Kim Čong Il (16. februára 1942 – 17. decembra 2011) bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a kórejského ľudu.
V politickom systéme KĽDR stál na čele strany, ozbrojených síl a najvyššieho orgánu obrany štátu. Zastával funkcie generálneho tajomníka Kórejskej strany práce, predsedu Komisie národnej obrany KĽDR a najvyššieho veliteľa Kórejskej ľudovej armády.
Po smrti Kim Ir Sena v roku 1994 sa stal ústrednou osobnosťou vedenia krajiny a KĽDR viedol až do svojej smrti v roku 2011. Jeho obdobie vedenia je spojené najmä s politikou songun, dôrazom na obranyschopnosť štátu a pokračovaním politického a ideologického systému vytvoreného za Kim Ir Sena.
Kim Čong Il sa narodil 16. februára čučche 31 (1942) na hore Pektusan.
Svoje detstvo prežil za zvuku výstrelov protijaponskej vojny. Celý svoj život venoval vernému podporovaniu ideí a diela prezidenta Kim Ir Sena.
Začiatok revolučného vedenia založeného na songun
Svoje revolučné vedenie založené na songun začal 25. augusta čučche 49 (1960) návštevou 105. gardovej tankovej divízie Rju Kjong Sua zo Soulu.
Od 19. júna čučche 53 (1964), keď začal pracovať v Ústrednom výbore Kórejskej strany práce, viedol Kórejskú stranu práce, armádu a ľud počas polstoročia a vykonal nesmrteľné zásluhy pre dobu a dejiny.
Kimirsenizmus ako vedúca ideológia
Revolučné idey Kim Ir Sena sformuloval ako kimirsenizmus a ďalej ho rozvinul ako večnú vedúcu ideológiu Kórejskej strany práce a KĽDR.
Za konečný program Kórejskej strany práce vyhlásil pretvorenie celej spoločnosti podľa kimirsenizmu a múdro organizoval a viedol prácu na jeho uskutočnení.
Uplatňovaním benevolentnej a všeobjímajúcej politiky tesne zomkol široké vrstvy más okolo Kórejskej strany práce a pozoruhodne posilnil hybnú silu socialistického diela uskutočnením jednoty armády a ľudu v ideách a bojovom duchu.
Zachovanie odkazu Kim Ir Sena
Po úmrtí prezidenta Kim Ir Sena dal Kim Čong Il príklad uskutočňovania diela zvečnenia vodcu a zabezpečil, aby sa prezidentove celoživotné pokyny ďalej uplatňovali ako smernice vo všetkých oblastiach revolúcie a výstavby, čím jeho život a zásluhy žiaria po celé veky.
Politika songun a obrana krajiny
V záverečných rokoch minulého storočia, keď krajina znášala hlavný nápor protisocialistickej ofenzívy spojeneckých imperialistických síl vedených Spojenými štátmi, sformuloval politiku songun ako základný politický spôsob socializmu a všestranne ju uplatňoval.
Rozvinul Kórejskú ľudovú armádu na neporaziteľnú armádu, všestranne vybudoval sebestačný a moderný obranný priemysel, na vysokej úrovni uskutočnil vyzbrojenie celého ľudu a opevnenie celej krajiny a vybudoval krajinu na jadrovú mocnosť.
Nový revolučný rozmach a vedecko-technický rozvoj
Po celé desaťročia zapaľoval pochodeň nového revolučného rozmachu a viedol úsilie o rozhorenie plameňov priemyselnej revolúcie nového storočia.
Vďaka tomu mohla krajina demonštrovať svoju silu ako výrobca a vypúšťač umelých družíc a ako vedecko-technologická mocnosť, ktorá plne ovláda technológiu CNC.
Úsilie o zjednotenie Kórey
Verný pokynom prezidenta týkajúcim sa zjednotenia Kórey sformuloval tri charty národného zjednotenia a zabezpečil prijatie Spoločnej deklarácie z 15. júna a Deklarácie zo 4. októbra medzi severom a juhom Kórey.
Tým otvoril novú éru nezávislého hnutia za zjednotenie, ktoré napredovalo pod ideálom Našimi vlastnými národnými silami.
Zahraničné vzťahy a mier
Svojou vyzretou diplomatickou stratégiou a energickou zahraničnou činnosťou rozširoval a rozvíjal vzťahy priateľstva a spolupráce s ďalšími krajinami usilujúcimi sa o nezávislosť, a tým významne prispel k ochrane mieru a stability v severovýchodnej Ázii a vo zvyšku sveta.
Posledné roky života
Vo dne i v noci pokračoval v náročnom pochode terénnych inšpekcií s nezlomnou vôľou a nadľudskou energiou, pričom za svoje motto považoval slová „Ľud je mojím bohom“.
Zomrel 17. decembra čučche 100 (2011) vo vlaku počas cesty.
Večný generálny tajomník a predseda
Po jeho úmrtí mu KĽDR udelila titul generalissima KĽDR a povýšila ho na večného generálneho tajomníka Kórejskej strany práce a večného predsedu Komisie národnej obrany KĽDR.
Publikoval veľké množstvo prác, vrátane zobraných spisov a 10 zväzkového diela „Realizovanie revolučnej veci čučche“, a to vďaka energickej a brilantnej ideologickej a teoretickej činnosti.
Má zásluhu na zosystematizovaní filozofie čučche vo teoretickej práci s názvom O čučche (1982). Ďalej vypracoval vedeckú teóriu songun, ktorá vysvetľuje súčasnú vojenskú politiku KĽDR.
Ocenenia a vyznamenania
Boli mu udelené štyri tituly Hrdina KĽDR v rokoch čučche 64 (1975), čučche 71 (1982), čučche 81 (1992) a čučche 100 (2011), štyri tituly Radu Kim Ir Sena v rokoch čučche 67 (1978), čučche 71 (1982), čučche 81 (1992) a čučche 101 (2012, in memoriam), dva tituly Ceny Kim Ir Sena vo februári čučche 62 (1973) a v marci čučche 101 (2012), a mnohé ďalšie vyznamenania a medaily.
Zahraničné návštevy a uznanie v zahraničí
Návštev zahraničných krajín sa zúčastnil pri 18-tich príležitostiach od januára čučche 48 (1959) do augusta čučche 100 (2011), pričom prekonal vzdialenosť 98 000 kilometrov. Od zahraničných krajín získal 380 dekorovaní, medailí a čestných titulov.
Kim Čong Il (16. februára 1942 – 17. decembra 2011) bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a kórejského ľudu.
