Základné informácie
- Rok vydania: 1992
- Autor: Kim Čong Il
- Typ práce: rozhovor
- PDF (anglicky)
Zhrnutie

The Historical Lesson in Building Socialism and the General Line of Our Party je rozhovor Kim Čong Ila s vedúcimi funkcionármi Ústredného výboru Kórejskej strany práce z 3. januára 1992. Text vznikol krátko po rozpade Sovietskeho zväzu a po porážke socializmu vo viacerých krajinách. Jeho cieľom je vysvetliť príčiny týchto udalostí z pohľadu KĽDR a zároveň obhájiť všeobecnú líniu Kórejskej strany práce pri budovaní socializmu a komunizmu.
Prvá časť textu sa venuje historickému poučeniu z budovania socializmu. Kim Čong Il odmieta tvrdenie imperialistov a reakcionárov, že pád socializmu v niektorých krajinách znamená koniec socialistickej idey. Socializmus opisuje ako spravodlivú vec uskutočňovania nezávislosti ľudových más a ako hlavný smer historického vývoja, ktorý môže prechádzať zvratmi, ale nemôže byť natrvalo zastavený.
Za základnú príčinu porážky socializmu v niektorých krajinách označuje to, že tam nebol posilnený subjekt socialistickej výstavby, teda ľudové masy vyzbrojené socialistickou ideológiou a zjednotené okolo strany. Podľa textu socialistický systém nemožno budovať iba ekonomickými opatreniami, vlastníckymi vzťahmi alebo štátnou mocou; rozhodujúci je človek, jeho ideologické vedomie, tvorivosť a schopnosť vystupovať ako pán spoločnosti.
Dôležitou líniou textu je kritika dogmatizmu a revizionizmu. Kim Čong Il tvrdí, že niektoré strany na jednej strane dogmaticky uplatňovali staršie teórie bez pochopenia nových podmienok socialistickej výstavby, kým iné strany popreli revolučnú podstatu socializmu a vydali sa revizionistickou cestou. Osobitne odmieta liberalizmus, pluralizmus, mnohostranícky systém a kapitalistické metódy riadenia ako cesty, ktoré podľa neho rozkladajú jednotu socialistickej spoločnosti a otvárajú priestor kontrarevolúcii.
Text zároveň zdôrazňuje vzťah medzi nezávislosťou a internacionalizmom. Strany socialistických krajín majú podľa Kim Čong Ila spolupracovať na základe úplnej rovnosti a nezávislosti. Revolúciu v každej krajine má uskutočňovať predovšetkým strana a ľud danej krajiny; internacionalistická solidarita nemá znamenať podriadenie jednej strany druhej ani veľmocenské zasahovanie do vnútorných vecí iných strán.
Druhá časť diela vysvetľuje všeobecnú líniu Kórejskej strany práce pri výstavbe socializmu a komunizmu. Táto línia je zhrnutá ako uskutočňovanie troch revolúcií – ideologickej, technickej a kultúrnej – pri súčasnom posilňovaní ľudovej moci. Text ju predstavuje ako čučchejské rozvinutie teórie socializmu, v ktorom sa spoločnosť nechápe primárne cez materiálne podmienky, ale cez ľudí ako pánov spoločnosti, obdarených nezávislosťou, tvorivosťou a vedomím.
Najdôležitejšie miesto má v tejto línii ideologická revolúcia. Podľa textu je strata ideologickej revolúcie stratou životnej línie socialistickej výstavby. Jej cieľom je vyzbrojiť všetkých členov spoločnosti čučchejskou revolučnou ideou, dosiahnuť ideovú jednotu spoločnosti a zjednotiť ľud okolo strany a vodcu ako jeden spoločensko-politický organizmus.
Technická revolúcia je v texte chápaná ako spôsob pretvárania prírody a budovania materiálno-technických základov socialistickej a komunistickej spoločnosti. Má oslobodiť pracujúcich od ťažkej práce, vybudovať samostatnú národnú ekonomiku a vytvoriť podmienky pre nezávislý a tvorivý život ľudu. Má sa uskutočňovať z čučchejského stanoviska, na základe vlastných síl, modernizácie a vedeckosti národného hospodárstva.
Celkovo ide o ideologicko-teoretický text, ktorý spája analýzu pádu socializmu v iných krajinách s obhajobou kórejskej cesty socialistickej výstavby. Jeho jadrom je tvrdenie, že socializmus sa môže udržať a rozvíjať iba vtedy, keď je založený na ideologicky zjednotených ľudových masách, pevnom vedení strany a vodcu, zachovaní socialistických princípov, samostatnosti a pokračovaní ideologickej, technickej a kultúrnej revolúcie.








