Skip to content

Spoločensko-historický pohyb je tvorivým pohybom ľudových más – O čučche (pojednanie, 1982)

Spoločensko-historický pohyb je tvorivým pohybom ľudových más, ktoré menia a pretvárajú prírodu a spoločnosť.

Činnosť ľudových más zameraná na uskutočňovanie samostatnosti v živote má tvorivý charakter. Človek uspokojuje svoje životné potreby prostredníctvom tvorivej činnosti.

Predmetom tvorivej činnosti človeka sú príroda a spoločnosť. Pretváraním okolitej prírody a spoločnosti, v ktorej žije, človek vytvára nové materiálne a kultúrne bohatstvo, buduje nové spoločenské zriadenie a vytvára nový život.

Tvorcami, ktorí menia a pretvárajú prírodu a spoločnosť, sú ľudové masy. Usilujú sa odstrániť staré a vytvoriť nové a disponujú tvorivou schopnosťou pretvárať prírodu a spoločnosť.

Dejiny ľudstva sú dejinami tvorivej činnosti ľudových más.

Od počiatkov ľudských dejín ľudové masy svojou tvorivou prácou ovládali prírodu a vytvárali bohatstvo potrebné pre svoj život a rozvoj. Tvorivou činnosťou zameranou na prekonávanie starého dosahovali spoločenský pokrok. Spoločnosť napredovala vďaka nepretržitej tvorivej činnosti ľudových más.

Tvorivá činnosť ľudových más zameraná na ovládanie prírody a dosahovanie spoločenského pokroku je nerozlučne spojená s bojom. Proces tvorby nového je zároveň procesom boja. Bez boja si nemožno predstaviť vytváranie nového.

Najmä nahradenie starého spoločenského zriadenia novým a spoločenské oslobodenie ľudových más prebiehajú v procese ostrého triedneho boja. Revolúcia sa začína bojom a bojom sa aj završuje. Sily, ktoré sa usilujú zachovať staré zriadenie a starý spôsob života, sa svojho postavenia dobrovoľne nevzdajú. Nové zriadenie a nový život možno vytvoriť iba bojom za odstránenie starých síl.

Všetok pokrok a všetky zmeny, ktoré ľudstvo počas svojich dejín dosiahlo, sú napokon výsledkom tvorivého boja ľudových más.

Proces tvorivého boja ľudových más je zároveň procesom rozvoja ich vlastných schopností a sily.

Ľudové masy pri pretváraní prírody a rozvíjaní spoločnosti zároveň rozvíjajú svoje tvorivé schopnosti. Dejiny rozvoja spoločenských výrobných síl sú zároveň dejinami rastu tvorivých schopností ľudí ovládajúcich prírodu. Dejiny spoločenských revolúcií sú zasa dejinami rozvoja revolučnej schopnosti ľudových más pretvárať spoločnosť.

S rastom tvorivých schopností ľudových más sa spoločensko-historický pohyb čoraz viac rozvíja.

Komunistické hnutie organizované a rozvíjané robotníckou triedou je najvyššou formou tvorivého hnutia v dejinách ľudstva. Je to hnutie za vybudovanie najpokrokovejšej spoločnosti – ideálu ľudstva –, ktorá sa zásadne odlišuje od všetkých triednych spoločností existujúcich v minulosti, spoločnosti, v ktorej sa plne uskutočňuje samostatnosť ľudových más a rozvíjajú sa ich tvorivé schopnosti.

Tvorivá sila ľudových más sa naplno prejavuje v revolučnom hnutí robotníckej triedy. Pracujúce ľudové masy, ktorých tvorivú činnosť počas celého obdobia existencie antagonistických triednych spoločností obmedzovali vládnuce triedy, sa až prostredníctvom revolučného hnutia robotníckej triedy, teda komunistického hnutia, stávajú skutočnými tvorcami dejín. Pretvárajú svet podľa svojej vôle a potrieb a samostatne riešia svoj vlastný osud.

Revolučné hnutie ako tvorivá činnosť ľudových más si vyžaduje, aby sa pri boji za pretváranie prírody a spoločnosti vždy pevne zastávalo tvorivé stanovisko.

Pevné zachovávanie tvorivého stanoviska je nevyhnutnou podmienkou víťazstva revolučného hnutia. Iba vtedy, keď ľudové masy pevne zastávajú tvorivé stanovisko, môžu si zachovať postavenie pánov revolúcie a výstavby a náležite plniť svoju úlohu.

Tvorivé stanovisko je stanoviskom, ktorého sa ľudové masy musia pridŕžať pri pretváraní prírody a spoločnosti a pri riešení vlastného osudu. Bez neho nemôžu pretvárať prírodu a spoločnosť podľa svojej vôle a potrieb ani vlastnými silami riešiť svoj osud.

Pevné zastávanie tvorivého stanoviska je spoľahlivou zárukou toho, že všetky otázky budú riešené v súlade s požiadavkami revolúcie a záujmami ľudových más a opieraním sa o vlastné sily.

Ako učil súdruh Kim Ir Sen, tvorivé stanovisko je základnou metódou, o ktorú sa treba opierať v revolúcii a výstavbe.

Revolučné hnutie si vyžaduje pevne sa opierať o tvorivý rozum a silu ľudových más a naplno rozvíjať ich možnosti. Ľudové masy sú pánmi a hlavnou hybnou silou revolúcie a disponujú nevyčerpateľným tvorivým rozumom a energiou.

Iba opieraním sa o tvorivý rozum a silu ľudových más možno správne poznávať objektívny svet, riešiť všetky úlohy v súlade s konkrétnymi podmienkami a úspešne pretvárať prírodu a spoločnosť.

Tvorivé stanovisko je metódou, ktorá umožňuje v najvyššej miere podnecovať tvorivú energiu ľudových más, z vlastnej iniciatívy rozvíjať revolúciu a výstavbu, prekonávať vznikajúce ťažkosti bojom más a nepretržite dosahovať pokrok a napredovať.

Revolučné hnutie vždy prebieha v konkrétnej skutočnosti, ktorá je rozmanitá a neustále sa mení. Odmieta všetky druhy schém a dogiem a vystupuje proti zastaranému prístupu spočívajúcemu v mechanickom napodobňovaní iných.

Kto myslí schematicky a dogmaticky, nemôže rozvíjať tvorivú iniciatívu, správne poznávať neustále sa meniacu a rozmanitú skutočnosť ani nachádzať vedecky zdôvodnené metódy uskutočňovania revolúcie a výstavby.

Iba pevné vychádzanie z konkrétnej skutočnosti a tvorivý prístup k veciam umožňujú nájsť správne metódy pretvárania prírody a spoločnosti a úspešne ich uplatňovať.

Tvorivé stanovisko je metódou, ktorá umožňuje odmietnuť dogmatický prístup, samostatným myslením správne poznávať živú a konkrétnu skutočnosť a podľa nej riešiť všetky otázky.

Tvorivé stanovisko je revolučnou metódou, ktorá umožňuje čo najlepšie uskutočňovať požiadavky našej doby, keď ľudové masy vystupujú ako páni dejín a revolučné hnutie sa široko a do hĺbky rozvíja.

Naša doba si vyžaduje v najvyššej miere zvyšovať úlohu ľudových más v revolúcii a výstavbe a tvorivo riešiť všetky otázky.

Tvorivé stanovisko spoľahlivo zaručuje víťazstvo revolúcie, pretože umožňuje vedecky určovať revolučnú stratégiu a spôsoby boja v súlade s vývojom našej doby a novými požiadavkami revolúcie a zároveň neustále rozvíjať tvorivú silu ľudových más.

Poznámky k prekladu

  • Výraz „spoločenský pohyb“ je používaným odborným pojmom v staršej slovenskej marxistickej filozofii. Označuje celkový proces spoločenského diania a nemožno ho úplne stotožniť so „spoločenským vývojom“, ktorý zdôrazňuje skôr smerovanie a výsledok zmien. Tento pojem sa používal aj v slovenskej filozofickej a ekonomickej literatúre socialistického obdobia, preto bol v preklade zachovaný napriek tomu, že v súčasnej bežnej slovenčine môže pôsobiť menej prirodzene.