Vedomie samostatnosti ľudových más zohráva rozhodujúcu úlohu v revolučnom boji – O čučche (pojednanie, 1982)

Revolúcia napreduje k víťazstvu vďaka uvedomelému boju ľudových más.

Súdruh Kim Ir Sen nanovo objasnil zásadu, podľa ktorej vedomie samostatnosti ľudových más zohráva v revolučnom boji rozhodujúcu úlohu.

Vedomie určuje a usmerňuje všetku činnosť človeka.

Uvedomelosť je najvyššou vlastnosťou človeka, ktorá ho robí nadradeným ostatným bytostiam a najmocnejšou bytosťou na svete. Vedomie je najvyššou funkciou ľudského mozgu, ktorý je najrozvinutejším orgánom ľudského tela. Mozog zohráva ústrednú úlohu v životnej činnosti človeka a vedomie ako jeho funkcia riadi všetku ľudskú činnosť.

Ideologické vedomie odráža potreby a záujmy človeka, a preto mimoriadne aktívne pôsobí na jeho konanie. Bez určujúcej a usmerňujúcej úlohy vedomia by samostatná a tvorivá činnosť človeka nebola možná.

Aby bol človek samostatnou a tvorivou bytosťou, musí mať vedomie samostatnosti. Vedomie samostatnosti znamená uvedomovať si, že človek je pánom vlastného osudu, a mať vôľu riešiť svoj osud vlastnými silami.

Iba človek s vedomím samostatnosti môže vedome pôsobiť na ovládanie prírody a aktívne bojovať proti utláčateľom, ktorí zasahujú do jeho samostatnosti a pošliapavajú ju. Úsilie človeka vedecky poznávať svet a aktívne ho pretvárať je prejavom jeho uvedomelosti. Úloha človeka pri pretváraní prírody a spoločnosti je teda v konečnom dôsledku úlohou jeho vedomia.

Vedomie samostatnosti zohráva rozhodujúcu úlohu v revolučnom hnutí ľudových más za samostatnosť.

Každé revolučné hnutie je uvedomelým hnutím. Začína sa tým, že si ľudia osvoja pokrokové idey, a víťazí silou ľudových más, ktoré sú týmito ideami vyzbrojené.

Ideologické vedomie je rozhodujúcim činiteľom určujúcim úlohu človeka v revolúcii a výstavbe.

Ideologické vedomie určuje triedny charakter činnosti ľudí zúčastňujúcich sa na revolučnom hnutí. V triednej spoločnosti nemôže existovať nadtriedna ideológia a základom ideologického vedomia človeka je jeho triedne vedomie. Postoj človeka k triednemu boju určuje jeho triedne vedomie.

Činnosť človeka, samozrejme, vychádza z jeho spoločenského a triedneho postavenia a je ním podmienená. Toto postavenie však na jeho činnosť pôsobí prostredníctvom jeho vedomia. To, za záujmy ktorej triedy človek v triednej spoločnosti bojuje, závisí od toho, akú triednu ideológiu si osvojil.

Iba ak si človek osvojí ideológiu pokrokovej triedy, teda vedomie samostatnosti, môže zaujať správne triedne stanovisko a bojovať za víťazstvo revolúcie.

Aj vôľa a bojová sila, ktoré ľudia prejavujú v revolučnom hnutí, závisia od ich ideologického vedomia. Miera vôle a sily, ktorú človek prejaví, závisí od pevnosti jeho ideologického presvedčenia.

Iba človek s pevným vedomím samostatnosti môže zaujať neochvejné revolučné stanovisko, s pevnou vôľou sa aktívne zapojiť do revolúcie a bojovať až do konca, pričom prekoná všetky ťažkosti a skúšky.

Revolučná sila ľudových más je nevyčerpateľná, ale ak nie sú ideologicky uvedomelé, nemôže sa naplno prejaviť. Ideologicky neuvedomelé masy sa ani napriek vykorisťovaniu a útlaku nedokážu pozdvihnúť k revolučnému boju ani úspešne pretvárať prírodu a spoločnosť podľa svojich potrieb.

Iba ľudové masy, ktoré si uvedomujú svoje triedne záujmy, môžu naplno prejaviť svoju revolučnú silu a zabezpečiť víťazstvo revolúcie.

Úloha ideologického vedomia neustále rastie s rozvojom revolučného hnutia.

Komunistické hnutie ako najvyšší stupeň revolučného hnutia si zo svojej podstaty vyžaduje vysokú uvedomelosť ľudí. Socialistická a komunistická spoločnosť sa buduje cieľavedomou a uvedomelou činnosťou ľudových más.

Po tom, ako robotnícka trieda vezme do vlastných rúk politickú moc a vytvorí socialistické zriadenie, úloha ideologického vedomia pri budovaní socializmu a komunizmu neporovnateľne rastie.

Kým kapitalizmus sa opiera o hlad a disciplínu vynucovanú palicou, socializmus a komunizmus sa opierajú o vysokú uvedomelosť ľudí. V socialistickej spoločnosti ako prechodnej spoločnosti je, samozrejme, potrebná aj kontrola. Čím viac sa však pri budovaní socializmu a komunizmu odstraňujú pozostatky starej spoločnosti, tým väčší význam nadobúda uvedomelosť ľudí.

Socializmus a komunizmus vytvárajú všetky podmienky na plné rozvinutie úlohy ideologického vedomia človeka. V socialistickej spoločnosti prevláda pokroková ideológia robotníckej triedy.

Kapitalizmus podriaďuje dokonca aj myslenie a konanie človeka peniazom, kým socializmus a komunizmus robia z ľudových más skutočných pánov spoločnosti, a tým naplno rozvíjajú ich revolučnú aktivitu a tvorivé nadšenie.

Mimoriadne veľká úloha ideologického vedomia v revolučnom boji za socializmus a komunizmus súvisí aj s osobitným charakterom revolučnej ideológie robotníckej triedy.

Úloha ideológie v spoločenskom vývoji závisí od jej triedneho charakteru a obsahu. Reakčná ideológia vykorisťovateľských tried brzdí spoločenský pokrok, zatiaľ čo pokroková ideológia progresívnej triedy podporuje rozvoj spoločnosti.

Revolučná ideológia robotníckej triedy, ktorá je najsamostatnejšou triedou, má neporovnateľne väčší revolučný účinok než akékoľvek iné pokrokové idey v dejinách. Keďže vedecky odráža zákonitosti spoločenského vývoja a túžby ľudových más, stáva sa veľkou materiálnou silou spoločenského pokroku.

Revolučná ideológia robotníckej triedy je nástrojom na poznávanie a pretváranie skutočnosti a na vytváranie budúcnosti. Na rozdiel od reakčnej ideológie vykorisťovateľských tried, ktorá brzdí napredovanie dejín a obhajuje staré, odumierajúce zriadenie, revolučná ideológia robotníckej triedy napomáha historickému pokroku a vedie ho.

Keďže revolučné hnutie je uvedomelým hnutím, v revolučnom boji a výstavbe treba vždy klásť hlavný dôraz na ideologickú pripravenosť ľudí. Je to dôležitá zásada, ktorej sa treba v revolúcii a výstavbe pridŕžať.

Klásť v revolúcii a výstavbe hlavný dôraz na ideologickú pripravenosť ľudí znamená pripisovať ideologickému činiteľu rozhodujúci význam a riešiť všetky otázky zvyšovaním úlohy vedomia.

Pripisovať ideologickému činiteľu rozhodujúci význam je zákonitou požiadavkou revolučného hnutia. Aj materiálne činitele zohrávajú v revolučnom hnutí významnú úlohu. Samotná existencia materiálnych podmienok však revolúciu automaticky nevyvoláva.

To, ako sa materiálne podmienky využijú, závisí od uvedomelej činnosti ľudí. Aj to, ako rýchlo sa potrebné materiálne podmienky vytvoria, závisí od ľudskej činnosti. Revolúcia môže napredovať iba aktívnym bojom revolucionárov a ľudových más.

Revolučný boj sa nezačína až vtedy, keď vzniknú všetky potrebné podmienky, ani neprebieha vždy za priaznivých okolností.

Nečinne čakať, kým dozrejú všetky potrebné podmienky, znamená v podstate odmietať revolúciu. Preto treba v revolučnom boji a výstavbe pripisovať prvoradý význam ideologickému činiteľu a na tomto základe aktívne vytvárať všetky potrebné podmienky.

Riešiť všetky otázky zvyšovaním ideologickej úrovne ľudových más je metódou vlastnou komunistom. Komunisti, ktorí bojujú za slobodu a šťastie ľudu, vedú revolúciu k víťazstvu a plnia svoje vznešené poslanie tým, že ľudí ideologicky prebúdzajú, zvyšujú ich uvedomelosť a vedú ich k tomu, aby sa z vlastnej vôle zapájali do boja.

Komunisti disponujú mocnou ideologickou zbraňou schopnou prebudiť a mobilizovať široké ľudové masy. Aj kapitalistická trieda sa usiluje šíriť svoju ideológiu, kapitalistická ideológia sa však nemôže stať vlastným presvedčením ľudových más, pretože je v zásadnom rozpore s ich záujmami.

Iba ideológia robotníckej triedy, ktorá obhajuje záujmy pracujúcich ľudových más, môže byť prijatá širokými ľudovými masami a prevládnuť v celej spoločnosti.

Riešiť všetky otázky zvyšovaním politickej a ideologickej uvedomelosti ľudí je spoľahlivou zárukou víťazstva revolúcie a výstavby. Opieraním sa o vysokú revolučnú uvedomelosť ľudových más možno energicky posúvať dopredu revolučný boj a výstavbu, prekonávať nepriaznivé podmienky a približovať víťazstvo revolúcie.

Poznámky k prekladu

• V tejto časti sa zámerne rozlišuje medzi pojmami uvedomelosť a vedomie. Ruský text používa сознательность vo význame vlastnosti človeka, zatiaľ čo сознание označuje vedomie ako funkciu mozgu a činiteľa, ktorý usmerňuje ľudskú činnosť. Toto významové rozlíšenie je preto vhodné zachovať aj v slovenskom preklade.