Jedného letného dňa v roku 1967, počas návštevy pobrežnej delostreleckej jednotky, sa súdruh Kim Čong Il plavil po mori na malej lodi. Jeho rybárska udica ležiaca na lodi priťahovala závistlivé pohľady veslujúceho vojaka.
Narodil sa v dedine na pobreží, takže bol zbehlý v lovení rýb. Keď sa dostali k mólu, pohladil tajne udicu, pričom si myslel, že si to nikto nevšimne. Číst dál
Pchjongjang, 11. července čučche 106 (2017) (KCNA) – Funkcionáři, vědci a technici v oblasti obranné vědy, kteří přispěli k úspěšnému testu mezikontinentální balistické střely Hwasong-14, navštívili Muzeum korejské revoluce. Číst dál
Pchjongjang, 10. července čučche 106 (2017) (KCNA) – 9. července se zde konalo umělecké představení na oslavu úspěšného zkušebního odpálení mezikontinentální balistické rakety Hwasong-14.
Vážený nejvyšší vůdce soudruh Kim Čong Un si užil představení. Číst dál
Dnes, 8. júla čučche 106 (2017), je 23. výročie úmrtia prezidenta Kim Ir Sena.
Je to už 23 rokov odvtedy, čo odišiel večný prezident Kim Ir Sen, otec kórejského národa a zakladateľ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Napriek tejto dlhej dobe je túžba po ňom stále hmatateľná medzi kórejským ľuďom a pokrokovými ľuďmi celého sveta, keďže celý svoj život venoval prosperite krajiny, blahobytu ľudí a veci globálnej nezávislosti a socializmu. Číst dál
Pchjongjang, 7. července čučche 106 (2017) (KCNA) – Přispěvatelé k úspěšnému zkušebnímu odpálení mezikontinentální balistické rakety Hwasong-14 přijeli v pátek do Pchjongjangu. Číst dál
Pchjongjang 8. júla čučche 106 (2017) (KCNA) – Kim Čong Un, predseda Kórejskej strany práce, predseda Komisie pre štátne záležitosti KĽDR a vrchný veliteľ Kórejskej ľudovej armády, navštívil v sobotu o 00:00 Kumsusanský palác Slnka, aby si pripomenul 23. výročie úmrtia prezidenta Kim Ir Sena. Číst dál
Pchjongjang, 7. júla čučche 106 (2017) (KCNA) – Noci v Pchjongjangu plynú jedna za druhou a ľud nedokáže spať od toľkej vrúcnej túžby po prezidentovi Kim Ir Senovi a vodcovi Kim Čong Ilovi, ktorí zasvätili celý život šťastiu ľudu a prosperite krajiny.
Pchjongjang, 4. júla čučche 106 (2017) (KCNA) – Slávnostné pomenovanie učebne po Fidelovi Castrovi Ruz sa uskutočnilo v utorok v Pchjongjanskej škole zahraničných jazykov, spadajúcej pod Pchjongjanskú univerzitu zahraničných štúdií, pri príležitosti 91. výročia narodenia Fidela Castra Ruza a pri príležitosti Mesiaca solidarity s kubánskym ľudom.
Zúčastnil sa ho podpredseda Kórejského výboru pre kultúrne vzťahy so zahraničím So Ho Won a podpredseda Kórejského výboru pre solidaritu s Kubou, príslušní funkcionári, učitelia a žiaci školy, kubánsky veľvyslanec v KĽDR Jesus De Los Angeles Aise Sotolongo a zamestnanci jeho ambasády. Číst dál
Dňa 2. júla 1986, v čase, keď bola vo výstavbe ulica Kwangbok, si súdruh Kim Čong Il prezeral dokumenty vo svojej kancelárii.
„Je to obrovská suma,“ zvolal s vážnym výrazom v tvári.
Odložil papier so zoznamom zariadení a materiálu, ktorý sa má doviezť na stavebné projekty počas príprav na 13. Svetový festival mládeže a študentstva. Každý projekt vyžadoval niekoľko položiek, ale celková suma za 260 projektov bola nepredstaviteľná. Číst dál
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
