1. októbra 1998, po tom, ako sa súdruh Kim Čong Il dozvedel o pestovaní zemiakov na poľnohospodárskom družstve v kraji Tehongdan, navštívil družstevný výskumný ústav zemiakov.
Prechádzajúc výskumným ústavom sa opýtal miestnych predstaviteľov, či má kraj zariadenie na výrobu zmiešaného mikrobiálneho hnojiva.
Vyšší krajský úradník odpovedal, že experimentovali s hnojivom, ale mali ťažkosti kvôli nedostatku odborníkov.
“Je to tak?” povedal Kim Čong Il, ponoriac sa do hlbokých myšlienok. Po chvíli povedal funkcionárovi z Pchjongjangu, že keďže kraj experimentoval s hnojivom, mala by mu byť poskytnutá pomoc pri prekonávaní ťažkostí spôsobených nedostatkom špecialistov. Potom inštruoval úradníka, aby zabezpečil pre kraj zariadenie na výrobu zmiešaného mikrobiálneho hnojiva, ktoré má byť dovezené z cudziny.
Tiež povedal miestnemu funkcionárovi, že kraj by mal zdokonaliť metódy pestovania zemiakov používaním hnoja a zmiešaného mikrobiálneho hnojiva.
Ten mu poďakoval, radosťou celý bez seba.
Súdruh Kim Čong Il povedal s kamennou tvárou: “Nie je to zadarmo. Zaplatíte za to zodpovedajúcim množstvom zemiakov.”
Rozosmial sa a funkcionári sa takisto začali smiať.
