V októbri 2000 navštívila Kóreu Madeleine Albrightová, ministerka zahraničia Spojených štátov.
Na bankete organizovanom súdruhom Kim Čong Ilom, položila účastníkom hádanku. Ako je možné urobiť číslo 16 s desiatimi prstami?
V banketovej sále zavládlo hlboké ticho. To prerušil súdruh Kim Čong Il, ktorý prišiel s riešením. Povedal, že je to celkom jednoduché a ukázal dlane s oboma palcami prekríženými do kríža, vyjadrujúc 4 x 4.
Všetci ho obdivovali. Albrightová bola prvá, ktorá zatlieskala.
Pchjongjang, 18. októbra čučche 107 (2018) (KCNA) – Noviny Rodong sinmun (Noviny práce) vo svojom autorskom článku z 18. októbra píšu o tom, že kapitalistická spoločnosť nie je spoločnosťou pre pracujúcich ľudí, ale pre triedu vykorisťovateľov; spoločnosťou, v ktorej menšina vykorisťovateľov rozkazuje väčšine a užíva si materiálne bohatstvo vytvorené väčšinou pracujúcich. Číst dál
17. októbra čučche 15 (1926), keď veľký vodca súdruh Kim Ir Sen vykonával revolučné aktivity vo svojich raných rokoch, sa mladí, dvadsaťroční vlastenci zhromaždili v dome Kim Si U, oblastného kontrolóra mesta Huadian.
V septembri toto roku zasiahol školu Hwasong Uisuk neodolateľnou silou prúd sympatií k novej myšlienke. Súdruh Kim Ir Sen dal mladým mužom úlohu pripraviť sa na vytvorenie prvej skutočnej revolučnej organizácie v Kórei.
Jeho otec Kim Hjong Džik vždy hovoril, že človek potrebuje mať v živote veľa spoľahlivých druhov a že človek, nech má akokoľvek spravodlivý a úžasný cieľ, ho nemôže dosiahnuť, ak nemá žiadnych druhov, s ktorými by mohol zdieľať svoj osud. Opierajúc sa o jeho učenie, vykonal súdruh Kim Ir Sen mnoho ťažkého úsilia, aby z nich urobil svojich revolučných súdruhov.
Tí, ktorí boli prítomní, boli zaplavení vzrušením a vášňou.
Stretnutie k vytvoreniu novej organizácie sa konalo v tichosti.
Po svojom prejave navrhol súdruh Kim Ir Sen pomenovať organizáciu ako Zväz za zvrhnutie imperializmu (kórejsky Tado čegukčuui tongmeng), skrátene Tudu. Názov a bojový program organizácie, ktorý navrhol, bol schválený jednomyseľne. Číst dál
Bolo to 21. októbra 1982, pár rokov po otvorení pôrodnice v Pchjongjangu.
Počas rozhovoru s príslušnými funkcionármi sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il spýtal jedného z nich, či v nemocnici poskytujú pacientkam po pôrode med.
Ten poskytol osobitnú správu o zásobovaní medom po otvorení pôrodnice.
Súdruh Kim Čong Il vyzeral, že ho to veľmi teší a opýtal sa, ako poskytujú med.
Funkcionár váhal, pretože nepochopil, čo tým drahý vodca vlastne myslel. Číst dál
O návšteve delegácie Spoločnosti česko-kórejského priateľstva Pektusan a Českej skupiny pre štúdium a uskutočnenie myšlienky čučche v KĽDR v septembri čučche 107 (2018) sme už informovali článkom zo 16. septembra.
Okrem toho sme pridali ďalšie fotografie a informácie o navštívených miestach.
Závod na výrobu obuvi Rjuwon – nová stránka
Venkov KLDR – září čuche 107 (2018) – nová stránka
Pchjongjangský pedagogický institut – aktualizácia stránky
Doprava – aktualizácia stránky
Pchjongjang, 14. októbra čučche 107 (2018) (KCNA) – Vysokoškolskí študenti z južnej Kórei usporiadali 10. októbra v Soule slávnostné založenie organizácie „Protiamerickí bojovníci, vysokoškolskí študenti za nezávislosť tejto krajiny,“ uvádzajú juhokórejské internetové noviny Čadžu sibo. Číst dál
Pchjongjang, 13. októbra čučche 107 (2018) (KCNA) – Slogan „Žime svojím vlastným spôsobom!“ je skvelým strategickým sloganom, ktorého by sa malo pevne držať až dovtedy, kým sa nedosiahne historická vec formovania celej spoločnosti na princípoch kimirsenizmu-kimčongilizmu, píšu vo svojom článku Noviny práce (Rodong sinmun).
Tento slogan odráža rozhodného bojového ducha, berúc svoj osud do vlastných rúk na základe vlastnej sily, technológie a zdrojov. Číst dál
Pchjongjang, 10. októbra čučche 107 (2018) (KCNA) – Kórejská ľudovodemokratická republika znamenite oslávila 73. výročie založenia Kórejskej strany práce. Číst dál
Stalo sa to 7. októbra 2002, keď sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il prechádzal po Hoteli Samčijon č 1.
Uvidel veľkú krajinnú maľbu Potešenie pri potoku Sobek, ktorá zdobila stenu vo vstupnej hale.
Chvíľu sa díval na obraz, pričom jeleň a bažant na maľbe priťahoval jeho pohľad.
Prehliadal si pozorne maľbu a potom sa opýtal: „Žije bažant pri potoku Sobek?“ Hoci tam boli mnohí funkcionári a chválili umelecké dielo vo vstupnej hale, ale nikto nebol zvedavý, či v okolí potoka žijú jelene a bažanty. Číst dál
8. októbra čučche 86 (1997) bol veľký generál súdruh Kim Čong Il zvolený za generálneho tajomníka Kórejskej strany práce.
Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii navštívil mnohé závody a vojenské jednotky v krajine, ktorým poskytol terénne pokyny, čím upevnil jednomyseľnú jednotu a bojovného ducha kórejského ľudu.
Veľký generál dokázal v najnáročnejších podmienkach zachovať i posilniť socialistický systém a triednu uvedomelosť ľudu na princípoch politiky songun. Urobil veľké kroky k znovuzjednoteniu vlasti a obrane nezávislosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Od 11. apríla čučche 101 (2012) je súdruh Kim Čong Il večným generálnym tajomníkom Kórejskej strany práce. Číst dál
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
