Dejiny ľudstva sú dejinami boja ľudových más za samostatnosť – O čučche (pojednanie, 1982)

Dejiny vývoja ľudskej spoločnosti sú dejinami boja ľudových más za obranu a uskutočnenie ich samostatnosti.

Ako učil súdruh Kim Ir Sen, každý revolučný boj je bojom ľudových más za obranu vlastnej samostatnosti.

Počas dlhých dejín ľudskej spoločnosti ľudia neprestajne bojovali za oslobodenie od spoločenského útlaku a od závislosti od prírodných síl. Všetok boj za pretváranie spoločnosti a prírody a za výchovu nového človeka je v konečnom dôsledku bojom ľudových más za obranu a uskutočnenie ich samostatnosti.

Boj za pretváranie spoločnosti je bojom ľudových más za vytvorenie spoločenských a politických podmienok, ktoré im umožnia oslobodiť sa od triedneho a národného útlaku a žiť samostatným životom. Aby ľudia mohli žiť a konať samostatne, musia odstrániť zastarané spoločenské zriadenie, ktoré ich samostatnosť potláča a obmedzuje. Iba odstránením starého zriadenia a vytvorením nového spoločenského systému, ktorý zaručuje samostatnosť človeka, sa môžu ľudové masy stať skutočnými pánmi spoločnosti a vlastného osudu a viesť samostatný život.

Boj za pretváranie prírody je bojom za vytvorenie materiálnych podmienok, ktoré umožnia ľudovým masám oslobodiť sa od pút prírody a žiť samostatným životom. Aby človek mohol žiť a rozvíjať sa, musí pôsobiť na prírodu a vytvárať materiálne bohatstvo. Iba pretváraním a ovládaním prírody sa môže oslobodzovať od závislosti od jej síl a vytvárať materiálne podmienky pre samostatný život.

Boj za výchovu nového človeka je bojom za vytvorenie ideologických a kultúrnych podmienok, ktoré umožnia ľudovým masám oslobodiť sa od pút zastaraných ideí a kultúry a žiť samostatným životom. Iba keď sa človek úplne oslobodí od zastaraných ideí a kultúry, osvojí si vedomie samostatnosti a zdravú kultúru, môže pevne vziať svoj osud do vlastných rúk, riešiť ho a skutočne žiť a konať ako samostatná bytosť.

Pretváranie spoločnosti, pretváranie prírody a výchova nového človeka tvoria hlavný obsah boja ľudových más za samostatnosť. Človek môže svoju samostatnosť úplne uskutočniť iba vtedy, keď sa oslobodí od spoločenského útlaku, pút prírody a zastaraných ideí a kultúry. Boj za samostatnosť preto treba viesť vo všetkých oblastiach pretvárania spoločnosti a prírody a výchovy nového človeka.

Prvoradou úlohou v boji ľudových más za samostatnosť je dosiahnutie spoločensko-politickej samostatnosti.

Keďže človek je spoločenskou bytosťou, jeho samostatnosť musí byť predovšetkým zabezpečená v spoločenskej a politickej oblasti. Spoločensko-politická samostatnosť je kľúčom k oslobodeniu človeka od pút prírody i k jeho ideologickému a kultúrnemu rozvoju. Pokiaľ sú ľudové masy spoločensky a politicky podriadené, nemôžu v plnej miere využívať výsledky rozvoja výrobných síl ani sa oslobodiť od pút reakčnej ideológie a kultúry.

Dejiny ľudskej spoločnosti od jej rozdelenia na nepriateľské triedy boli predovšetkým dejinami spoločenských revolúcií smerujúcich k uskutočneniu spoločensko-politickej samostatnosti ľudových más. Prostredníctvom spoločenských revolúcií ľudové masy riešili svoj osud a rozvíjali spoločnosť.

Povstania otrokov, ktoré možno považovať za prvé historické vystúpenia vykorisťovaných pracujúcich más za samostatnosť, a protifeudálne boje roľníkov v stredoveku viedli k zániku otrokárskeho a feudálneho zriadenia. Bol to krok vpred v boji pracujúcich ľudových más za samostatnosť.

Výsledkom týchto bojov však bolo iba to, že reťaze otroctva vystriedali feudálne putá a tie neskôr jarmo kapitalizmu. Samotná triedna nadvláda a útlak nezanikli. Kapitalizmus predstavuje v dejinách ľudskej spoločnosti posledný vykorisťovateľský systém, ktorý potláča túžby a požiadavky ľudových más po samostatnosti. Je to systém násilného útlaku, ktorý spája triednu nadvládu s národným útlakom.

Odstránenie kapitalistického zriadenia a vytvorenie nového socialistického zriadenia znamená historický obrat vo vývoji revolučného boja za samostatnosť. Vytvorením socialistického systému sa odstraňujú vykorisťovateľské triedy a zriadenie potláčajúce túžby a požiadavky ľudových más po samostatnosti a vytvárajú sa podmienky, aby ľudové masy vzali do vlastných rúk štátnu moc a výrobné prostriedky a mohli viesť plnohodnotný samostatný život.

Popri pretváraní spoločnosti sú ďalšími významnými historickými úlohami v boji ľudových más za samostatnosť pretváranie prírody a výchova nového človeka.

Počas celého vývoja ľudskej spoločnosti ľudové masy neprestajne bojovali za oslobodenie od pút prírody a za svoj ideologický a kultúrny rozvoj.

Na úsvite ľudských dejín bola tvorivá sila človeka slabá a jeho ideologická a kultúrna úroveň veľmi nízka. Počas dlhých rokov náročného boja ľudové masy rozširovali svoje poznanie, zvyšovali schopnosť ovládať prírodu, rozvíjali výrobné sily a neustále zvyšovali úroveň svojej uvedomelosti a kultúry.

Všetky výdobytky ľudskej spoločnosti – moderná veda a technika, pokrokové idey a kultúra – sú výsledkom historického boja ľudových más.

Úlohy pretvárania prírody a výchovy nového človeka, teda historické úlohy spočívajúce v oslobodení ľudových más od pút prírody a zastaranej ideológie a kultúry a v ich rozvoji na mocných vládcov prírody a skutočných nositeľov revolučných ideí a kultúry, možno v plnom rozsahu uskutočniť až za socializmu, keď sa pracujúce ľudové masy stávajú pánmi spoločnosti.

Za socializmu, keď už bola v boji za samostatnosť vyriešená otázka revolučnej premeny spoločenského zriadenia, vystupujú do popredia úlohy pretvárania prírody a výchovy nového človeka. Ich cieľom je oslobodiť ľudové masy, ktoré sa zbavili spoločenského útlaku, aj od pút prírody a zastaraných ideí a kultúry.

Ak sa bude socialistické zriadenie neustále upevňovať a rozvíjať a na tomto základe sa bude všestranne napredovať v pretváraní prírody a výchove nového človeka, samostatnosť ľudových más sa bude čoraz úplnejšie uskutočňovať vo všetkých oblastiach života.

Dnes nadobúda boj ľudových más za obranu samostatnosti medzinárodný charakter. Keďže imperialistické sily potláčajúce samostatnosť sú spojené v medzinárodnom meradle, aj boj proti imperialistickej nadvláde a útlaku a za obranu samostatnosti musí mať medzinárodný charakter.

Národy a ľudia, ktorí boli v minulosti vystavení koloniálnemu otroctvu a ktorých zvrchovanosť a nezávislosť imperializmus pošliapaval, dnes pre spoločnú historickú skúsenosť a spoločné záujmy stoja v jednom rade boja proti imperializmu a za samostatnosť.

Všetky krajiny, všetky národy a ľudia na celom svete, ktorí obhajujú svoju samostatnosť, musia spoločne bojovať, pevne zjednotení pod revolučnou zástavou boja proti imperializmu a za samostatnosť. Iba tak možno odstrániť nerovnoprávny a rozpormi naplnený svetový poriadok vytvorený imperialistami a vybudovať nové medzinárodné vzťahy založené na samostatnosti a rovnoprávnosti krajín a národov.

Dlhoročný a nepretržitý boj ľudových más za samostatnosť môže dosiahnuť svoj konečný cieľ vybudovaním socializmu a komunizmu. Boj za socializmus a komunizmus je najvyšším stupňom boja ľudových más za samostatnosť.

Je to boj za konečné odstránenie vykorisťovania človeka človekom, útlaku jednej triedy druhou a nadvlády jedného štátu nad druhým, za odstránenie všetkých historických pozostatkov starej spoločnosti a za úplné oslobodenie ľudí od ich pút.

V komunistickej spoločnosti budú ľudové masy viesť úplne samostatný život ako páni spoločnosti a prírody a skutoční páni vlastného osudu.

Obrana samostatnosti je základnou potrebou človeka ako spoločenskej bytosti a jeho neodňateľným základným právom. Je prirodzené, že človek, ktorý si samostatnosť cení ako samotný život, rozhodne vystupuje proti každému zásahu do nej. Ľudové masy za svoju samostatnosť povstávajú do revolučného boja proti utláčateľom a venujú všetok svoj tvorivý rozum a silu budovaniu socializmu a komunizmu.

Na obranu samostatnosti je potrebné pevne zastávať samostatné stanovisko v revolúcii a výstavbe.

Ako učil súdruh Kim Ir Sen, samostatné stanovisko je základným stanoviskom, ktorého sa treba pridŕžať v revolúcii a výstavbe. Vyžaduje si ho samotný revolučný boj – boj za samostatnosť.

Samostatné stanovisko je dôsledne revolučným stanoviskom robotníckej triedy. Robotnícka trieda je najsamostatnejšou triedou, pretože bojuje za oslobodenie vlastnými silami a za to, aby sa stala pánom vlastného osudu.

Budovanie socializmu a komunizmu je historickým dielom robotníckej triedy zameraným na úplné uskutočnenie samostatnosti ľudových más. Každé stanovisko odporujúce samostatnému stanovisku je cudzie stanovisku robotníckej triedy a ľudových más a škodí veci socializmu a komunizmu.

Samostatné stanovisko sa prejavuje v tom, že ľudové masy uplatňujú svoje právo pánov revolúcie a výstavby. Znamená to, že všetky otázky revolúcie a výstavby riešia vo vlastnom záujme podľa vlastného úsudku a rozhodnutia.

Právo riešiť všetky otázky revolúcie a výstavby patrí výlučne ľudu – pánovi príslušnej krajiny. Je samozrejmé, že všetky otázky vznikajúce pri revolúcii a výstavbe v určitej krajine musí riešiť ľud tejto krajiny podľa vlastného úsudku a rozhodnutia. Iba tak môže ľud každej krajiny brániť svoje záujmy a uskutočňovať svoju vôľu a požiadavky.

Ľud každej krajiny nesmie pripustiť nijaký zahraničný nátlak ani zasahovanie. Kto pod cudzím tlakom alebo v závislosti od iných nedokáže riešiť vlastné otázky podľa svojho rozhodnutia, stráca svoje právo pána. A kto sa riadi vôľou iných a koná proti vlastným záujmom, sám sa svojho práva pána vzdáva.

Samostatné stanovisko sa prejavuje aj tým, že ľudové masy ako páni preberajú plnú zodpovednosť za svoju vec. Znamená to, že všetky otázky vznikajúce v revolučnom boji a výstavbe riešia vlastnými silami, z vlastnej iniciatívy a s plnou zodpovednosťou.

Keďže revolúcia a výstavba sú dielom samotných ľudových más, všetky problémy, ktoré pri nich vznikajú, musia riešiť predovšetkým vlastnými silami. Pri revolúcii a výstavbe možno využívať aj pomoc zvonka, rozhodujúce však zostávajú vlastné sily.

Prenášať vlastnú prácu na iných alebo očakávať, že iní vyriešia vlastné problémy, znamená zbavovať sa zodpovednosti pána a vzdávať sa jeho postavenia.

Iba pevným zachovávaním samostatného stanoviska možno za každých okolností riešiť otázky revolúcie vo vlastnej krajine a otázky vlastného národa podľa vlastného úsudku a presvedčenia a v revolučnom duchu opierania sa o vlastné sily, a tak úspešne uskutočňovať revolúciu a výstavbu.

Ľud každej krajiny musí nielen bojovať proti agresii a podmaňovaniu a dôsledne brániť vlastnú samostatnosť, ale aj vystupovať proti imperializmu a mocenskému hegemonizmu, ktoré pošliapavajú samostatnosť iných národov.

Za skutočnú obranu samostatnosti možno považovať iba také stanovisko, ktoré odmieta nielen zásahy do vlastnej samostatnosti, ale aj pošliapavanie a potláčanie samostatnosti iných.

Revolučný boj ľudových más proti imperializmu a hegemonizmu, ktoré pošliapavajú samostatnosť, a za víťazstvo veci socializmu a komunizmu neustále silnie a rozvíja sa.

Niet sily, ktorá by mohla zastaviť historický vývoj, v ktorom národy požadujú samostatnosť a napredujú po jej ceste. Nielen dnešok, ale aj budúcnosť patrí národom, ktoré bojujú za svoju samostatnosť.

Poznámky k prekladu

• V texte sa používa pojem samostatnosť namiesto nezávislosť. Ruská verzia totiž výslovne používa výraz самостоятельность, nie независимость. Obsah kapitoly zároveň ukazuje, že nejde iba o politickú alebo národnú nezávislosť, ale o širší pojem zahŕňajúci oslobodenie od spoločenského útlaku, závislosti od prírody aj od zastaraných ideí a kultúry. Preto je výraz samostatnosť v tomto kontexte významovo presnejší.