Skip to content

Abuses of Socialism Are Intolerable (treatise, 1993)

Základné informácie

Zhrnutie

Abuses of Socialism Are Intolerable je pojednanie Kim Čong Ila publikované 1. marca 1993 v časopise Kulloja, oficiálnom časopise Ústredného výboru Kórejskej strany práce. Text vznikol v období po rozpade socializmu vo viacerých krajinách a polemizuje s tvrdeniami, že socializmus je totalitný, kasárenský alebo administratívno-príkazový systém. Podľa autora ide o protisocialistickú propagandu imperialistov a zradcov socializmu, ktorej cieľom je ospravedlniť návrat ku kapitalizmu a zabrániť obnove socialistického hnutia.

Text vysvetľuje pád socializmu v niektorých krajinách ako výsledok sprisahania imperialistických a kontrarevolučných síl, ideologickej a kultúrnej infiltrácie imperializmu a rozkladného pôsobenia pravicového oportunizmu. Rozhodujúcu úlohu podľa neho zohrali zradcovia socializmu vo vrchných vrstvách komunistického a robotníckeho hnutia.

Pojednanie odmieta obvinenie socializmu z totalitarizmu. Totalitarizmus spája s fašistickými diktatúrami Hitlera a Mussoliniho a tvrdí, že socializmus, v ktorom sú ľudové masy pánmi všetkého, nemožno stotožňovať s reakčnou ideológiou fašistických vládcov. Podobne odmieta označenie socializmu za kasárenský spôsob života a tvrdí, že práve socializmus má umožňovať nezávislý a tvorivý život ľudových más.

Dôležitou témou je kritika administratívno-príkazových metód. Kim Čong Il rozlišuje medzi byrokratickými zvyškami starých spoločenských metód a samotnou podstatou socializmu. Tvrdí, že v socialistickej spoločnosti má štátne a spoločenské riadenie vychádzať z politickej práce, súdružskej spolupráce, pomoci nadriadených podriadeným a z uplatňovania masovej línie, nie z byrokratického prikazovania.

Text kladie veľký dôraz na ideológiu. Podľa pojednania sa socializmus môže udržať iba vtedy, keď sa socialistická idea neustále rozvíja, zdokonaľuje a keď sa ňou ľudové masy vyzbroja ako pevnou vierou a morálnou povinnosťou. Autor tvrdí, že práve zanedbanie ideologickej výchovy a neschopnosť urobiť zo socializmu pevné presvedčenie ľudu umožnili ideologické zakolísanie a pád socializmu v niektorých krajinách.

Ďalšou líniou pojednania je obrana socialistickej štátnosti a riadenia hospodárstva. Autor zdôrazňuje, že strana a štát robotníckej triedy nesmú opustiť politické vedenie a centralizované, systematické usmerňovanie ekonomiky. Odmieta privatizáciu a návrat k trhu ako obnovenie kapitalistického vykorisťovateľského systému.

V závere text vystupuje ako obrana socialistického kolektivizmu proti buržoáznemu individualizmu. Kolektivizmus je predstavený ako základná vlastnosť socializmu a zdroj jeho prevahy, pričom v čučchejskom výklade má ľud tvoriť jeden spoločensko-politický organizmus zjednotený okolo strany a vodcu. Pojednanie vyzdvihuje KĽDR ako príklad spoločnosti, v ktorej sa podľa autora uskutočnila jednomyseľná jednota vodcu, strany a ľudu a kde socialistický kolektivizmus umožňuje ľuďom žiť ako skutoční páni štátu a spoločnosti.

Mohlo by Vás záujímať: