Pôvod čučche – O čučche (pojednanie, 1982)

Pokrokové idey zohrávajú významnú úlohu v spoločensko-historickom vývoji.

Keď sa ľudové masy riadia pokrokovými ideami, môžu sa stať mocnými tvorcami dejín. To, samozrejme, neznamená, že všetky pokrokové idey zohrávajú v spoločensko-historickom vývoji rovnakú úlohu. Ich význam závisí od toho, do akej miery vyjadrujú túžby a záujmy ľudových más a ako správne im ukazujú cestu, po ktorej majú v boji kráčať.

Už dávno pred vznikom robotníckej triedy existovali idey, ktoré vyjadrovali túžby pokrokových vrstiev spoločnosti. Ideové prúdy minulých dôb však pre svoju historickú a triednu obmedzenosť mohli zohrávať v spoločenskom vývoji iba obmedzenú úlohu. Iba revolučné idey robotníckej triedy môžu správne vyjadrovať požiadavky doby a túžby ľudových más a tým, že ich mobilizujú do revolučného boja, dať spoločensko-historickému vývoju mocný impulz.

Revolučné idey robotníckej triedy vytvárajú vynikajúci vodcovia.

Možno povedať, že viac než storočné dejiny komunistického hnutia sú dejinami vzniku a rozvoja revolučných ideí vytvorených vodcami robotníckej triedy a zároveň dejinami ich uskutočňovania a pretvárania sveta na ich základe.

V polovici 19. storočia Marx a Engels vytvorili marxizmus. Objasnili historické poslanie robotníckej triedy, ktorá vstúpila na arénu boja, a ukázali jej cestu k oslobodeniu. Podnietili tak rozvoj boja proti kapitálu a položili základy medzinárodného komunistického hnutia.

Lenin ďalej rozvinul marxizmus v súlade s novými historickými podmienkami, keď kapitalizmus prerástol do štádia imperializmu, a vytvoril leninizmus. Tým inšpiroval robotnícku triedu a ostatné národy k boju za rozbitie bášt imperializmu, za slobodu a oslobodenie a otvoril obdobie prechodu od kapitalizmu k socializmu.

Súdruh Kim Ir Sen, ktorý hlboko pochopil požiadavky novej epochy, v ktorej utláčané a ponižované ľudové masy začali vystupovať ako páni vlastného osudu, vytvoril veľké čučche, pozdvihol boj ľudových más za samostatnosť na vyššiu úroveň a otvoril novú etapu historického vývoja ľudstva – epochu čučche.

Revolučné idey robotníckej triedy vznikajú ako odraz dozretých požiadaviek historického a revolučného vývoja.

Keď súdruh Kim Ir Sen nastúpil na revolučnú cestu, v boji robotníckej triedy a ľudových más proti vykorisťovaniu a útlaku nastával nový obrat. Na svetovej scéne rástol vplyv socializmu, ktorý dosiahol svoje prvé víťazstvo, a prudko sa rozvíjal revolučný boj robotníckej triedy i oslobodzovací boj národov v kolóniách a polokolóniách.

Imperialisti v snahe zastaviť revolučný nástup ľudových más a prekonať hlbokú politickú a hospodársku krízu ešte viac zosilňovali vykorisťovanie a útlak národov. V mnohých krajinách sa prehlbovali rozpory a protiklady medzi revolúciou a kontrarevolúciou a ľudové masy, ktorých zvrchované práva boli dlhé roky pošliapavané, povstávali do boja za svoje triedne a národné oslobodenie. Prichádzala nová epocha, v ktorej sa revolučné hnutie začalo v celosvetovom meradle široko a mnohostranne rozvíjať.

Aby bolo možné uskutočňovať revolúciu v nových historických podmienkach, robotnícka trieda a ľud každej krajiny museli ako jej páni riešiť všetky otázky v súlade s konkrétnymi podmienkami vlastnej krajiny. V našej krajine mala táto úloha mimoriadny význam vzhľadom na osobitosti jej historického vývoja a zložitý a náročný charakter našej revolúcie. Vývoj kórejskej revolúcie čoraz naliehavejšie vyžadoval, aby si ľudové masy samostatne a tvorivo razili vlastnú cestu revolúcie.

Čučche vzniklo práve na základe týchto praktických požiadaviek kórejskej revolúcie.

Revolúcia je bojom ľudových más za uskutočnenie ich požiadaviek na samostatnosť a za vlastné oslobodenie. Ľudové masy môžu v revolúcii zvíťaziť iba vtedy, keď sa vyzbroja revolučnými ideami a zjednotia sa do organizovanej politickej sily.

Povinnosťou revolucionára je ísť medzi ľudové masy, ktoré sú pánmi revolúcie, vychovávať ich, organizovať a mobilizovať do boja. Aj revolučnú silu treba budovať medzi ľudovými masami a všetky otázky vznikajúce v priebehu revolučného boja treba riešiť opieraním sa o rozum a silu ľudu.

Kórejskí komunisti a nacionalisti dvadsiatych rokov, ktorí sa považovali za účastníkov národnooslobodzovacieho hnutia, však nemysleli na to, že treba ísť medzi ľudové masy, vychovávať ich, organizovať a mobilizovať do revolučného boja. Odtrhnutí od más bojovali o hegemóniu a zaoberali sa prázdnymi rečami. Namiesto toho, aby masy zjednocovali, svojimi frakčnými spormi ich rozdeľovali.

Súdruh Kim Ir Sen už v prvých rokoch svojej revolučnej činnosti pochopil ich chyby a vydal sa inou, skutočne revolučnou cestou – išiel medzi ľudové masy a vo svojom boji sa o ne opieral. Odhalil pravdu, že ľudové masy sú pánmi revolúcie a že víťazstvo v revolúcii možno dosiahnuť iba vtedy, keď sa ide medzi masy, vychovávajú sa, organizujú a mobilizujú do boja. To sa stalo jedným z východísk vzniku čučche.

Revolúciu v každej krajine musí samostatne a so všetkou zodpovednosťou uskutočňovať jej pán – ľud danej krajiny – a musí ju tvorivo viesť v súlade s konkrétnymi podmienkami svojej krajiny. Samostatný a tvorivý prístup sú nevyhnutnými požiadavkami revolučného a komunistického hnutia.

Kórejská revolúcia, ktorá otvorila epochu čučche, sa od samého začiatku musela uskutočňovať samostatne a tvorivo, inak by nemohla napredovať ani o krok. Bola to ťažká a zložitá revolúcia. Proti mocnému japonskému imperializmu musela súčasne plniť úlohy protiimperialistickej národnooslobodzovacej revolúcie i protifeudálnej demokratickej revolúcie. Musela si raziť dovtedy neprešliapanú cestu.

Situáciu ešte viac komplikovalo to, že v protijaponskom národnooslobodzovacom a komunistickom hnutí našej krajiny bolo v tom čase silno rozšírené poklonkovanie veľmociam, ktoré brzdilo postup revolúcie. Nacionalisti a samozvaní marxisti zdedili z minulosti ducha poklonkovania a zvyky frakčného boja, ktoré kedysi priviedli krajinu k záhube.

Namiesto toho, aby uskutočňovali revolúciu vlastnými silami, márne dúfali, že nezávislosť krajiny dosiahnu opieraním sa o cudzie sily. Tí, ktorí sa v tom čase vydávali za účastníkov komunistického hnutia, vytvárali vlastné stranícke skupiny a opakovane sa obracali na Kominternu, aby získali jej uznanie. Mechanicky sa usilovali nasledovať hotové teórie a kopírovať skúsenosti iných bez ohľadu na historické podmienky a konkrétnu skutočnosť našej krajiny, ktorá bola koloniálnou a polofeudálnou spoločnosťou. Poklonkovanie veľmociam a dogmatizmus sa tak stali vážnymi prekážkami na ceste revolúcie.

Súdruh Kim Ir Sen vyvodil z dôsledkov poklonkovania a dogmatizmu závažné ponaučenie a objasnil pravdu, že revolúcia sa nemá uskutočňovať na základe cudzieho schválenia alebo príkazu, ale podľa vlastného presvedčenia a na vlastnú zodpovednosť a že všetky otázky vznikajúce v jej priebehu treba riešiť samostatne a tvorivo. To sa stalo ďalším východiskom vzniku čučche.

Súdruh Kim Ir Sen tak na základe praktických skúseností a ponaučení z revolučného boja vytvoril nové revolučné učenie – čučche.

Ideologická a teoretická činnosť súdruha Kim Ir Sena vždy vychádzala z revolučnej praxe. Revolučné idey a teóriu rozvíjal a obohacoval v procese riešenia otázok, ktoré prinášala revolučná prax. Iba na základe revolučnej praxe možno existujúce teórie uplatňovať v súlade so záujmami revolúcie a skutočnými podmienkami vlastnej krajiny, hľadať nové pravdy a vytvárať nové idey a teórie.

Už v ranom období svojej revolučnej činnosti súdruh Kim Ir Sen dobre ovládal marxizmus-leninizmus. Neobmedzoval sa však na jeho uplatňovanie v kórejskej revolúcii. Pevne zotrvávajúc na vlastnom čučchejskom stanovisku otvoril nové možnosti rozvoja revolučnej teórie a tvorivo riešil otázky, ktoré prinášala revolučná prax.

V boji proti zatvrdnutým nacionalistom, pseudomarxistom, poklonkovačom veľmociam a dogmatikom a zároveň pri razení novej cesty revolúcie súdruh Kim Ir Sen odhalil pravdu čučche.

Na porade vedúcich pracovníkov Zväzu komunistickej mládeže a Protimperialistického zväzu mládeže, ktorá sa konala v Kalune v júni 1930, objasnil zásady čučche a vytýčil čučchejskú líniu kórejskej revolúcie. Bola to historická udalosť, ktorá ohlásila vznik čučche a zrod revolučnej línie založenej na čučche.

Súdruh Kim Ir Sen, ktorý vtedy ešte nemal ani dvadsať rokov, dokázal v chaotickom prúde národného reformizmu, ľavého a pravého oportunizmu a ďalších nezdravých ideových prúdov správne rozpoznať požiadavky doby, túžby ľudu a zákonitosti historického vývoja. Odhalil pravdu čučche a otvoril našej revolúcii cestu samostatného rozvoja.

Čučche sa v praxi kórejskej revolúcie rozvinulo do ucelenej vedúcej ideológie revolúcie našej doby.

Vedúca ideológia revolúcie nemôže vzniknúť ako hotový a zavŕšený systém naraz. Rodí sa na základe historických podmienok a požiadaviek doby zovšeobecňovaním skúseností revolučného boja. V priebehu dlhého boja sa overuje jej pravdivosť a obohacuje jej obsah. Tak sa postupne zdokonaľuje a stáva sa uceleným ideologicko-teoretickým systémom.

Súdruh Kim Ir Sen víťazne viedol revolučný boj más v jednotlivých etapách revolúcie a úspešne usmerňoval činnosť vo všetkých oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vojenstva. V tomto procese získal bohaté a cenné skúsenosti a ich zovšeobecňovaním neustále prehlboval a rozvíjal čučche.

Viac než polstoročné dejiny vedenia náročnej kórejskej revolúcie súdruhom Kim Ir Senom sú zároveň dejinami vzniku čučche a jeho rozvinutia do uceleného a osobitého ideologicko-teoretického systému v priebehu veľkej revolučnej praxe.

Keďže čučche vzniklo na základe požiadaviek novej epochy, v ktorej sa ľudové masy stali pánmi dejín, a bolo obohatené bohatými skúsenosťami revolučného boja, stalo sa veľkou vedúcou ideológiou revolúcie našej doby.