Zo strany zahraničného komunistického hnutia prichádza voči vedúcej ideológii KĽDR (čučche, kimirsenizmus-kimčongilizmus) kritika, že ide o idealizmus. Nižšie sa venujem všetkým typom výhrad.
1. Vedúca ideológia KĽDR stojí na základoch filozofie marxizmu-leninizmu
Jeden druh kritiky stojí na tvrdení, že filozofia čučche nahradila filozofiu marxizmu-leninizmu (dialektický materializmus). Táto výhrada je nesprávna. Kim Čong Il v teoretickej práci O čučche (1982) potvrdzuje, že filozofia čučche stojí na základoch dialektického materializmu:
Myšlienka, že človek je pánom sveta a svojho vlastného osudu a že je schopný pretvárať svet a utvárať svoj osud, vychádza z materialistického a dialektického stanoviska, ktoré odmieta mysticizmus a fatalizmus.
2. Ideológia vo vedomí človeka má výrazný stupeň nezávislosti aj v marxizme-leninizme
Iný druh kritiky stojí na tom, že vedenie KĽDR vytýčilo zásadu ideológia má prioritu. Názov tejto zásady časť zahraničných komunistov znepokojuje, či náhodou nejde o tvrdenie, že ideálno je základom materiálna (idealizmus), pričom marxizmus-leninizmus tvrdí opak. Celý problém stojí na tom, že kritiku zakladajú na názve a nie na obsahu teórie.
Zásadu ideológia má prioritu popísal Kim Čong Il v teoretickej práci Giving Priority to Ideological Work Is Essential for Accomplishing Socialism (1995). Tam je uvedené, že ideológia ľudových más sa nezmení automaticky so zavedením socialistických výdobytkov (bytová výstavba, podpora rodín, zvýšenie produkcie potravín zavedením priemyselnej výroby v poľnohospodárstve, …). Z toho vyplýva, že je nutné vyčleniť veľké množstvo energie do vzdelávania ľudových más. A to až do takej miery, že ideologická práca s ľudovými masami sa musí stať dominantnou (resp. prioritnou).
Do kontextu ešte pridávam tvrdenie vedenia KĽDR, že prijatie socialistickej ideológie ľudovými masami je podmienkou na trvalé udržanie socializmu, čo je však zrejmé a nie je to spochybňované.
Relatívnu stabilitu ideológie potvrdzuje aj moderná psychológia
Vedomie je možné rozdeliť na menšie časti:
1. aktuálna nálada / pozornosť / impulz
2. návyky a správanie
3. postoje a preferencie
4. hodnoty a identita
5. svetonázor, náboženstvo, životná filozofia
6. osobnostné črty a poruchy osobnosti
Je zrejmé, že čím vyššie sa ide, tým je zmena pomalšia, menej automatická, viac filtrovaná identitou a častejšie je potrebná opakovaná skúsenosť alebo vedomé spracovanie. Bez vedomého formovania ideológie sa ľudovým masám v socialistickej spoločnosti zmenia napríklad len návyky ale nie svetonázor.
Relatívnu nezávislosť ideológie na materiálnych podmienkach nepopieral ani ZSSR
Jeden z hlavných sovietskych marxistických filozofov Mark Moisejevič Rozental vo svojom diele Filozofický slovník (slovensky vydaný v r. 1974) zjavne v súlade s marxizmom-leninizmom potvrdzuje výrazný stupeň nezávislosti ideológie. Pojem ideológia má nasledovnú definíciu. Predmetná časť je redakčne zvýraznená:
Ideológia – sústava, názorov a ideí politických, právnych, morálnych estetických, náboženských a filozofických. Ideológia je časť nadstavba (základňa a nadstavba) a ako taká odráža v konečných dôsledkoch ekonomické vzťahy. Boju triednych záujmov v spoločnosti s antagonistickými triedami zodpovedá ideologický boj. Ideológia môže odrážať skutočnosť pravdivo alebo nepravdivo, vedecky alebo nevedecky. Záujmy reakčných tried podporujú nepravdivú ideológiu, záujmy pokrokových revolučných tried pomáhajú formovat vedeckú ideológiu. Marxizmus-leninizmus je skutočne vedecká ideológia vyjadrujúca životné záujmy robotníckej triedy, prevažnej väčšiny ľudstva, ktorá sa, usiluje o mier, slobodu a pokrok. V poslednom období sa medzi buržoáznymi filozofmi rozšírili názory o nezlučiteľnosti ideológie s vedeckým prístupom ku skutočnosti. Ideológia sa u nich chápe ako čosi subjektívne, čo vyjadruje iba záujmy určitých skupin, strán a pod. Z toho vyviera úsilie o tzv. „dezideologizáciu“ filozofie a vedy vôbec, čo v skutočnosti neznamená nič iné ako snahu oddelit vedu a filozofiu od triedneho boja, degradovať úlohu marxizmu-leninizmu ako jedinej ideológie, ktorá, podáva prísne vedeckú, objektívnu analýzu skutočnosti. Preto, ako to zdôraznil XXIV. zjazd KSSZ, boj proti buržoáznej ideológii, proti antikomunizmu a antisovietizmu, ako aj boj proti pravicovému a „ľavicovému“ revizionizmu je nevyhnutnou podmienkou ideovej jednoty medzinárodného komunistického hnutia. Vývin ideológie podmieňuje ekonomika, je do určitej miery aj relatívne samostatný. Prejavuje sa to najmä v obsahu ideológie, ktorý spravidla nemožno vyvodzovať bezprostredne z ekonomiky, v určitej nerovnomernosti medzi ekonomickým a ideologickým vývinom. Relatívna samostatnosť ideológie sa pritom viac prejavuje v pôsobení vnútorných zákonitosti ideologického vývinu, ktoré sa nedajú redukovať priamo na ekonomiku, a v tých ideologických oblastiach, ktoré sú najďalej od ekonomickej základne. Relatívna samostatnost, ideológie sa vysvetľuje tým, že na vývin ideológie vplýva mnoho mimoekonomických faktorov: vnútorné nadväzovanie vo vývine ideológie, osobný vplyv rôznych ideológov, vzájomné ovplyvňovanie rôznych foriem ideológie a pod.
Uvedená slovníková definícia zo ZSSR potvrdzuje relatívnu nezávislosť ideológie podobne ako Kim Čong Il v spomínanom diele Giving Priority to Ideological Work Is Essential for Accomplishing Socialism (1995).
Autor predpokladá, že myšlienky o nutnosti vedomého formovania ideológie ľudových más existovali aj v ZSSR, avšak neboli dôsledne realizované v dôsledku revizionistickej sabotáže. Ich dôsledná aplikácia sa udiala až v KĽDR.
