Súdruh Kim Čong Il navštívil 19. júla 2002 potravinársky závod v Sakču.
Po vykonaní obhliadky výrobných liniek zamieril do výstavnej haly. Funkcionár z továrne vychvaľoval, že sójová omáčka a fazuľová pasta, ktorá bola na ochutnávku, je vynikajúca.
„Je to tak?“ opýtal sa návštevník a vyzval svojich spoločníkov, aby ju ochutnali. Číst dál
Pchjongjang, 17. júla čučche 106 (2017) (KCNA) – Pondelňajšie vydanie novín Rodong Sinmun (Robotnícke noviny, pozn. prekl.) obsahuje editoriál k piatemu výročiu udelenia titulu maršala KĽDR váženému najvyššiemu vodcovi Kim Čong Unovi.
V editoriáli sa uvádza, že udelenie titulu maršala KĽDR súdruhovi Kim Čong Unovi dňa 17. júla čučche 101 (2012) bolo vyjadrením absolútnej dôvery a vernosti armády a ľudu k nemu a významnou udalosťou, ktorá je predzvesťou ešte väčšej prosperity silného pektusanského národa a konečného víťazstva pri budovaní mocného socialistického národa. Číst dál
Umelecké diela z tohtoročnej výstavy umenia a fotografie v KĽDR.
Narozdiel od dekadentnej a vulgárnej novodobej západnej kultúry, v KĽDR je stále kladený dôraz na skutočné umenie a estetiku. Číst dál
Popri zvyšujúcom sa rozvoji sociálneho poznávania a pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa začalo s poskytovaním bezplatnej taxislužby pod patronátom Ústredného výboru Kórejskej federácie pre ochranu postihnutých (KFPD). Číst dál
Pchjongjang, 15. júna čučche 106 (2017) (Rodong Sinmun) – Tí, ktorí prispeli k úspešnému skúšobnému odpalu medzikontinentálnej balistickej rakety Hwasong-14, odišli vo štvrtok z Pchjongjangu po tom, čo sa zúčastnili na podujatiach, na ktoré boli pozvaní. Číst dál
Kórejská ľudovodemokratická republika je krajinou, ktorá plne rešpektuje slobodu vierovyznania.
Kostol Pongsu bol postavený v pchjongjanskom obvode Mangjongde v septembri 1988. Rozkladá sa na ploche viac ako 10000 m² a má kapacitu približne 700 miest. Číst dál
Pchjongjang, 13. júla čučche 106 (2017) (KCNA) — 2. ročník pchjongjanského festivalu piva Tedonggang sa bude konať na reštauračnej lodi Tedonggang a potrvá od 26. júla do konca augusta.
Jedného letného dňa v roku 1967, počas návštevy pobrežnej delostreleckej jednotky, sa súdruh Kim Čong Il plavil po mori na malej lodi. Jeho rybárska udica ležiaca na lodi priťahovala závistlivé pohľady veslujúceho vojaka.
Narodil sa v dedine na pobreží, takže bol zbehlý v lovení rýb. Keď sa dostali k mólu, pohladil tajne udicu, pričom si myslel, že si to nikto nevšimne. Číst dál
Dnes, 8. júla čučche 106 (2017), je 23. výročie úmrtia prezidenta Kim Ir Sena.
Je to už 23 rokov odvtedy, čo odišiel večný prezident Kim Ir Sen, otec kórejského národa a zakladateľ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Napriek tejto dlhej dobe je túžba po ňom stále hmatateľná medzi kórejským ľuďom a pokrokovými ľuďmi celého sveta, keďže celý svoj život venoval prosperite krajiny, blahobytu ľudí a veci globálnej nezávislosti a socializmu. Číst dál
Pchjongjang 8. júla čučche 106 (2017) (KCNA) – Kim Čong Un, predseda Kórejskej strany práce, predseda Komisie pre štátne záležitosti KĽDR a vrchný veliteľ Kórejskej ľudovej armády, navštívil v sobotu o 00:00 Kumsusanský palác Slnka, aby si pripomenul 23. výročie úmrtia prezidenta Kim Ir Sena. Číst dál
V kapitalistickej spoločnosti sa s pracujúcimi ľuďmi zaobchádza zle a práca sa považuje za ponižujúcu. Preto si ľudia neraz, hoci aj nevedome, idealizujú bezpracný život. Aj u nás sa kedysi mnohí domnievali, že najšťastnejší je ten, kto nepracuje. Pri obdivovaní pekného chlapčeka sa hovorievalo, že ho čaká ľahký život bez práce; a o peknom dievčati, že raz bude nevestou najstaršieho syna z bohatej rodiny. Naši predkovia, ubíjaní ťažkou drinou, závideli tým, ktorí nemuseli pracovať, a priali si, aby sa na nich usmialo šťastie, aby aj oni mohli takto žiť.
Aj dnes si niektorí myslia, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci žiť len zaháľaním. To je omyl. V komunistickej spoločnosti platí: kto nepracuje, nech neje.
Komunistická spoločnosť je taká, v ktorej každý pracuje a žije šťastne. Práca v takejto spoločnosti sa s rozvojom techniky bude neustále uľahčovať. Napokon sa všetka namáhavá a ťažká práca zmechanizuje a zautomatizuje; zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, ako aj medzi intelektuálnou a fyzickou prácou. Práca sa stane radostnou a príjemnou a nie bolestivou; stane sa životnou potrebou. Aj vtedy však bude práca nevyhnutná, pretože všetko bohatstvo je plodom práce. Bez práce sa spoločnosť nedá udržať ani rozvíjať.
Otázka znie: pre koho sa pracuje? V kapitalistickej spoločnosti pracujúci ľudia pracujú pre kapitalistov, nie pre seba. Plody ich práce sa nestávajú majetkom ľudu, ale privlastňujú si ich vykorisťovatelia. V takejto spoločnosti nemajú pracujúci dôvod byť horliví a práca je iba utrpením.
V socialistickej spoločnosti sú však plody práce k dispozícii pracujúcim a širokým ľudovým masám. Preto je v našej spoločnosti práca posvätná a tvorivá vec – je to čestná úloha slúžiaca prosperite všetkých ľudí a krajiny. V našom systéme si tí, ktorí sú príkladnými pracovníkmi, zaslúžia úctu a lásku ľudí, pretože robia oveľa viac ako ostatní pre dobro krajiny a ľudu. Môžeme povedať, že Hrdinovia práce našej krajiny sú skvelí vlastenci, ktorí verne slúžia vlasti a ľudu.
V kapitalistickej spoločnosti žije mnoho povaľačov. Ale v našej krajine bolo odstránené akékoľvek vykorisťovanie človeka a žiadne povaľačstvo nie je povolené. Jednoducho povedané, povaľači sú paraziti spoločnosti, ktorí žijú z práce iných. Keďže v kapitalistických krajinách je takýchto parazitov mnoho, pracujúci ľudia tam nemôžu byť bohatí. Ale v našej spoločnosti pracuje každý. Preto môžeme vytvoriť viac bohatstva ako kapitalistická spoločnosť a každý môže žiť dôstojne a v hojnosti.
Tí, ktorí boli v minulosti bohatí, sa sťažujú, že ich život je dnes horší ako za kapitalizmu. Prirodzene, vtedy sa statkárom a kapitalistom darilo lepšie, lebo si privlastňovali plody práce mnohých ľudí. Vykorisťované masy však žili biedne. Jediní, ktorí sa sťažujú, že sa majú teraz horšie než predtým, sú bývalí statkári a kapitalisti, ktorí v snoch žijú v starej spoločnosti.
Kim Ir Sen. O povinnostiach pedagogických pracovníkov pri výchove detí a mládeže. Úryvok. Prejav prednesený na celoštátnej konferencii aktívu pedagogických pracovníkov. 25. apríla 1961.
Jsme Češi a Slováci, organizovaní v České a slovenské studijní skupině myšlenek čučche, založené 3. května 2022 a navazující na dlouholeté tradice československo-korejských, česko-korejských a slovensko-korejských vztahů.
Studijní skupina není uznávána, natož ovládána velvyslanectvím ani jinými orgány Korejské lidově demokratické republiky. Podmínkou členství není souhlas s politikou KLDR.
Bývalým předsedou České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche je Lukáš Vrobel, nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky (udělen 2019). Není podporovatelem KLDR a nespolupracuje s ní.
Kontaktovat nás můžete e-mailem pektusan@kldr.info.
Kdo nejsme
Nejsme (od 3. května 2022) Společnost česko-korejského přátelství Pektusan a nejsme (odjakživa) ani velvyslanectví či jiný orgán nebo organizace Korejské lidově demokratické republiky.
Bývalý předseda České a slovenské studijní skupiny myšlenek čučche a nositel Řádu přátelství Korejské lidově demokratické republiky Lukáš Vrobel vydal knihu „Třikrát v Severní Koreji – bez růžových i černých brýlí“ (v elektronické podobě, 197 stran, soubor PDF ke stažení zde – 9,56 MB). Kniha popisuje zážitky ze tří autorových návštěv v KLDR v letech 2017-2019 a některé souvislosti. Není nekritickou obhajobou KLDR.
Jednotlivé kapitoly s větším počtem fotografií naleznete v záložce „Naše delegace v KLDR“ nebo v nabídce níže.
Zabývá-li se člověk patolízalstvím, stane se z něho hlupák, jestliže národ - pak hyne země a jestliže strana, pak je ztracena revoluce.
Je třeba vnímat stranické ideje jako absolutní pravdu, pevně je hájit a transformovat do vlastního revolučního přesvědčení. To je nezbytné pro správné chápání, výklad a propagandu filosofie čučche.
Síla socialismu není ničím jiným než silou kolektivismu. Všechna odvětví a všechny jednotky by měly přikládat prvořadý význam zájmům státu, strany a revoluce, představit úspěchy a zkušenosti získané předními jednotkami a dělat mílové kroky v plamenech kolektivistické soutěže.
Soudružka Kim Čong Suk (1917 - 1949), velká komunistická revoluční bojovnice, hrdinka protijaponské války, nejbližší spolubojovnice velkého vůdce soudruha Kim Ir Sena a matka velkého vůdce soudruha Kim Čong Ila, matka Koreje
(27. 3. 1943 – 25. 4. 2019)
čestný předseda Společnosti česko-korejského přátelství Pektusan
