Pchjongjang, 16. novembra čučche 106 (2017) (KCNA) – Phonekham Inthaboualy, veľvyslanec Laosu v KĽDR, a pracovníci jeho veľvyslanectva navštívili 15. novembra poľnohospodársku družstevnú farmu kórejsko-laoského priateľstva, zaoberajúcu sa pestovaním zeleniny, v Sosine v pchjongjanskom obvode Rjokpho. Číst dál
Okres Čchangsong v provincii Severný Pchjongan sa rozprestiera pozdĺž rieky Amrokkang (známa aj pod čínskym názvom Jalu) na severozápadnom cípe Kórei. Hory predstavujú 95% rozlohy okresu a jeho obmedzená plocha ornej pôdy bola taká neúrodná, že oblasť bola známa ako nevhodná pre ľudské osídlenie.
Tento vzdialený horský región však prešiel obrovskou zmenou v ére Strany práce.
Hory v regióne, ktoré boli príčinou osamelosti a chudoby v minulosti, sa zmenili na „zlaté hory“, kde rastie rôzne divé ovocie a údolia sú posiate stádami kôz a oviec. Číst dál
V noci 20. októbra 1979 sa rozprával súdruh Kim Čong Il so skupinou funkcionárov. Analyzoval rozbroje v režime Pak Čong Hi a boje juhokórejského ľudu proti diktatúre Yushin. Pripomínal, že Pakov režim má obmedzenú životnosť.
Funkcionári sa na seba nedôverčivo pozerali. Pakov režim podporovaný Spojenými štátmi sa javil ako veľmi silný. Preto súdruh Kim Čong Il vysvetlil: „Vzhľadom na akútne rozpory a vývoj v južnej Kórei je pravdepodobné, že sa stane niečo šokujúce. Zdá sa, že Pakova yushinská diktatúra sa blíži k svojmu Waterloo; Spojené štáty sa dokonca možno rozhodnú odstrániť svojho poskoka.“ Číst dál
Pchjongjanský zvon, jedna z kultúrno-historických pamiatok Kórey, bol odliaty v roku 1726. Zvon visí v zvonici na brehu rieky Tedong v hlavnom meste Pchjongjang.
Súdruh Kim Mjong Il, výskumník Ústavu dejín Akadémie spoločenských vied, hovorí:
„Pchjongjanský zvon bol v tom čase jedným z veľkých kórejských zvonov, známy tiež ako ‚pôvab Pchjongjangu‘ pre svoj krásny tvar a pôsobivý zvuk. V tej dobe sa všetky brány opevneného mesta Pchjongjang otvárali a zatvárali súčasne podľa vyzváňania zvona ráno a večer. Hovorí sa, že zvonenie tiež informovalo ľudí o všetkých udalostiach, ktoré sa diali v meste.
Zvon má výšku 3,1 metra, pri ústach je hrubý 1,6 metra a váži 12 ton a 914 kilogramov. Telo je trochu širšie smerom k ústam, čo mu dáva pocit stability.“ Číst dál
Jedného dňa v novembri 1990 dostal súdruh Kim Čong Il ďakovný list od kubánskeho páru pracujúceho v Kórei. V liste poprosili kórejského vodcu, aby pomenoval ich syna, ktorý sa nedávno narodil v pchjongjanskej pôrodnici.
Za motívom tejto žiadosti sa skrýva dojímavý príbeh. Išlo o jazykovedcov, ktorí pracovali ako pomocní redaktori v španielskom jazyku. Jedna vec ich však znepokojovala viac než čokoľvek iné. Nemali totiž ešte žiadne dieťa osem rokov po svojom sobáši.
Po prekonaní niekoľkých potratov žena znova otehotnela a bola prijatá do pôrodnice v Pchjongjangu. Číst dál
Pchjongjang, 7. novembra čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Súdruh Kim Jong Nam, člen predsedníctva politického byra ÚV Kórejskej strany práce a prezident prezídia Najvyššieho ľudového zhromaždenia KĽDR, navštívil Baňu mládeže 8. februára v Čikdongu, spadajúcu do ťažobného komplexu uhlia v oblasti Sunčchon. Stretol sa s inovátormi vrátane členov Údernej brigády Kim Ju Bonga a zablahoželal im k ich úspechom. Číst dál
Pchjongjang, 1. novembra čučche 106 (2017) (KCNA) – Delegácia Olympijského výboru KĽDR pod vedením ministra telovýchovy a športu, súdruha Kim Il Guka, odcestovala 31. októbra z Pchjongjangu, aby sa zúčastnila 22. Valného zhromaždenia Asociácie národných olympijských výborov, ktoré sa bude konať v Prahe v Českej republike.
Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA) – www.kcna.kp
Pchjongjang, 31. októbra čučche 106 (2017) (KCNA) – Krásna scenéria sa naskytá na jeseň návštevníkom Centrálnej botanickej záhrady v Pchjongjangu a dodáva potešenie a pohodu pracujúcim ľuďom, ktorí sem prichádzajú.
Pchjongjang, 31. októbra čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Delegácia Kórejskej strany práce pod vedením súdruha Kim Su Gila, námestníka politického byra Ústredného výboru KSP a predsedu mestského výboru mesta Pchjongjang, v pondelok odcestovala, aby sa zúčastnila 19. medzinárodného stretnutia komunistických a robotníckych strán a osláv 100. výročia Októbrovej socialistickej revolúcie, ktoré sa uskutočnia v Rusku.
Rodong Sinmun – rodong.rep.kp
Pchjongjang, 31. októbra čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Štátny zaslúžilý zbor, skupina Moranbong a Umelecký súbor Wangčesan uskutočnili v období od 18. do 29. októbra svoje hudobné a tanečné predstavenia v meste Kanggje v provincii Čagang.
Z predstavení sa tešili funkcionári, pracujúci ľudia, mládež a študenti z provincie.
Na pódiu sa objavili pestrofarebné čísla, ako napríklad mužské sólo a zbor „Pieseň pre stranu-matku,“ mužské trio a mužský zbor „Po spoločnej ceste socializmu“ a tanec „Vpred smerom k budúcnosti.“ Číst dál
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
