Dávať prednosť politickej práci – O čučche (pojednanie, 1982)

Na úspešné uskutočňovanie revolučných úloh je potrebné dávať prednosť politickej práci zameranej na výchovu ľudí a podnecovanie ich k činnosti.

Keďže revolúciu a výstavbu uskutočňujú ľudia, úspech revolučného boja a budovania socializmu a komunizmu napokon závisí od práce s ľuďmi. Práca s ľuďmi je vo svojej podstate politickou prácou a prácou zameranou na zvyšovanie ich ideologickej uvedomelosti.

Dávať prednosť politickej práci, teda práci s ľuďmi, znamená predovšetkým oboznamovať ľudové masy s líniou a politikou politickej strany, rozvíjať ich revolučné nadšenie a dosiahnuť, aby samotné ľudové masy s vysokou uvedomelosťou a aktivitou úspešne uskutočňovali revolučný boj a výstavbu.

Revolúcia je vo svojej podstate uvedomelým a dobrovoľným bojom. Ľudia ju neuskutočňujú na príkaz iných ani preto, aby získali nejakú odmenu, ale na základe vlastného politického presvedčenia a uvedomelosti. Preto sa treba v revolučnom boji dôsledne pridŕžať zásady, že politická práca zameraná na zvyšovanie uvedomelosti a aktivity ľudí má vždy predchádzať ostatnej práci.

Prednostné uskutočňovanie politickej práce vyplýva zo samotnej podstaty socialistického zriadenia. Na rozdiel od kapitalistickej spoločnosti, v ktorej sú ľudové masy vykorisťované a utláčané, v socialistickej spoločnosti, kde sú pánmi všetkého, je prirodzené opierať sa o ich vysokú politickú uvedomelosť a revolučné nadšenie.

Iba ak sa politická práca uskutočňuje ako prvá a zvyšuje uvedomelá aktivita pracujúcich ako pánov revolúcie, možno naplno prejaviť prednosti socialistického zriadenia a energicky napredovať v budovaní socializmu.

Dávať prednosť politickej práci však vôbec neznamená zanedbávať administratívnu a organizačnú činnosť ani technickú a ekonomickú prácu.

Ako učil súdruh Kim Ir Sen, pri uprednostňovaní politickej práce je potrebné správne ju spájať s administratívnou a organizačnou činnosťou a s technickou a ekonomickou prácou.

Budovanie socializmu a komunizmu je vysoko organizovanou činnosťou, ktorá sa plánovite uskutočňuje v meradle celej spoločnosti. Je to zároveň zložitá práca založená na výdobytkoch modernej vedy a techniky. Dôkladne organizovaná administratívna práca a vedecky podložená technická a ekonomická práca sú preto nevyhnutnými požiadavkami budovania socializmu a komunizmu.

Úspešné však môžu byť iba vtedy, keď sa politickej práci dáva prednosť. Ak sa politická práca zanedbáva a pozornosť sa sústreďuje iba na technické a ekonomické záležitosti, nemožno úspešne uskutočňovať revolučné úlohy.

Aby sa ľudové masy úspešne mobilizovali na socialistickú výstavbu, je potrebné zároveň klásť hlavný dôraz na politické a morálne podnety a správne ich spájať s materiálnymi podnetmi.

Podstatné vlastnosti socialistickej spoločnosti vyplývajú z jej komunistického charakteru. Potreba politických a morálnych podnetov vychádza z komunistickej povahy socialistickej spoločnosti a ich cieľom je ďalej rozvíjať tieto komunistické vlastnosti.

Socialistická spoločnosť má, samozrejme, prechodný charakter. Preto sa v nej musí uplatňovať socialistická zásada rozdeľovania podľa množstva a kvality vykonanej práce a nemožno ignorovať materiálne podnety.

Podceňovanie politických a morálnych podnetov a kladenie hlavného dôrazu na materiálne podnety však odporuje základnému charakteru socialistického zriadenia. Je to veľmi nebezpečná a škodlivá tendencia, ktorá medzi pracujúcimi podporuje sebectvo, robí z nich ľudí ovládaných túžbou po peniazoch a majetku a napokon narúša socialistické zriadenie a výdobytky revolúcie.

Za socializmu je preto potrebné za každých okolností dávať prednosť politickým a morálnym podnetom.

Základná prednosť socialistického zriadenia spočíva v tom, že ľudové masy, ktoré sa stali pánmi všetkého a sú pevne zjednotené, uvedomelo pracujú pre krajinu a ľud, pre spoločnosť a kolektív.

Iba ak sa hlavný dôraz kladie na politické a morálne podnety, možno dosiahnuť, aby ľudové masy ako skutoční páni krajiny a revolúcie pristupovali k práci s vedomím hospodára a prejavovali vysokú uvedomelú pracovnú aktivitu.

Politická práca musí byť založená na presviedčaní a výchove. Je to práca s ľuďmi, práca zameraná na zvyšovanie ich uvedomelosti.

Byrokratickými metódami, teda vydávaním príkazov a rozkazov, nemožno zvýšiť uvedomelú aktivitu ľudí. Naopak, presviedčaním a výchovou, vysvetľovaním a radami možno ľuďom osvojiť revolučnú ideológiu, naplno rozvíjať ich revolučné nadšenie a nevyčerpateľnú tvorivú silu a ešte pevnejšie upevňovať spojenie politickej strany s ľudovými masami.

Politickú prácu treba vykonávať tvorivo a využívať pritom rozmanité formy a metódy. Ide o tvorivú činnosť, pretože sa uskutočňuje v rozličných podmienkach a situáciách a medzi ľuďmi s rozdielnymi vlastnosťami a rôznou úrovňou pripravenosti.

Preto nemožno politickú prácu vykonávať podľa jediného hotového receptu alebo šablóny. Musí zodpovedať konkrétnym podmienkam, využívať rozmanité formy a metódy a uskutočňovať sa obsahovo i spôsobom živo a účinne.

Politická práca sa musí stať dielom samotných ľudových más. Keďže jej úlohou je vychovávať široké ľudové masy a podnecovať ich k činnosti, nemožno ju uskutočňovať iba silami niekoľkých pracovníkov. Každý revolucionár musí byť politickým pracovníkom, vychovávateľom a organizátorom más.

Ako učil súdruh Kim Ir Sen, je potrebné dosiahnuť, aby jeden človek vychovával a podnecoval k činnosti desať ľudí, desať sto a sto tisíc. Je to účinná metóda, ktorá umožňuje zapojiť do politickej práce široký okruh ľudí a premeniť ju na vec samotných ľudových más.

Politická práca musí byť úzko spojená s revolučnou praxou. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť úspešné uskutočnenie revolučných úloh.

Jej účinnosť sa musí prejavovať v konkrétnych výsledkoch revolúcie a výstavby a podľa týchto výsledkov sa musí aj posudzovať. Politická práca odtrhnutá od revolučných úloh, ktorá revolúcii a výstavbe nepomáha, je bezúčelná.

Musíme sa naďalej dôsledne pridŕžať zásady dávať prednosť politickej práci, ktorej správnosť a životaschopnosť potvrdila revolučná prax, a tak ešte lepšie a rýchlejšie budovať socializmus a komunizmus.