajomného v počasí, akoby to bol zázrak z neba. Číst dál →

Existuje mnoho kvetín, ktoré upútajú pozornosť ľudí svojou krásou a vôňou. Medzi nimi je kvetina, ktorá priťahuje osobitnú pozornosť; a to je Kimčongilia. So svojimi nezvyčajne veľkými a širokými kvetmi, karmínovými okvetnými lístkami, zelenými listami v tvare srdca, ktoré jej dodávajú svieži a mocný vzhľad, je tento výnimočný kultivar rodu Begonia najkrajším zo všetkých kultivarov rodu a jej kvety kvitnú po dobu 120 dní. Číst dál →

Hora Pektu sa nachádza na 42 stupňoch severnej zemepisnej šírky.
Súdruh Kim Čong Il sa narodil v roku 1942.
Existuje príliš veľa významných skutočností spojených s horou na to, aby išlo o náhodu. Číst dál →

Dekrét Ústredného ľudového výboru KĽDR pod názvom „Na oslavu narodenín súdruha Kim Čong Ila, 16. februára, ako jedného z najväčších národných sviatkov“ bol zverejnený vo februári 1995. Podpísal ho prezident Kim Ir Sen 7. februára 1992, ale jeho zverejnenie bolo odložené o tri roky.

Je za tým nasledujúci príbeh:
Pre svoj veľký prínos pre krajinu a ľud, ktorý je verný myšlienkam prezidenta Kim Ir Sena, sa súdruh Kim Čong Il tešil absolútnej dôvere a bezhraničnej úcte kórejského ľudu. Kórejský ľud, ktorý ho oslavoval ako nástupcu prezidenta, bol hrdý na to, že má ďalšieho veľkého muža a že je požehnaný vodcami. Číst dál →

Kórejský ľud bol často ohromený pri cestách súdruha Kim Čong Ila za účelom terénneho poradenstva, pretože navštevoval nečakane rôzne miesta. Hovorili, že štýl jeho poľných pokynov im istým spôsobom pripomína kórejských protijaponských partizánov, ktorí dokázali preklenúť obrovské vzdialenosti v krátkom čase.

8. februára 2009, čo bola nedeľa, prišiel do strojárenského komplexu Ragwon, ktorý sa nachádza na severozápadnom cípe krajiny. Cestoval tam vlakom bezprostredne po tom, ako ukončil svoje pokyny v provincii Južný Hamgjong na východnom pobreží, ktoré trvali dlho do noci 6. februára. Urazil 400 km z východu na západ, napriek tomu, že bol v tomto komplexe pred troma mesiacmi. Číst dál →

Dňa 12. januára 1982 žiačka vo veku 13 rokov ukazovala svoje krasopisecké zručnosti prezidentovi Kim Ir Senovi a generálovi Kim Čong Ilovi.

Pripravila sa a začala pozorne písať vetu: „Pri príležitosti Nového roku želáme nášmu otcovskému maršalovi Kim Ir Senovi dlhý život v dobrom zdraví.“ 

Keď dokončila vetu, všetci jej vrele zatlieskali.

Súdruh Kim Čong Il tiež zatlieskal. Pri pohľade na dievča, ktoré žiarilo radosťou, ju požiadal, aby napísala ďalšiu vetu menším písmom.

Po krátkom premýšľaní sa rozhodla vyjadriť svoju vďačnosť drahému vodcovi Kim Čong Ilovi.

Zhlboka sa nadýchla a písala: „Náš drahý vodca…“

Čítajúc písmená, ju súdruh Kim Čong Il zastavil. Potichu jej povedal: „Nie. Nepíš to.“ Číst dál →

23. januára 1968 bola americká ozbrojená špionážna loď Pueblo zaistená námorníkmi Kórejskej ľudovej armády v teritoriálnych vodách KĽDR. Bolo to prvýkrát v americkej námornej histórii, čo bola ich loď zajatá takýmto spôsobom. Spojené štáty rozmiestnili obrovskú vojenskú silu, vrátane lietadlových lodí s jadrovým pohonom, v okolí KĽDR a vyhrážali sa dokonca vojnou v prípade, ak nebude Pueblo vrátené.

Súdruh Kim Ir Sen sa opýtal súdruha Kim Čong Ila, čo by urobil so zajatou loďou, ak by bol najvyšším veliteľom. Súdruh Kim Čong Il odpovedal, že by nikdy neprepustil posádku Puebla, pokiaľ by americká administratíva nepredložila list o kapitulácii, a že aj v prípade prepustenia posádky by im nevydal loď, pretože ide o vojnovú trofej. Číst dál →