Pchjongjang, 21. května čučche 107 (2018) (KCNA) – Díky vznešené lásce velikánů ke vlasti a lidu byly břehy řeky Potchong, kde lidé v minulosti nemohli žít, přeměněny v ráj, kde se rozvíjí štěstí lidu. Číst dál
Pchjongjang, 21. května čučche 107 (2018) (KCNA) – Díky vznešené lásce velikánů ke vlasti a lidu byly břehy řeky Potchong, kde lidé v minulosti nemohli žít, přeměněny v ráj, kde se rozvíjí štěstí lidu. Číst dál →
Okres Thethan v provincii Južné Hwanghe sa rozprestiera v pobrežnej oblasti. Pri pohľade na bujné lesy v kraji si miestni obyvatelia vážia úsilie dôstojníkov a pracovníkov okresnej lesnej správy.
Bolo to v roku 2011, keď bol Čong Jon Ok, ktorý od svojich 27 rokov pracoval ako lesný strážca a bol postupne povýšený na rôzne pracovné pozície, až bol menovaný riaditeľom lesnej správy. Pri pohľade na les si nemohol pomôcť, ale cítil sa previnilo. Aj keď vedel, že urobil veľa vecí, stále tam boli mnohé nedokonalosti. Premením moju krajinu na krajinu hustých lesov, v súlade s požiadavkou štátu premeniť všetky hory na zlaté hory, hory pokladov, rozhodol sa. Číst dál →
Pchjongjang, 1. března čučche 107 (2018) (KCNA) – KLDR slaví Den výsadby stromů. Velký vůdce soudruh Kim Ir Sen vystoupil na kopec Moran (Moranbong) 2. března čučche 35 (1946), aby rozvinul plán, který promění krajinu v ráj lidu, a zažehnul pochodeň hnutí za výsadbu stromů.
Pchjongjang, 23. února čučche 107 (2018) (KCNA) – Armáda a lid KLDR uspěli v tříleté kampani obnovy lesů.
V únoru čučche 104 (2015) vážený nejvyšší vůdce soudruh Kim Čong Un zveřejnil slavnou práci „Nechť celá země, celá armáda a všechen lid uskuteční ráznou kampaň obnovy lesa, aby pokryli hory země zelenými lesy“, která slouží jako prapor povzbuzující celou armádu a všechen lid k velkému projektu přetváření přírody. Číst dál →
Pchjongjang, 2. februára čučche 107 (2018) (KCNA) – Borovica z Kosongu a pramenitá voda Čongbangsan Kumsučong boli novo zaregistrované ako prírodné pamiatky KĽDR.
Borovica, ktorej zistený vek je 166 rokov, sa nachádza na malom kopci v dedine Sinbong-ri, okrese Kosong v provincii Kangwon. Je vysoká 13,6 m, obvod spodnej časti je 3,48 m, obvod strednej časti je 4,3 m, zatiaľ čo priemer jeho koruny je 17,6 m od východu na západ a 15,7 m od juhu na sever.
Pri pohľade na borovicu v júli čučche 93 (2004), vodca Kim Čong Il vyzval na jej pozornú ochranu, hovoriac, že je nezvyčajne veľká a pohľad na ňu je veľmi príjemný. Číst dál →
Pchjongjang, 14. decembra čučche 106 (2017) (KCNA) – Zamestnanci skleníka Kimirsenie-Kimčongilie v obvode Phjongčchon v Pchjongjangu privádzajú črepníkové Kimčongilie do plného rokzvetu s hlbokou túžbou po vodcovi súdruhovi Kim Čong Ilovi. Číst dál →
Pchjongjang, 9. prosince (KCNA) – Nejvyšší vůdce soudruh Kim Čong Un, předseda Korejské strany práce, předseda Komise pro státní záležitosti KLDR a vrchní velitel Korejské lidové armády, vystoupil na horu Pektu, posvátnou horu revoluce. Číst dál →
Pchjongjang, 7. decembra čučche 106 (2017) – V KĽDR v týchto dňoch už naplno udrela zima. Teploty výrazne klesajú pod pod mrazu a biely srieň vytvára krásne scenérie.
Pchjongjang, 31. októbra čučche 106 (2017) (KCNA) – Krásna scenéria sa naskytá na jeseň návštevníkom Centrálnej botanickej záhrady v Pchjongjangu a dodáva potešenie a pohodu pracujúcim ľuďom, ktorí sem prichádzajú.
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan