Robotníci celého sveta, spojte sa!
Prejav na členskej schôdzke straníckej organizácie v obci Čchongsanri v okrese Kangso 8. februára 1960
Súc prítomný na tejto členskej schôdzke obecnej straníckej organizácie vypočul som tak správu o činnosti, ako aj vaše diskusné príspevky. Viacerí súdruhovia vystúpili v diskusii s tým, že treba napraviť nedostatky v práci, ktoré sa ukázali v roku 1959, a že v roku 1960 treba prácu ešte zlepšiť.
Na schôdzke boli prednesené nielen viaceré konštruktívne návrhy na skvalitnenie prípravných prác v rastlinnej výrobe, ale dôkladnej kritike boli podrobené aj mnohé nedostatky, ku ktorým predtým dochádzalo v práci predstavenstva. Na dnešnej schôdzke strany ste, súdruhovia, nezdôrazňovali už toľko prerokúvanie technologických otázok, napr. to, že sa v minulom roku použilo málo hnojív, že sa neuplatňovala metóda zhusteného presádzania atď., ale ideovú kritiku nedostatkov v riadení roľníckeho družstva. To je vonkoncom správne.
Je veľa otázok, o ktorých má členská schôdzka straníckej organizácie rokovať. Najdôležitejšie však je, aby sa rokovalo o chybách v riadiacej činnosti, v správe a v straníckej práce z hľadiska ideologického. Takáto kritika je nutná predovšetkým preto, aby sme mohli správne vykonať prípravné práce v rastlinnej výrobe.
Odhaľovať nedostatky vo svojej práci, kritizovať ich a naprávať – to je pre nás veľmi užitočná vec. Nie je ľahké pracovať vždy dobre. Občas sa môžu ľudia aj mýliť. Ide o to, aby sa chyby čo najrýchlejšie naprávali.
Neustále podrobovať kritike svoje nedostatky v práci, to je ako umývať si každé ráno obličaj. Keby sme sa každé ráno neumývali a nechali by sme tvár špinavú, špiny by pribúdalo, na tvári by sa objavila choroba a nakoniec by sa naša tvár znetvorila. Tak je to aj s našou prácou. Ak nedostatky v práci nebudú včas podrobené kritike, nahromadia sa a nakoniec vyvolajú nenapraviteľnú situáciu. Tak ako si ráno očisťujeme tvár od špiny, tak musíme aj svoju prácu neustále očisťovať od nedostatkov.
Bez každodennej kritiky nedostatkov nemôžeme svoju prácu neustále rozvíjať. Som veľmi rád, že ste na tejto schôdzke svoju prácu správne kritizovali.
Bolo by dobré, keby ste po členskej schôdzke obecnej straníckej organizácie rozvíjali kritiku aj v základných straníckych organizáciách i v brigádach a keby každý kontroloval svoju prácu a kritizoval chyby.
Ak zhrnieme názory súdruhov, ktorí vystupovali na členskej schôdzke, ukáže sa, že v minulom roku došlo vo vašej práci k celému radu vážnych nedostatkov.
Prvý nedostatok spočíva v tom, že sa nesústredili všetky sily na rastlinnú výrobu. To je hlavný nedostatok vašej vlaňajšej práce.
Čo je hlavné v práci roľníckeho družstva? Rastlinná výroba. Preto musíte všetky sily sústrediť na rastlinnú výrobu.
Avšak namiesto toho, aby ste sa sústredili na rastlinnú výrobu, rozptýlili ste, súdruhovia, svoje sily na mnohé iné práce. Ako ste uvádzali vo svojich vystúpeniach, vytvorili ste viaceré pracovné skupiny, ako napr. pracovnú skupinu na výrobu oleja, rybársku pracovnú skupinu atď.
Vaše družstvo však nie je ani olejárske, ani rybárske, ale práve roľnícke. Predseda predstavenstva bol zvolený ako predseda predstavenstva roľníckeho družstva, a nie olejárskeho. Prečo sa teda neustále zaoberá vedľajšou činnosťou, a nie svojou vlastnou prácou?
V roľníckom družstve celá činnosť musí byť podriadená rastlinnej výrobe. To značí, že aj opravy strojov sa robia z hľadiska rastlinnej výroby a že aj príprava hnojív z miestnych zdrojov je potrebná preto, aby sme mohli dobre pracovať v rastlinnej výrobe. Len vtedy, keď sa dobre pracuje v rastlinnej výrobe, možno získať hodne zrna a slamy. A to potom umožňuje odchovať mnoho kráv a ošípaných.
Ako však ukazuje rozmiestnenie pracovných síl tohto družstva v minulom roku, pracovalo v pracovnej skupine pre rastlinnú výrobu, ktorá je najdôležitejšia, približne len 50 % všetkých pracovných síl, zatiaľ čo všetky ostatné pracovné sily boli zapojené do iných prác.
Nenavrhujem, aby boli pracovné skupiny pre mechanizáciu a stavebníctvo celkom zrušené. Bolo by správne, aby sa poľnohospodárske stroje opravovali buď pred poľnými prácami alebo počas žatvy. Stavebná pracovná skupina by sa mala zase v období špičkových poľných prác zapodievať viac prevádzkovými stavbami než stavbou obytných domov. Stavebná pracovná skupina má na čom pracovať. Musí robiť terénne úpravy poľnohospodárskych pozemkov, stavať hrádze okolo zavodňovaných ryžových polí, ktoré by ich chránili pred záplavami, prekopávať viacej priekop, aby prechodne zavlažované ryžové polia boli trvalo zavlažované.
Až keď budeme žiť dobre, až keď dokončíme všetky potrebné prevádzkové stavby a uskutočníme mechanizáciu dediny, môžeme stavať aj obytné domy, klubovne i kancelárie pre predstavenstvo. Aký by to malo dnes význam postaviť pre predstavenstvo krásnu kanceláriu a neustále schôdzovať? Dnes potrebujeme naliehavo prevádzkové stavby, ktoré by uľahčovali prácu a zvyšovali výnosy. Samozrejme treba tiež stavať kultúrne vybavené obytné domy a školy. Bolo by však dobré zapodievať sa týmito stavbami mimo obdobia špičkových prác. Táto práca sa nedá robiť v období vysadzovania ryžových sadenic alebo v období pletia.
Ani pri súkromnom hospodárstve sa v období náročných špičkových prác asi nezapodievali takými prácami, ako je stavba alebo oprava vlastných domov. Ak je to tak, prečo teda v družstve, kde je mnoho členov strany a kde existuje stranícka organizácia, kde všetci družstevníci rozmýšľajú a pracujú kolektívne, sa v období vyvrcholenia poľných prác vykonávajú práce, ktoré bezprostredne nesúvisia s poľnohospodárskou výrobou? To si možno vysvetliť iba tým, že stranícke organizácie riadili prácu v poľnohospodárstve formálne.
Vravíte, že v pracovnej skupine pre mechanizáciu bolo viac ako 40 pracovníkov. To je veľký počet. V južnej Kórei patrí závod so 40 zamestnancami do kategórie veľkých podnikov. Dnes v južnej Kórei tvorí väčšina závodov drobné domácke dieľne, kde pracuje 7-8 osôb.
Čo robí taká pracovná skupina pre mechanizáciu, v ktorej sa usadilo 40 ľudí? Veď tam nevynachádzajú nejaké nové stroje, ale predovšetkým stroje opravujú. Opravy sa musia dokončiť v zime a v lete ponechať v opravárenskej dielni 2-3 osoby, ktoré by opravovali polámané stroje alebo inventár. Všetci ostatní sa musia zapodievať rastlinnou výrobou. Aj pracovná stavebná skupina musí s vypätím síl opravovať obytné domy v zime a na jar i v lete sa musia všetci podieľať na rastlinnej výrobe.
Vravíte, že pracovná skupina olejárov vyrába olej na predaj. Nechápem, súdruhovia, prečo sa ako meštiaci zaoberáte takým podnikaním. Aká je to veľká škoda, keď nechávate suché pole ležať úhorom, aby ste mohli vyrobiť niekoľko kilogramov oleja. Či by nebolo oveľa výhodnejšie, keby ste všetci vyšli do polí a vyrobili aspoň o jednu tonu obilia viac než vyrobiť pár kilogramov oleja?
Nepotrebujete, súdruhovia, chytráčiť a vyrábať olej, keď v meste Kijang je mnoho ľudí, čo vyrábajú olej. Vy sa musíte venovať rastlinnej výrobe a na ňu sústrediť svoje sily. Nesmiete zabúdať na svoju hlavnú úlohu.
Druhý veľký nedostatok vo vašej práci spočíva v tom, že ste pracovali bez plánu.
Aj za súkromného hospodárenia mali ľudia, ktorí sa zaoberali rastlinnou výrobou, svoj plán. Pracovali podľa plánu: kedy orať, kedy, čo a koľko siať, na čo vynakladať peniaze a koľko atď. Tým skôr nie je možné riadiť bez plánovania také veľké hospodárstvo, ktoré zahrňuje 700 usadlostí. Bez plánu sa nedá riadiť družstvo.
Podľa toho, ako sa u nás postupne zväčšujú roľnícke družstvá, je ešte potrebnejšie dobre zostavovať plán. Spočiatku, keď sa zakladali družstvá, boli to družstvá malé; v jednom družstve bolo iba 30-40 roľníckych usadlostí, zatiaľ čo dnes ich je už najmenej 100 i viac – priemerne asi 300 – a existujú aj také veľké družstvá, čo zahrnujú viac ako 1000 usadlostí. Takéto veľké družstvá sa nedajú už riadiť po starom a hospodáriť pritom primitívnym spôsobom.
Na plánovaní nie je nič mimoriadneho. Spočíva v tom, že sa určí, čo musí družstvo urobiť, a preto sa vopred naplánuje rozdelenie peňažných prostriedkov, materiálov a pracovných síl.
V prvom rade je nutné zostaviť plán výroby zrnovín, lebo vaše družstvo je rastlinárske. Treba vypracovať plán: toľko ton zrnovín sa musí v tomto roku urodiť vcelku, z toho toľko ton ryže, toľko ton kukurice, toľko ton pšenice a potom zostaviť plán živočíšnej výroby: toľko kusov ošípaných, kráv, králikov atd.
Ďalej musíte mať plán, ktorý určí množstvo osiva, hnojivo z miestnych zdrojov, krmivá a iné, čo je pre splnenie úloh rastlinnej i živočíšnej výroby nutné.
Potom je nutné na zabezpečenie plnenia tohto plánu rozdeliť pracovné sily: toľko ľudí bude v pracovnej skupine pre rastlinnú výrobu, toľko pre živočíšnu výrobu atď.
Aj pre využitie nedeliteľného fondu družstva sa musí vytvoriť finančný plán, koľko napr. vynaložiť na nákup poľnohospodárskych strojov a koľko na stavbu chlievov.
Je pravda, súdruhovia, že aj vy ste si zostavili plán, ale tento plán vonkoncom nezodpovedá skutočnosti, a to je to isté, ako keby ste pracovali bez plánu. Je nevyhnutné zostaviť plán, ktorý musí byť bezpodmienečne správny.
Ak chceme vypracovať správny plán, musíme riadne evidovať pracovné sily, pracovné nástroje, hnojivo, krmivá a všetko, čo je pre poľnohospodárstvo nevyhnutne potrebné. Bez reálnych možností, pritom vychádzať len zo subjektívnej snahy dať viacej, vziať na seba len veľké záväzky – desaťtisíce ton zrnovín, tisíc kusov ošípaných, päťsto kusov hovädzieho dobytka atď. – to je púha fantázia. Taký plán sa nedá vôbec splniť.
Predovšetkým treba dobre zvážiť vlastné sily. Vidím však, že sa dosiaľ zostavuje plán v družstve od oka, napr. takto: Máme určitý počet čongbo nezavlažovaných polí, určité množstvo čongbo zavlažovaných ryžových polí, a teda dostaneme z nich určité množstvo ton zrnovín. A potom pristupujeme priamo k rastlinnej výrobe a tu sa nám môže stať, že budeme musieť zasiať bez pohnojenia pôdy, pretože nebudeme mať dosť hnojív, že nebudeme môcť vyvážať hnojivo na pole; keď ho budeme mať, nebudeme mať zase povozy. Taktiež sa môže stať, že nám bude chýbať trebárs len jednoduché poľnohospodárske náradie.
Musíme zostaviť plán, ktorý by rátal so všetkým: koľko pracovných rúk potrebujeme, koľko maštalnej mrvy a umelých hnojív, koľko povozov a áut a koľko ich v skutočnosti máme, a či teda môžeme plán splniť v plnom rozsahu, alebo ho musíme znížiť.
Zostavený plán sa musí kolektívne prerokovať. Musíme ho prerokovať vo výbore obecnej straníckej organizácie, v základných straníckych organizáciách i na členskej schôdzke obecnej straníckej organizácie a predložiť ho aj všetkým členom družstva na prerokovanie a vypočuť ich názory.
Nesmieme pripustiť, aby sa schôdzka, ktorá rokuje o pláne, stala zhromaždením volajúcim iba na slávu. Je nevyhnutne potrebné na základe konkrétnych čísel spresniť, na aký účel bol tento plán zostavený a na základe čoho ho môžeme splniť.
Štát taktiež vypracováva plán zodpovedne. Vedenie strany zodpovedne prerokuje plán na základe mnohých údajov, radí sa s mnohými odborníkmi a vedeckými pracovníkmi, radí sa s mnohými robotníkmi, potom ho predkladá na prerokovanie Najvyššiemu ľudovému zhromaždeniu, kde je potom prijatý ako zákon. Avšak aj po tom všetkom dochádza niekedy k omylom a nedostatkom.
Zásada je rovnaká – tak v štátnom, ako aj v družstevnom hospodárstve. Výroba sa úspešne rozvíja len vtedy, keď je plán správne zostavený. Prerokúvanie plánu je jednou z najdôležitejších prác v družstve. Preto sa musia členovia strany aktívne zapojiť do tejto činnosti.
Kto nesie vinu na tom, že predstavenstvo nemá plán? Samozrejme najväčšiu vinu má predseda predstavenstva. Avšak na vine je aj predseda výboru obecnej straníckej organizácie a všetci členovia strany. Strana nie je stranou predsedu straníckeho výboru, ale stranou všetkých svojich členov. Všetci straníci sa musia spoločne usilovať o to, aby družstvo bolo správne vedené, musia zodpovedať za úspechy i neúspechy v práci družstva. Aký môže byť z toho osoh, keď všetci sedia a mlčia pri prerokovávaní plánu a kričia potom, až keď sa plán nevydarí?
Slovo strana v preklade do znakov znamená skupinu. Strana v doslovnom zmysle slova je organizáciou nie jedného človeka, ale viacerých straníkov, ktorí bojujú vytvorivši si skupinu. Riadiť a viesť družstvo sa musí prostredníctvom straníckej organizácie.
Pokiaľ už bol plán vypracovaný, nie je nikto oprávnený ho svojvoľne meniť. Všetci musia vykonávať svoju prácu na základe tohto plánu.
Aby mohli všetci bez výnimky tento plán plniť, musí mať každý svoj vlastný plán. Predstavenstvo musí zostavovať aj štvrťročné a mesačné plány. Je nutné zostaviť konkrétny plán: povedzme, že jedna skupina bude v určitom mesiaci vyvážať na pole určité množstvo maštaľnej mrvy, iná bude triediť určité množstvo osiva, stavebná skupina dokončí do určitého času určitú stavbu a v určitom mesiaci bude potom preložená na poľnohospodárske práce atď.
Predseda predstavenstva okrem pracovného plánu predstavenstva musí zostaviť aj svoj vlastný pracovný plán. Musí rozpracovať plán práce, ktorý bude sám plniť, ako napr. kedy a s kým bude prejednávať určitú otázku, kedy bude na určitom pracovisku, kedy bude kontrolovať určitú prácu. Taký plán práce sa nemôže zostavovať na dlhé obdobie. Bolo by účelné vypracovať taký plán približne na 10 dní dopredu. Aj súdruhovia vedúci pracovníci skupín musia mať svoje pracovné plány.
Okrem toho je nutné ukladať všetkým členom predstavenstva konkrétne úlohy, podľa ktorých musí každý člen predstavenstva zostaviť vlastný pracovný plán. Všetky tieto plány musia byť vzájomne dobre skoordinované. Potom pôjde každá práca ako po masle.
Ak budeme riadiť hospodárstvo plánovite, budeme môcť mnoho usporiť, účelne využívať pracovné sily, skoncovať s výkyvmi v práci a jednotne riadiť všetky odvetvia. Naša krajina sa rýchlo rozvíja práve vďaka tomu, že po oslobodení sme prikročili k plánovanému hospodárstvu. Keby sme nemali plánované hospodárstvo, nemohli by sme v takom krátkom čase tak skvelo ako dnes obnoviť a rozvinúť národné hospodárstvo našej krajiny, ťažko postihnutej vojnou. Pre rýchly rozvoj našej družstevnej dediny je najdôležitejšie plánovať riadenie družstva. Jedným z veľkých nedostatkov, ku ktorým došlo v práci v minulom roku, bolo to, že sa pracovalo bez plánu. Preto decembrové plénum Ústredného výboru strany veľmi dôrazne vyzdvihlo otázku plánovania v poľnohospodárstve.
Po tretie, veľmi vážny nedostatok vo vašej práci spočíva v plytvaní pracovnými silami. Vyplýva to z nesprávneho rozmiestňovania pracovných síl. Nemôžeme predpokladať, že by príliš pribudlo pracovných síl, pretože sa družstvá zväčšili a zväčšila sa aj ich kapacita. Keďže sa ich kapacita zväčšila, zväčšil sa aj rozsah prác, ktoré sa musia vykonať. Mnoho ste o tom hovorili v diskusii, preto by som chcel uviesť stručne len niekoľko príkladov.
Preorali ste polia, na ktorých boli po pšenici zasiate červené boby. Odôvodňovali ste to nutnosťou pestovať na nich kŕmne plodiny a potom ste ich znova preorali pod zámienkou, že sa tam musí založiť zeleninárska záhrada. Koľko pracovnej sily sa pri tom vyplytvalo? To, že do mechanizačnej pracovnej skupiny bolo začlenených 30-40 osôb na výrobu bezvýznamného zariadenia a že do pracovnej skupiny pre živočíšnu výrobu bolo zaradených 66 osôb – aj to je plytvanie pracovnými silami. V rybárskej pracovnej skupine je taktiež príliš mnoho ľudí. Či na opatrovanie rýb, ktoré kladú ikry, treba osem osôb?
Mnoho pracovných síl sa vyplytvá aj v dôsledku nesprávnej organizácie športových hier a ľudovej umeleckej tvorivosti. Mnohí mladí ľudia boli na dlhý čas vytrhnutí z poľnohospodárstva preto, lebo v období pre poľnohospodárov najnáročnejšom bol usporiadaný futbalový zápas. Mladí ľudia, aby sa mohli zúčastniť na futbalovom turnaji, museli 16 dní trénovať, nehovoriac už o tom, že štyri dní boli v okresnom stredisku na zápase. To značí, že títo mladíci plní energie boli dovedna 20 dní vytrhnutí z poľnohospodárstva.
Prečo sa musia takéto hry organizovať v najnáročnejšom období? Horko neslúži ani futbalistom, ani divákom.
A ľudová umelecká tvorivosť by sa mala pestovať v zime, keď ľudia nie sú zaneprázdnení poľnohospodárskymi prácami a keď sú dlhé večery. Medzitým však v období, keď je pletie v najväčšom prúde, musia mladé dievčatá a mladé ženy do neskorého večera navštevovať skúšky ľudovej umeleckej tvorivosti a na normálnu prácu zostávajú koniec koncov len ruky starých ľudí.
Nie je dobré ani to, že v období špičkových prác sú ľudia každú chvíľu pozývaní na rôzne schôdzky a kurzy. I to je veľkým plytvaním pracovnými silami, keď si predseda predstavenstva bez vážnych dôvodov pozve vedúcich pracovných skupín a necháva ich celé tri alebo štyri hodiny čakať.
Vraví sa, že na vidieku je nedostatok pracovných síl. Pravda, ak bude práca dobre zorganizovaná, možno nájsť veľké rezervy. Na dedine je nemálo aj takých pracovných rúk, ktoré patria členom rodín robotníkov a zamestnancov. Prečo by sme nemali získavať pre poľnohospodárstvo pracovné sily spomedzi členov rodín robotníkov a zamestnancov dnes, keď sa všetci zapájajú do hnutia čchollima?
Ak pri šikovnej mobilizácii a pri úspore pracovných síl všetko úsilie zameriame na rastlinnú výrobu, získame v tomto roku dobré výnosy a náš život bude potom ešte lepší.
Po štvrté, nedostatkom vašej práce je porušovanie socialistickej zásady rozdeľovania. Myslel som na to už aj predtým, ale teraz, keď som s vami hovoril a keď som vypočul správu skupiny inštruktorov, pochopil som ešte lepšie, že nedodržujete socialistickú zásadu rozdeľovania. Nedodržiavať socialistickú zásadu rozdeľovania v socialistickom hospodárstve znamená veľmi vážny nedostatok. Bez nápravy tohto nedostatku nemožno odhaľovať prednosti socialistického družstevného hospodárstva.
Hoci je socialistická spoločnosť prvou fázou komunistickej spoločnosti, treba robiť rozdiel medzi socializmom a komunizmom. Pravda, ako konečný cieľ sme si vytýčili vybudovanie komunistickej spoločnosti – ideálu ľudstva. Lenže komunizmus môže byť uskutočnený len po socializme.
Aby sme prešli od socializmu ku komunizmu, musíme ešte viac rozvíjať výrobné sily, vyrábať viacej hmotných statkov a komunisticky pretvárať vedomie ľudí. Na uskutočnenie komunizmu musíme mať takú hojnosť materiálnych hodnôt, ktorá by nám umožnila plne uspokojiť potreby ľudí.
A na vytváranie hojnosti tovaru musíme ešte viac rozvíjať techniku a ešte viac zvyšovať produktivitu práce, aby sme mohli viac vyrábať.
V komunistickej spoločnosti sa výroba plne zmechanizuje a zautomatizuje, odstránia sa rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou, medzi prácou duševnou a fyzickou. Potom teda bude možné rozdeľovať všetkým bez výnimky podľa potreby, dávať tovar všetkým podľa ich želania.
Avšak v socialistickej spoločnosti výrobné sily nedosahujú zatiaľ taký stupeň rozvoja. Dosiaľ trvá i veľký rozdiel aj v práci, lebo mechanizácia nie je ešte celkom uskutočnená. Veľký je rozdiel predovšetkým medzi ľahkou a ťažkou prácou. Orať pôdu je napríklad ťažšie než chovať sliepky, pracovať na šachte je ťažšie než pracovať na povrchu. Pracovať fyzicky je skutočne ťažšie než pracovať v kancelárii. Je veľký rozdiel aj v stupni kvalifikácie práce. Ten, kto si osvojí techniku, vyrobí za hodinu 100 kusov nejakého výrobku, kým iný bude vyrábať iba 10 kusov.
Keby sme zaviedli rovnostárstvo do rozdeľovania bez ohľadu na takéto rozdiely, kto by potom robil ťažkú prácu, kto by sa snažil ovládnuť techniku, prejaviť iniciatívu a vyrábať viacej výrobkov? Pretože je v práci rozdiel, musí byť rozdiel aj v rozdeľovaní. Jedine tak sa môže výroba rýchlo rozvíjať.
V danej chvíli je pre nás dôležité, aby sme všetkými silami rýchlo rozvíjali výrobné sily a urýchlili mechanizáciu a automatizáciu. A keď bude výrobný proces celkom zmechanizovaný a zautomatizovaný, zaniknú rozdiely medzi ťažkou a ľahkou prácou, zaniknú aj rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou. Potom tiež bude možné uskutočniť komunistický princíp rozdeľovania.
Zatiaľ u nás zostáva ešte v značnej mier kapitalistická ideológia. Príznačnou črtou kapitalistickej ideológie je to, že ľudia infikovaní touto ideológiou poznajú len vlastné záujmy a neberú ohľad na záujmy spoločnosti. Keby sme zaviedli rovnostárske rozdeľovanie aj u tých, čo ešte úplne neskoncovali s takouto kapitalistickou ideológiou, objaví sa množstvo ľudí, ktorí budú chcieť lenošiť. Tým sa ešte viac zníži produktivita práce a náš život bude o to ťažší. Preto je nevyhnutné uskutočňovať socialistickú zásadu rozdeľovania do tých čias, kým nebude zautomatizovaná celá výroba a kým nebude celkom vykorenená kapitalistická psychológia z vedomia ľudí.
Keď sa opýtame, čo je to socialistická zásada rozdeľovania, odpovedáte správne, že to značí rozdeliť toľko, koľko sa vyrobilo. Socialisticky princíp rozdeľovania značí rozdeľovať podľa množstva a kvality práce, t.j. – povedané jednoduchými slovami – rozdeliť toľko, koľko sa urobilo, koľko sa vyrobilo. Rozdeliť väčší diel tým, čo urobili a vyrobili viac, a menší diel rozdeliť tým, čo urobili a vyrobili menej – práve to je socialistický princíp rozdeľovania.
Vo svojich príspevkoch ste sa zmieňovali o tom, že niektorí členovia strany dostali mnoho, bez toho že by poriadne pracovali; takí členovia strany by mali spytovať svoje svedomie. Podieľať sa na rozdeľovaní bez práce to je to isté ako žiť na úkor práce robotníkov a roľníkov. Socialistická zásada „Kto nepracuje, mech neje!“ bola vyhlásená už na začiatku boja proti vykorisťovateľom. Netreba rozdeľovať tým, ktorí – hoci práceschopní – nepracujú a chcú žiť na úkor cudzej práce.
Keby sme takým ľuďom rozdeľovali, potom by nikto nechcel pracovať a každý by sa pokúšal zaháľať. Kto potom bude prejavovať nadšenie v práci, ak tí, čo pracujú, i tí, čo nepracujú, jedia a žijú rovnako? Rozumie sa samozrejme, že by sa každý snažil viacej spať a zaoberať sa podľa možnosti najľahšou prácou. Takou cestou sa nedajú vybudovať závody, ani dobre riadiť poľnohospodárstvo, a teda ani kráčať ku komunizmu.
Na to, aby sme mohli uviesť do života socialistický princíp rozdeľovania, musíme správne hodnotiť prácu. Pri hodnotení musíme rozlišovať ťažkú prácu od ľahkej, technicky kvalifikovanú od jednoduchej.
U nás majú najvyššie mzdy robotníci pracujúci pri vysokých peciach a v baniach. Je to tak preto, lebo ich práca je veľmi ťažká.
Aj v družstve treba väčší diel dať tým, ktorí vykonávajú ťažkú prácu. Ľudia, ktorí sa zaoberajú výrobou oleja, a členovia pracovnej skupiny mechanizátorov majú za každý deň 1,5 pracovnej jednotky, kým práca ľudí zapodievajúcich sa pletím, čo je veľmi ťažká práca, je hodnotená nízko. Aj to je v rozpore so socialistickým princípom rozdeľovania. Okresný ľudový výbor a predstavenstvo družstva sa musia vážne zaoberať výkonovými normami a zostavovať výkonové normy. Výkonovú tabuľku by nemal zostavovať iba jeden človek, ktorý sedí za písacím stolom. Musí ju prerokovať členská schôdzka a schvaľovať plenárna schôdza členov družstva. Z nej musia vychádzať vedúci pracovných skupín ako z kritéria a presne hodnotiť prácu družstevníkov.
Okrem toho by sme mali urobiť aktívne opatrenie na ďalšie podnietenie záujmu družstevníkov o výrobu, pevne sa opierajúc o socialistickú zásadu rozdeľovania. Mali by sme premyslieť systém špeciálneho prémiovania pre prípad prekročenia výrobného plánu.
Dajme tomu, že pracovná skupina, pozostávajúca z 50 pracovníkov, má na starosti 50 čongbo zavlažovaných ryžových polí a 50 čongbo nezavlažovaných polí a že štát vyhlási plán zobrať po 4,5 t ryže z jedného čongbo zavlažovaných polí a po 2 t kukurice z jedného čongbo nezavlažovaných polí. Keby však členovia tejto skupiny boli iniciatívni, keby usilovne pracovali a zobrali po 5,5 t ryže a po 3 t kukurice z každého čongbo, a tým by značne prekročili výnosy plánované štátom z jedného čongbo, potom by sa to malo zariadiť tak, aby odovzdali naturálnu daň a poplatok za použitie irigačného zariadenia len z vopred plánovaných výnosov, a aby si medzi sebou rozdelili 50 ton ryže a 50 ton kukurice, ktoré vyrobili navyše. V takom prípade dostanú pracovné skupiny, ktoré dobre pracujú, okrem podielu na rozdeľovaní v rámci družstva, aj odmenu za to, že prekračujú plán. Medzi pracovnými skupinami vznikne tak súťaž o zvýšenie výroby a výnosy vzrastú.
Už dávno sa zapodievam takouto myšlienkou a radil som ministerstvu poľnohospodárstva, aby vypracovalo príslušné smernice, ale zatiaľ to nestačilo urobiť. Skôr než si budeme lámať hlavu nad smernicou, mala by sa zaviesť do praxe. Bolo by žiadúce, súdruhovia, aby ste ju zaviedli vy ako prví a na tomto základe sformulovali v budúcnosti príslušné ustanovenie.
Je možné, že sa potom predseda predstavenstva zriekne svojej funkcie a že bude chcieť pracovať v pracovnej skupine. Pokiaľ však predseda predstavenstva dobre pracuje a všetky pracovné skupiny prekračujú plán, môže ho štát odmeniť prémiou.
Niektorí sa pýtajú, čo z toho štát má. Štát si želá, aby roľníci žili dobre. Keď roľníci bohatnú, bohatne aj štát. Ak roľníci žijú dobre a v našej krajine sa objavuje hojnosť potravín, má z toho štát veľký úžitok.
Chcel by som vám poradiť ešte jednu vec. Bolo by dobré znížiť o niečo počet pracovných skupín.
Máte 21 pracovných skupín, pokiaľ do nich zahrnujeme len 16 poľných, 3 zeleninárske a 2 bavlnárske skupiny. Ak do nich zahrnieme ešte skupinu živočíšnej výroby, skupinu rybársku, mechanizačnú a i., bude celkový počet skupín presahovať počet 20 skupín. Bolo by dobré znížiť počet pracovných skupín na 9-10 a zvýšiť pritom počet pracovných čiat.
Pravda, je nutné aj naďalej študovať, ale mne sa zdá, že by bolo účelné, aby v každej dedine bolo po jednej pracovnej skupine. Keď sa predseda predstavenstva schádza s viac ako dvadsiatimi vedúcimi skupín a hovorí s každým aspoň hodinu, potrebuje na to 24 hodín, t.j. celý deň. Nemal by potom čas ani na spanie ani na jedenie. Preto asi dostal prezývku „motocykel”. Zdá sa, že prezývka „motocykel“ má dvojaký význam, t.j. prezrádza, že sa predseda stále ponáhľa, aby vyriešil problémy, alebo pobieha sem i tam, aby sa problémom vyhol. Práca sa nedarí, keď sa len tak pobieha. Nie je však správne poveriť vedením pracovných skupín zástupcu predsedu. To by vytvorilo ďalšiu riadiacu inštanciu navyše. Vedúcich pracovných skupín musí bezprostredne riadiť sám predseda predstavenstva.
Nie je dobré, keď sa predseda predstavenstva nevyberie sám za pracovnými skupinami pod zámienkou, že ich je mnoho, ale povoláva vedúcich skupín k sebe, a tým ich odtŕha od más. Nie je dobré ani to, že si účtovník pozýva vedúcich pracovných skupín na zostavovanie výkazov. Keď už predseda predstavenstva dostal prezývku „motocykel“, mal by sa aj účtovník zaoberať evidenciou priamo na poli, aby získal prezývku aspoň „velociped”.
Ak vznikajú veľké ťažkosti s bezprostredným riadením pracovných skupín z toho dôvodu, že ich je príliš mnoho, potom by bolo najracionálnejšie znížiť ich počet.
Chovom ošípaných sa môže zapodievať namiesto samostatnej skupiny pre živočíšnu výrobu pracovná skupina pre rastlinnú výrobu. Pokiaľ bude v tomto roku dobrá úroda a budeme mať hojnosť krmív, bolo by lepšie chovať ošípané nie kolektívne, ale zvlášť, v jednotlivých pracovných skupinách.
Pracovná skupina pre živočíšnu výrobu môže potom chovať len prasnice a prasiatka až do odstavenia a potom ich prideľovať poľným pracovným skupinám. Netreba rozdeľovať pracovnú skupinu na živočíšnu a rastlinnú. Pracovná skupina pre rastlinnú výrobu, ktorá sa zaoberá plečkovaním a zberom úrody, môže súčasne organizovať svoju prácu tak, aby niektorí jej členovia cestou domov nakosili trávu a ošípané chovali doma. 66 pracovníkov v pracovnej skupine pre živočíšnu výrobu je príliš mnoho. To je počet pracovníkov menšieho štátneho statku.
Nie je potrebná rybárska pracovná skupina a domnievam sa, že osobitná pracovná skupina pre zber bavlny je zbytočná. Bolo by účelné vytvoriť pri rastlinnej pracovnej skupine čatu, ktorá by sa zaoberala predovšetkým pestovaním bavlny. Je to výhodné tak z hľadiska racionálneho využitia pracovných síl, ako aj z hľadiska zavedenia systému prémiovania podľa pracovných skupín. Neviem, aká je konkrétna situácia v iných okresoch, ale bolo by dobré takto postupovať aj v okrese Kangso.
Ďalej by som sa rád zmienil v súvislosti s tohtoročnou prácou v rastlinnej výrobe o výrobe hnojív z miestnych zdrojov a o mechanizácii poľnohospodárstva.
Najbližšia významná úloha v rastlinnej výrobe spočíva dnes v príprave hnojív z miestnych zdrojov a v jeho vyvážaní na pole. Naša krajina nie je zatiaľ schopná vyrábať rôzne chemické hnojivá vo veľkom množstve. Navyše len chemické hnojivá nestačia na dostatočné zúrodnenie pôdy. Preto je nevyhnutné pripravovať hnojivá z miestnych zdrojov, ktoré obsahujú organické zložky.
Rozvoj živočíšnej výroby má veľký význam pre výrobu väčšieho množstva organických hnojív. Ak každá usadlosť dochová ročne dve ošípané, získa z toho 6 ton hnojiva. Ak podľa rady niektorých vedcov zmiešame jednu tonu maštaľnej mrvy, trochu vápenca a fosforitu, ďalej zeminu a necháme pohniť, získame 4 tony vysokokvalitného hnojiva. Keď budeme týmto spôsobom pripravovať hnojivá, môžeme od dvoch ošípaných získať 24 ton vysokokvalitného organického hnojiva.
Neexistuje neplodná pôda. Ak sa dá pôde viacej hnojív, zlepší sa jej akosť a zvýšia sa výnosy z jedného čongbo. Ide teda o to, čo najrýchlejšie založiť základňu živočíšnej výroby. Ak v tomto roku dochováme hodne ošípaných, hovädzieho dobytka a králikov a stačíme dodať veľké množstvo hnojív na zavlažované ryžové polia i na nezavlažované polia, budeme môcť vyrobiť hodne zrnovín a vyriešime aj krmivový problém. Ak budeme dobre viesť živočíšnu výrobu, môžeme získať jednak mäso, jednak aj hnojivá, skvalitní sa pôda a zvýšia sa teda aj výnosy.
Pre rozvoj živočíšnej výroby musíme vytvoriť krmivovú základňu. V horách je veľmi ťažké získať krmivo. Podľa kurzu, ktorý už vytýčila strana, je možné zavádzať na zavlažovaných poliach druhý osev a na bavlníkových poliach pestovať kŕmne plodiny ako predchádzajúcu kultúru.
Na ryžových poliach treba vysiať pšenicu, jačmeň a iné zrnoviny ako predchádzajúcu kultúru a kosiť ich na krmivo za zelena ešte pred vysadzovaním ryžových sadeničiek. Vlani rozhodlo júnové plénum zaviesť dvojitý osev pre rozvoj živočíšnej výroby, ale ministerstvo poľnohospodárstva nesplnilo toto rozhodnutie. To, o čom strana raz rozhodla, je nutné bezpodmienečne splniť.
Živočíšnu výrobu nemožno od rastlinnej výroby oddeľovať. Musíme sa ďalej usilovať rozvinúť živočíšnu výrobu nielen kvôli mäsu, ale aj preto, aby sme získali hnojivo nevyhnutne potrebné pre rastlinnú výrobu.
Potreba mechanizácie poľnohospodárstva sa neraz zdôrazňovala, ale rád by som sa ešte o nej stručne zmienil.
Pri súkromnom hospodárení sa našim roľníkom veľmi ťažko žilo. Organizovali sme družstvá koniec koncov preto, aby sme lepšie žili. Aby sme mohli lepšie žiť, musíme hodne vyrábať. Mnoho vyrábať môžeme iba vtedy, keď vzrastá schopnosť vyrábať, t.j. keď vzrastajú výrobné sily. Ak máme dosiahnuť vzrast výrobných síl, musíme poľnohospodárstvo zmechanizovať.
Pritom mechanizáciu poľnohospodárstva nie je možné uskutočniť za deň. Je dobré robiť čokoľvek vlastnými silami. Aj keby ste sa, súdruhovia, snažili čo najviac vyrobiť dnes také veľké stroje, ako sú traktory a kombajny, nepodarí sa vám to. Také veľké stroje musí vyrábať a dedine dodávať štát.
Bolo by účelné vyrábať v provinčnom závode na výrobu poľnohospodárskych strojov prívesy k traktorom a nákladným autám, závesové plečkovacie, sejace a mlátiace stroje a i. a v okresnom závode na výrobu poľnohospodárskych strojov jednoduché stroje, ťahané živou silou, kultivátory, lopaty, veľké lopaty a iné poľnohospodárske náradie.
Družstvo by malo v prvom rade vynakladať úsilie na opravy náradia a jednoduchých poľnohospodárskych strojov. A pokiaľ to nebudú stačiť, môžu samozrejme vyrábať vlastnými silami také jednoduché poľnohospodárske náradie, ako sú motyky a kosáky. Bolo by však účelné vyrábať a distribuovať v okrese náradie, ktoré družstvo potrebuje. Rozhodne je však nutné, aby družstvo kládlo dôraz na opravy poľnohospodárskeho inventára a vyrábalo najjednoduchšie nástroje regeneráciou materiálu, ktorý má k dispozícii.
V záujme ešte rýchlejšieho rozvíjania mechanizácie musíme vedľa moderných veľkých strojov vyrábať vo väčšom množstve závesné plečkovacie a zberové stroje, vozy a iné stredné a menšie poľnohospodárske prívesné zariadenia.
Zároveň treba neustále zdokonaľovať poľnohospodársky inventár. Bolo by dobré vyrábať viacej kultivátorov, a to zdokonalených. Dokonca aj nepatrné zlepšenie zastaralého poľnohospodárskeho inventára — nehovoriac už o zavádzaní prívesných strojov – umožňuje značne zvýšiť produktivitu práce. Ako ste sa, súdruhovia, aj vy vyslovovali vo svojich diskusných príspevkoch, dobrá kultivácia vyžaduje oveľa menej pracovných síl než ťažké pletie, a len tak možno zvýšiť úrodnosť.
Bez zvýšenia produktivity práce nemožno zvýšiť výnosy; nemožno žiť v blahobyte, ak sa nebude mnoho vyrábať. Nedávno som vyrátal, že každý z vás zarobí za rok priemerne 1.500 vonov. Robotník zarába a štátu dáva priemerne 3.000 až 3.500 vonov. Aj to je veľmi málo v porovnaní s rozsahom výroby na jedného robotníka vo vyspelých štátoch.
To, čo ste, súdruhovia, zarobili vlani, je iba polovica zárobku našich robotníkov. Až zarobíte dva razy toľko, čo v minulom roku, potom budete môcť dohoniť robotníkov.
Vyrábať viac účinným využitím pracovných síl a zariadení, ktoré dnes máte – to je heslo, ktoré v tomto roku vytýčila strana. Aj na dedine je dôležité vyrábať viac zvyšovaním produktivity práce. A preto treba nielen plánovite vyrábať a racionálne organizovať prácu, aby sa neplytvalo pracovnými silami, ale aj zdokonaľovať poľnohospodársky inventár a rýchlo rozvíjať mechanizáciu.
Družstvo by malo vynakladať čo najviac prostriedkov na nákup závesných plečkovacích strojov, mláťačiek, kultivátorov a iného poľnohospodárskeho inventára; treba aj v dostatočnej miere zabezpečiť ručné plečkovacie stroje, motyky, kosáky atd.
Podľa uznesenia decembrového rozšíreného pléna ÚV našej strany bude sa mechanizácia uskutočňovať počínajúc južnou provinciou a provinciou Pchjongjangu. Štát pošle traktory a nákladné autá v prvom rade vám. Vaša úloha spočíva v tom, aby ste urobili dobré terénne úpravy, aby tieto traktory mohli maximálne využiť svoju kapacitu. Treba tiež vo väčšej miere využívať nákladné autá a povozy. Hnojivá z miestnych zdrojov musíte nielen včas pripravovať, ale ich aj včas na pole vyvážať.
Ďalej sa chcem zmieniť o práci predstavenstva družstva. Mnohí súdruhovia kritizovali prácu predstavenstva družstva. Niet pochýb, že v práci predstavenstva je mnoho nedostatkov.
Najzávažnejšie je to, že pracovníci predstavenstva nemajú dostatočný pocit zodpovednosti.
Strana a štát poverili predsedu a všetkých ďalších funkcionárov predstavenstva dôležitou úlohou – dôsledne uvádzať do života politiku našej strany získavaním roľníkov. Štát dal predstavenstvu k dispozícii majetok družstva a mnoho strojov a učinil ich plne zodpovedným za dobrú organizáciu výroby a za zlepšenie života obyvateľstva. To do značnej miery závisí od úsilia pracovníkov predstavenstva, či družstevníci budú môcť žiť blahobytne alebo nie, či sa z našej dediny rýchlo stane bohatá, kultúrna socialistická dedina, alebo nie. Na túto svoju dôležitú zodpovednosť pracovníci predstavenstva často však zabúdajú.
Ľud zvolil s veľkými nádejami predsedu a členov predstavenstva. Preto musia pracovníci predstavenstva ako verní služobníci svojho ľudu s vysokou uvedomelosťou študovať svoju prácu a zodpovedne riešiť všetky problémy. Avšak pracovníci predstavenstva len byrokraticky diktujú masám svoju vôľu a veľmi nesprávne pristupujú k práci, čo sa prejavuje v tom, že keď sa v družstve práca nedarí, zodpovednosť zvaľujú buď na nadriadených alebo na podriadených. Zodpovední pracovníci, nepoznajúc spánok, študujú svoju prácu, čítajú knihy práve preto, lebo sú si vedomí veľkej zodpovednosti pred ľudom. Keď si vzali na seba zodpovednosť pred stranou a ľudom, musia zodpovedne študovať každú prácu a zodpovedne ju vykonávať.
Pracovníci predstavenstva družstva nemajú dostatočný pocit zodpovednosti a postupujú značne byrokraticky a formalisticky. Ak nemáme pracovať formálne, ale zodpovedne, musíme predovšetkým dobre poznať hospodárstvo svojho družstva. Ak sa budeme nad svojou prácou zamýšľať, ak ju budeme prežívať a študovať, potom sa prirodzene môžeme dobre vyznať vo svojej činnosti.
Avšak dnes pracovníci predstavenstva nevedia, koľko majú v družstve pracovných síl a koľko pracovných nástrojov, a bez papierov ani nevedia, koľko kusov dobytka má družstvo a koľko zaplatili na naturálnej dani. Je preto zbytočné hovoriť o tom, že poriadne nevedia, aký je dnes stav a kto ako pracuje.
Kto chce dobre poznať svoju prácu, musí mať styk s masami a načúvať ich hlasu. Keby sme hovorili s vedúcimi pracovných skupín, keby sme sa dobre vypytovali pracujúcich, keby sme hovorili s väčším počtom osôb a snažili sa vždy načúvať hlasu más, dozvedeli by sme sa, kto pracuje dobre a aké majú ľudia ťažkosti. Nevyznajú sa v situácii tí, čo na schôdzkach nechcú vypočuť iné a trvajú na svojom, diktujú len svoju vôľu a neberú pritom zreteľ na názory podriadených.
Práca sa nemôže dariť, lebo sa predstavenstvo s masami neradí, ale pracuje subjektivisticky. Subjektivisti zotrvávajú len na svojom subjektívnom názore a neprihliadajú na to, či zodpovedá objektívnej skutočnosti alebo nie a čo o ňom súdia iní. Preto nakoniec upadajú do byrokratizmu.
Pracovníci predstavenstva môžu však vymýšľať nové veci a uskutočňovať ich. Treba však bezpodmienečne kontrolovať, či to zodpovedá skutočnosti. A preto je potrebné mnoho sa radiť s podriadenými, zoznamovať sa s ich situáciou a podľa toho riadiť prácu. Taká pracovná metóda, keď sa šmahom nanucuje vlastná vôľa, je byrokratickou pracovnou metódou, ktorá sa nezbavila starých prežitkov minulosti.
Zdá sa, že predseda predstavenstva tohto družstva sa ešte stále nezbavil byrokratického štýlu práce, na ktorý si zvykol ešte vtedy, keď bol predsedom újazdného ľudového výboru. Toho sa musí bezpodmienečne zbaviť. Všetci súdruhovia musia predsedovi aktívne pomáhať, aby mohol taký byrokratický pracovný štýl vykoreniť.
Kto sa chce stať predsedom predstavenstva poľnohospodárskeho družstva, musí bezpodmienečne dobre poznať rastlinnú výrobu. Keď však predseda iba sedí, vedomý si svojej dôležitosti, nemôže sa práca dariť.
Človek, ktorý nevie bojovať, nemôže sa stať dôstojníkom, hoci nosí vojenskú uniformu s hviezdičkami. Ak dôstojník nedokáže bojovať, potom ho ani vojaci neuznávajú. Práve tak nezmyselné je nútiť roľníkov, aby rešpektovali predsedu predstavenstva a vedúcich pracovných skupín, ktorí nevedia riadiť rastlinnú výrobu. Nie je náhoda, že takého človeka, ktorý ako tunajší predseda predstavenstva nepozná rastlinnú výrobu, nazývajú ľudia „učiteľom”, podobne ako vojaci vravia o dôstojníkovi, čo nevie bojovať, „dôstojník s klobúkom”. Je veľký rozdiel medzi učiteľom a predsedom predstavenstva.
Kto sa chce stať predsedom predstavenstva, musí vedieť, ktoré hnojivá sa hodia pre určitý druh pôdy, ako sa dá skvalitniť pôda, ktorá má hodne určitých prvkov, t.j. musí mať predstavu o pôdoznalectve a aj základné znalosti o pestovaní rastlín a o chove hospodárskeho zvieratstva, znalosti o výkonnosti traktorov, kombajnov a iných poľnohospodárskych strojov. Treba sa naučiť aj metódu organizácie práce i metódu ako viesť masy.
Neexistuje človek, ktorý by sa narodil s nejakými vedomosťami. Všetci sa musia učiť, a pritom učiť sa jeden od druhého. Nie je podmienka, aby sa predsedom predstavenstva stal ten, kto sa zaoberal rastlinnou výrobou. Predsedom sa môže stať hocikto, pokiaľ sa to naučí.
Ako sa učiť? Treba sa učiť od más. Nie je možné sa učiť, ak nejdeme medzi masy. Všetci tu prítomní súdruhovia sú majstrami v rastlinnej výrobe. Predseda predstavenstva musí učiť roľníkov to, čo sám vie, a súčasne sa musí skromne učiť od roľníkov o rastlinnej výrobe.
Kádre, ktoré v minulosti viedli revolučný boj, riadili priemysel a nevyznali sa hneď od začiatku v priemysle a technike. Nikto nemal skúsenosti s prevádzkou závodov. My však, učiac sa od abecedy, uvádzali sme do prevádzky tak závody, ako aj hospodárstvo krajiny.
To, že sa kádre učia od más, neznačí, aby si všetci ľudia robili závery po svojom a upadali do anarchie. Závery musí robiť predsa len predseda predstavenstva. Aby mohol prísť k správnemu záveru, musí poznať jednak rastlinnú, jednak živočíšnu výrobu a zreteľne si ujasňovať záležitosti družstva. Aby bol oboznámený so situáciou družstva, musí vypočuť aj názory roľníkov a viacej sa od nich učiť.
Po diskusii musí predseda predstavenstva urobiť podrobný rozbor – ktorý názor je dobrý, ktorý zlý, ktorý názor schvaľujú viacerí, ktorý zase neschvaľujú, aké kladné momenty videli tí, čo ho schválili, a aké záporné tí, čo boli proti. Ak niekto trvá len na svojom a nevypočuje s rešpektom názory iných, je potom diskusia zbytočná. Samozrejme nie je možné poveriť iného, aby za mňa rozhodol. Predseda predstavenstva musí s celou vážnosťou prihliadnuť na všetky prednesené názory a potom sám urobiť rozhodnutie na základe politiky strany. Práve to je metóda riadenia más a učenia sa od más.
Aby sa práca predstavenstva normalizovala, musia členovia predstavenstva a vedúci pracovných skupín aktívne pomáhať predsedovi v jeho práci. Predseda predstavenstva nemôže pracovať sám, a ani sa tak pracovať nedá. Treba sa navzájom radiť a navzájom si pomáhať. Nepôjde sa dopredu, ak celú vinu za chyby budú zvaľovať na predsedu predstavenstva a naopak, predseda predstavenstva na vedúcich pracovných skupín. Predseda predstavenstva musí rešpektovať názory podriadených a úprimne riadiť ich prácu, podriadení zase musia pomáhať a radiť predsedovi predstavenstva, aby mohol dobre pracovať. Nie je správne ani to, keď predseda predstavenstva sa naraz rozkričí na podriadených namiesto, aby ich mal rád a upozorňoval ich na to, ako majú napraviť svoje chyby. Nie je správne ani to, ak podriadení nepomáhajú svedomito predsedovi predstavenstva v jeho práci, považujúc ho za hrozného človeka. Tunajší predseda predstavenstva sa zrejme ešte nestal takým hrozným človekom. Pravda, nemožno zamlčať chyby, ktoré sa stali, a zmieriť sa s nimi, ale nie je ani možné oslabovať kvôli tomu jednotu. Je dôležité zomknúť sa v duchu súdružstva, t. j. navzájom si pomáhať a mať sa radi.
Výbor obecnej straníckej organizácie má veľkú zodpovednosť za to, že sa nerozvíjala práca predstavenstva. Predovšetkým predseda výboru obecnej straníckej organizácie je zvädnutý ako list stromu, na ktorý padla inovatka, a otupený ako utopenec. Napriek tomu, že zástupca vedúceho organizačného oddelenia ÚV strany i predseda oblastného straníckeho výboru sa osobne starali o to, aby na dnešnej schôdzke vystúpil, správa sa ako omámený.
Ak je stranícky výbor neschopný, nemôže podporovať prácu predstavenstva a kontrolovať ju. Ak sa predstavenstvo dopúšťa v práci chýb, musí predseda straníckeho výboru zvolať schôdzku, podrobiť ho kritike a orientovať jeho prácu. Lenže stranícky výbor spolu s predstavenstvom prešľapuje a ocitá sa na jeho chvoste.
Obrazne povedané, predsedovia okresného a obecného ľudového výboru veslujú vpredu a predsedovia okresného výboru strany a výboru obecnej straníckej organizácie riadia vzadu kormidlo. Môže sa potom vec rozbehnúť, keď predseda straníckeho výboru necháva bez povšimnutia, že predstavenstvo, neschopné správne sa orientovať, ide nesprávnym smerom a lenivo si v ústraní podriemavá?
Chyba nie je len v predsedovi obecnej straníckej organizácii. Aj členovia výboru obecnej straníckej organizácie zle pracovali. Celá stranícka organizácia nemusí ešte ísť nesprávnou cestou, ak jej predseda pracuje zle. Pokiaľ členovia straníckeho výboru správne plnia úlohy, ktoré im boli zverené, a podrobujú predsedu strany prísnej kritike na zasadnutiach výboru strany, aby mohol včas napraviť chybu, ktorej sa v práci dopustil, môže stranícky výbor dobre pracovať aj vtedy, keď sám predseda pracuje zle. Cieľom ustavenia straníckeho výboru a voľby jeho členov je, aby všetci členovia, vzájomne si pomáhajúc a riadiac sa kolektívnym rozumom, viedli stranícku organizáciu, lebo predseda strany sa môže mýliť, ak pracuje sám.
Vážnym nedostatkom vo vašej práci je, že sa zoslabila úloha straníckeho výboru – orgánu kolektívneho riadenia. Za rok ste, súdruhovia, mali nejednu schôdzku straníckeho výboru, avšak rokovali ste na nich o otázke disciplíny a nerozoberali ste konkrétne prácou družstva a jeho členov ste nepoverovali konkrétnymi úlohami.
Ak má stranícky výbor držať vo svojich rukách všetky záležitosti, ktoré sa v obci vyskytujú, a konkrétne riadiť prácu predstavenstva, musia sa jeho členovia podľa môjho názoru schádzať najmenej raz za týždeň a tieto záležitosti prerokovávať.
Niektorí považujú za ťažké viesť schôdzku, domnievajúc sa, že je nevyhnutne potrebné napísať pre ňu referát a rezolúciu. Lipnúť na takých formalitách je zbytočné. Je dôležité včas prerokovať všetky otázky za jedným stolom a rozdeliť správne úlohy. Je nutné napríklad prerokovať také reálne otázky, ako: čo vyžaduje úspešné vedenie rastlinnej výroby v bežnom roku, čo je najdôležitejšie pre rozvinutie prípravy poľnohospodárskych prác. Ďalej je nutné ukladať všetkým členom konkrétne úlohy; povedzme jeden z členov si vezme na starosť pomáhať pri opravách poľnohospodárskych strojov, iný zase pri odvážaní hnojív atď. Keby sme o tom len rozprávali, a neukladali by sme úlohy, nikto by sa necítil zodpovedným.
Úlohy uložené výborom treba bezpodmienečne plniť. Stranícka práca je revolučná činnosť. Nemôže sa stať revolucionárom ten, kto sa domnieva, že revolúciu nie je možné robiť bez mzdy. K straníckej práci sa nesmie pristupovať takto: Keď budem mať z toho osoh, budem sa straníckou prácou zaoberať, keď však osoh mať nebudem, potom ani ja nič nebudem robiť. Na splnenie úlohy uloženej stranou sa musí pracovať bez oddychu, aj vtedy, keď už pracovný deň skončil a ostatní už odpočívajú.
Nie je tiež správne úlohy len ukladať a nekontrolovať ich. Netreba sa domnievať, že pre kontrolu sa musí zorganizovať a vysielať nejaká špeciálna skupina revízorov. Keď bola uložená nejaká úloha, ktorá sa má splniť do určitej lehoty, treba zistiť, ako túto úlohu členovia výboru plnia, a pokiaľ ju svedomito neplnia, treba im poradiť. Ak napríklad poveríte jedného z členov výboru úlohou starať sa o súdruha, ktorý nedodržiava organizačnú disciplínu, musíte sa ho opýtať, koľko razy sa s ním zišiel, aby si s ním individuálne porozprával a ako ho viedol. Ak poveríte iného člena úlohou riadiť prácu v kováčni tak, aby do určitého dátumu dokončili opravy poľnohospodárskych strojov, musíte sa opýtať, či túto úlohu splnil, a ak nie, musíte zistiť, aké ťažkosti vznikli. Potom sa všetci členovia musia zísť a rokovať o náprave. Z toho vyplýva, že 13 členov musí vždy spoločne prerokúvať a medzi sebou rozdeľovať úlohy, včas robiť kontrolu, zhrňovať plnenie uložených úloh a podľa toho ich znova prerokúvať a rozdeľovať. Takto budú môcť všetci členovia uplatniť svoj um a výbor môže plniť svoju funkciu.
Tak ako výbor obecnej straníckej organizácie musí pracovať aj základná stranícka organizácia.
Aj my sa dnes pravidelne zúčastňujeme členských schôdzok základnej straníckej organizácie. V minulosti, keď sme viedli partizánsky boj, sme sa zas pravidelne zúčastňovali straníckych schôdzok roty. Jedna partizánska rota mala 70 – 80 mužov, kým členov strany bolo len 6 – 7. Keď velenie vydalo rozkaz pripraviť sa o týždeň alebo o 10 dní k boju, predseda straníckeho výboru roty zvolávali stranícku schôdzku.
Na stranícke schôdzke sa rokovalo o všetkých otázkach, súvisiacich s prípravou k boju, všetkým sa rozdeľovali úlohy. Členovia strany dostávali konkrétne úlohy. Niekto sa ujímal výchovy súdruha, ktorý v boji zaostával a robil ťažkosti, iný si vzal na starosť zacvičovanie a pomáhanie niektorému nováčikovi – čistil mu pušku a upravoval šnúrky na torbe. Jeden súdruh obstarával potraviny a drvil obilie, druhý sa staral o chorého a o jeho liečbu, aby sa mohol vrátiť do roty. Niekto zase rozprával o románe s námetom boja revolučnej armády a o smelých vojvodcoch zo starých čias, besedoval s vojakmi a rozprával o partizánskom boji revolučnej armády. Vtedy členovia strany vykonávali stranícke povinnosti bez odpočinku a pritom každý plnil aj svoje vojenské povinnosti – niekto stál na stráži, iný šiel na prieskum.
Tak príprava k boju, ako aj príprava poľných prác je stranícka úloha. Nemôže byť teda medzi nim rozdiel, pokiaľ ide o metódu prerokovávania na členských schôdzkach základnej straníckej organizácie. Treba dávať všetkým členom strany konkrétne úlohy. Niekto dostane za úlohu pôsobiť na súdruha, ktorý nerád pracuje, aby sa aktívne zapojil do práce. Jeden nesie zodpovednosť za rozširovanie skúseností iných pracovných skupín z prípravy poľných prác, druhý sa zase ujme organizovania besedy s družstevníkmi o skúsenostiach z prípravy poľných prác, ktoré boli uverejnené v novinách. Tak musia všetci členovia strany plniť úlohy, ktoré im uložila stranícka organizácia, a pritom sa vzorne podieľať na poľných prácach.
Strana – to je organizácia. Nie je možné uviesť do pohybu stranícku organizáciu jedine tým, že na schôdzkach budeme apelovať na členov strany, aby sa stali vzorom. Stranícka organizácia pracuje iba vtedy, keď sa v rámci organizačnej činnosti ukladajú všetkým členom strany úlohy a keď sa kontroluje ich plnenie a výsledok. V stanovách strany je uvedené, že členovia strany musia propagovať politiku strany a že musia byť vzorom v boji za jej uskutočňovanie. Členom strany treba ukladať konkrétne úlohy, aby mohli politiku strany realizovať. Ak všetci členovia strany bez výnimky budú bojovať za pretvorenie politiky strany v život, môže sa táto stranícka organizácia stať hybnou a živou organizáciou.
Ďalší nedostatok vo vašej práci spočíva v tom, že výchova členov strany je nedostatočná.
Je dôležité zvyšovať predovšetkým úroveň komunistického uvedomenia u členov strany. Pokiaľ ide o komunistickú uvedomelosť, zdôrazňovali ste to včera aj vy, keď ste so mnou besedovali, a vidím to aj dnes na tejto schôdzke, kde som si vypočul vaše diskusné príspevky, že úroveň uvedomelosti u viacerých súdruhov je nízka.
Keďže sa už predtým hovorilo o komunistickej výchove, chceli by som len stručne zdôrazniť niektoré veci.
Jednou z najzávažnejších otázok v komunistickej výchove je výchova ľudí v láske k práci.
Kto nerád pracuje, nemôže sa stať komunistom. Kto rád zaháľa, ten rozmýšľa ako príslušník vykorisťovateľskej triedy. Všetky naše statky, to čo jeme, do čoho sa obliekame a v čom žijeme – to sú plody ľudskej práce. Rozumie sa samo sebou, že sa bez práce nemožno uživiť, že sa nedá bez nej žiť, nehovoriac už o tom, že bez nej nie je možné vybudovať dobrú spoločnosť. Človek by mal mať zásadu: jesť a vydávať iba to, čo vyrobil vlastnými rukami. Kto chce žiť na úkor cudzej práce, to je koniec koncov človek, ktorý chce vykorisťovať iných.
Prečo nenávidíme statkárov a kapitalistov? Pretože, hoci sami nepracujú, užívajú to, čo bolo vyrobené krvou a potom robotníkov a roľníkov, a sami pritom zaháľajú. Komunisti sú proti takým záhaľčivým ľuďom a bojujú za to, aby bolo zvrhnuté spoločenské zriadenie, kde hospodária vykorisťovatelia, a aby bola vybudovaná spoločnosť, kde všetci spoločne pracujú a kde sa všetkým dobre žije.
Niektorí súdruhovia sa domnievajú, že v komunistickej spoločnosti môžu všetci zadarmo jesť, lebo sa tam všetkým dobre žije. To je celkom nesprávny názor. Je fakt, že v komunistickej spoločnosti budú všetci žiť tak dobre, že si to dnes nevieme ani predstaviť. Avšak ani vtedy nebude človeka, ktorý by nepracoval a žil na cudzie útraty. V komunistickej spoločnosti budeme všetci krásne žiť, ale to neznačí, že bude možno žiť bez práce. Teda všetci budú pracovať, lenže vďaka rozvoju techniky sa skráti aj pracovný čas a práca bude ľahká a dokonca radostná. Dnes musíme urobiť viacej práce, aby sme čo najskôr vybudovali túto skvelú spoločnosť.
Pred chvíľou tu vystúpila súdružka, vedúca pracovnej skupiny, a povedala, že musíme viac pracovať, pretože vlasť nie je dosiaľ zjednotená. To je správne. Ešte zaostávame za inými, ešte budeme musieť mnoho vykonať. Preto musíme pracovať viac než iní.
Musia sa z nás stať ľudia, čo nenávidia ideológiu vykorisťovateľskej triedy, opovrhujúcej prácou a nemilujúcej prácu, ľudia, čo pokladajú záhaľku za veľkú hanbu a prácu za svätú a najstatočnejšiu vec, ľudia, čo radi pracujú. Práve o takom človekovi možno povedať, že je to človek, ktorý má komunistické myslenie.
Náš ľud je svojou povahou pracovitý. Medzi naším pracovitým a vlastenecky uvedomelým obyvateľstvom vidíme nespočetné skvelé príklady lásky k práci.
Nedávno sme boli s predsedmi oblastných straníckych výborov v sangjangskom roľníckom družstve, kde som videl, ako jedna starenka, príbuzná vlastenca, ktorý zahynul rukou nepriateľa, vzorne pracuje v družstve a hovorí, že členovia rodín tých, čo zahynuli rukou nepriateľa, musia pracovať usilovnejšie než ostatní. Keď som sa vrátil, rozprával som o tom.
Revolucionári pochádzajú zväčša z pracovitých ľudí, hodných úcty. Členovia rodín revolucionárov obyčajne správne uvažujú; a tí, čo správne uvažujú, sú skromní a majú radi prácu.
Ako som už povedal, starenke Rjom Bo Be je dnes už hodne cez 70 rokov. Jej manžel, ktorý pomáhal protijaponskému partizánskemu oddielu, bol zabitý nepriateľom. Jej starší syn sa účastnil partizánskych bojov a padol ako hrdina. Jej synovec bol zajatý a zavraždený japonskými imperialistami, lebo nám ukazoval cestu do okresu Čangbaj, Chesan a do iných oblastí pozdĺž rieky Amnokkang, keď náš partizánsky oddiel postupoval zo severného Mandžuska do východného Mandžuska. Sama starenka úprimne pomáhala nášmu partizánskemu oddielu a za minulej vlasteneckej a oslobodzovacej vojny dokonca, keď už nepriateľ bol celkom blízko, napriek nebezpečenstvu varila ryžu vojakom našej Ľudovej armády, ktorí boli dočasne na ústupe. Samozrejme, štát sa musí o takú starenku dobre postarať.
Ona sa však ani raz nezmienila o sociálnom zabezpečení a nesťažovala si. Vlastnými rukami vychovala ostatných troch synov a poslala ich do Ľudovej armády. Keď som na jar roku 1958 bol v provincii Janggang, stretol som sa s ňou a navrhol som jej, aby už nechala prácu a šla na odpočinok. Ona však odpovedala, že bude pracovať až do smrti.
Čo sa musíme učiť od takých ľudí? Musíme sa učiť ich spôsob myslenia. Ich spôsob myslenia je komunistický spôsob myslenia.
Pre každého platí, že pracovať nie je ľahké. Lenže keby sa všetci vyhovárali na ťažkosti a nepracovali, kto by potom budoval socializmus? Nikto cudzí neurobí z našej krajiny krajinu bohatú a silnú.
Revolúciu nemôžeme odložiť s tým, že sa budeme odvolávať na ťažkosti. Dôstojníci a vojaci Ľudovej armády neúnavne bránia horu, kde zúri snehová fujavica, a nerobia to preto, že by to bola ľahká vec. I keď je to veľmi ťažká vec, bránia horu v mene ľudu, v mene strany a štátu.
Keď sme začali partizánsky boj, japonskí imperialisti nás ohovárali a vraveli, že sme blázni, ktorí – hoci nemajú nijakú možnosť dosiahnuť nezávislosť – už viac než desať rokov blúdia, trpia nedostatok a zvádzajú z cesty značnú časť mládeže. My sme to samozrejme nerobili preto, že by sme nevedeli, že žiť vo vykúrenom dome je príjemnejšie. Nedbali sme na utrpenie, lebo sme chceli za každú cenu oslobodiť vlasť a zachrániť ľud.
Prečo sme teda museli temer štyridsať rokov trpieť a znášať útlak japonského imperializmu? Pretože naši predkovia neurobili našu krajinu bohatú a silnú. Ak dnes nebudeme všetkými silami budovať socializmus, a ak dorastajúcej generácii zanecháme našu zaostalosť, bude tým roky a roky trpieť. Musíme urobiť čo najviac práce nielen pre ďalšie zlepšenie svojho vlastného života, ale aj pre šťastie našich budúcich pokolení.
Práca nám prináša nielen nový, bohatý život, ale robí z nás aj schopných a vytrvalých budovateľov socializmu. V pracovnom procese môže človek získať cenné skúsenosti ako pretvoriť prírodu a ešte viac rozvinúť svoje nadanie. Práca v nás vychováva duch kolektivizmu, ktorý sa prejavuje v zdolávaní ťažkostí vzájomnou spoluprácou, pomáha nám zbaviť sa prežitkov starej ideológie vykorisťovateľských tried, ktoré nerady pracujú, a vyzbrojiť sa ideami pracujúceho ľudu, ktorý prácu miluje.
Ďalej je v komunistickej výchove dôležité vychovávať ľudí k rešpektovaniu štátneho a spoločenského vlastníctva. Stále ešte máme, súdruhovia, zlý zvyk, že náš vzťah k vlastníctvu štátu a družstva nie je tak dobrý ako k vlastnému majetku. Ako ste sami vo svojich diskusných príspevkoch pripomínali, sú ľudia, ktorým vôbec nie je ľúto obilia, ktoré patrí družstvu. Keď vidia, ako ho zobú sliepky, myslia si: Nech sa moja sliepka nasýti! To svedčí koniec koncov o tom, že nešetríme vlastníctvo družstva.
Statkári a kapitalisti sa vôbec nestarali o iných a kruto vykorisťovali robotníkov i roľníkov, aby si zabezpečili bezstarostný život.
My však chceme, aby sa dobre žilo nielen nám, ale všetkým pospolu. Preto sme zospoločnili zavlažované ryžové polia a polia nezavlažované a obrábame ich spoločnými silami. Zospoločnili sme dobytok, kone, poľnohospodárske stroje a celý ostatný majetok. Spoločenské vlastníctvo družstva – to nie je súkromné vlastníctvo hocikoho, ale spoločné vlastníctvo všetkých družstevníkov. Je samozrejmé, že majetok družstva sa nezväčší a ani rastlinná výroba nebude prosperovať, ak všetci družstevníci budú šetriť len svoj majetok a s majetkom družstva zaobchádzať ledabolo, ak im bude úroda družstva ľahostajná a budú sa pritom domnievať, že sa ich to priamo netýka.
Kto uvažuje takto: stačí, keď ja sám žijem dobre, a nie je už moja vec, čo sa stane s majetkom štátu a družstva, ten patrí koniec koncov medzi ľudí, ktorí ako vykorisťovatelia rozmýšľajú egoisticky. Toto egoistické myslenie je zlé a je úplne v rozpore s komunistickou ideológiou. Ten, ktorého egoizmus rastie, môže pre vlastné záujmy rozkrádať majetok štátu a družstva, môže dokonca zradiť stranu, štát a ľud a nakoniec sa stať agentom nepriateľa.
Tieto sebecké myšlienky sa hlboko zakorenili, lebo po stáročia rástli v spoločnosti vykorisťovateľskej triedy. Aby sme vybudovali socializmus a vedomie všetkých ľudí naplnili komunistickými ideami, musíme naďalej rozvíjať ideologický boj proti egoistickému rozmýšľaniu.
Vo výchove družstevníkov v duchu komunistických ideí je ďalej dôležité vykoreniť konzervatívne myslenie, lipnúce na starých názoroch, a aktívne presadzovať revolučné myšlienky, ktoré sa prejavujú v láske ku všetkému novému.
Dnes žijeme v epoche revolúcie. Odmietame každý starý a prehnitý spôsob života, ktorý trval dlhú dobu, a budujeme novú, najpokrokovejšiu spoločnosť. Nie je možné vytvárať nové, a neskoncovať smelo so starým. Nie je možné vybudovať novú, socialistickú spoločnosť bez odstránenia starého zriadenia, starého spôsobu myslenia, starých metód práce i starých životných návykov, ktoré nám bránia postupovať vpred.
Dnes máme všade, vo všetkých dedinách družstvá a poľnohospodárstvo sa riadi podľa socialistických zásad. Musíme smelo skvalitniť všetky metódy rastlinnej výroby, metódy riadenia a hospodárenia, aby zodpovedali pokrokovému socialistickému družstevnému hospodáreniu. Musíme čo najskôr skoncovať so starým spôsobom myslenia a so starými návykmi. Je nutné bojovať so všetkým starým, čo bráni našej ceste dopredu, a neustále vytvárať nové. Revolučný duch ustavičného novátorstva a neustáleho pokroku – to je práve komunistický spôsob myslenia, zodpovedajúci nášmu spoločenskému zriadeniu.
Prehlbujúc komunistickú výchovu musíme sa snažiť rozvíjať medzi ľuďmi ušľachtilú morálku a dobré návyky. Niektorí považujú komunistov za ľudí, ktorí sa nestarajú o nič iné než o revolúciu. To je vonkoncom nesprávne. Komunisti viac než hocikto iný dodržiavajú morálku a rešpektujú ušľachtilé zvyky ľudu.
Komunisti milujú svojich rodičov, manželky a deti, majú radi svojich súdruhov, vážia si starých ľudí, žijú prosto a sú vždy skromní. Povýšenosť, ktorá sa prejavuje v nerešpektovaní starých ľudí, nemá nič spoločné s morálnymi kvalitami člena Strany práce. Niektorí súdruhovia namiesto toho, aby sa náležite starali o členov rodín vojakov a ľudí, ktorí zahynuli rukou nepriateľa, správajú sa nesprávne a urážajú ich ženy. To všetko pramení z toho, že si nevážia ľud a nemajú radi súdruhov. To je prejav prežívajúcej starej ideológie vykorisťovateľskej triedy, je to hanebné správanie, ktoré je v rozpore s našou komunistickou morálkou. Všetky tieto nemorálne činy zoslabujú jednotu nášho ľudu a vytvárajú prekážky na našej ceste vpred. Je nutné vyhlásiť nezmieriteľný ideologický boj proti takým tendenciám a ešte viac upevniť medzi masami morálnu výchovu. Celá činnosť v oblasti ideovej výchovy musí byť v súlade s politikou našej strany. Politika našej strany ukazuje cestu, po ktorej má kráčať naša strana a náš ľud. Obrazne povedané, politika strany sa podobá majáku, ktorý v noci osvetľuje cestu. Kto nepozná politiku strany, môže spadnúť alebo sa prepadnúť do priepasti, lebo ako človek kráčajúci za tmavej noci nevie vôbec rozoznať, či má pred sebou cestu alebo nie, ktorá cesta je strmá a ktorá rovná. Keď však máš lampu alebo vreckovú baterku, môžeš cestu nájsť, nedostaneš sa na zráz a budeš môcť kráčať po rovnej a najkratšej ceste.
Politika našej strany je jasne vyjadrená v uzneseniach zjazdov strany, v uzneseniach Ústredného výboru strany, v uzneseniach predsedníctva Ústredného výboru a v iných straníckych dokumentoch.
Štúdium politiky strany je povinnosťou každého člena strany. Politika našej strany dáva marxisticko-leninský rozbor situácie našej krajiny a určuje cestu, po ktorej musíme ísť. Ak budeme študovať politiku našej strany a marxizmus-leninizmus, môžeme smelo bojovať a za žiadnych, ani ťažkých okolností nestrácať nádej a vieru v šťastnú budúcnosť a vo víťazstvo.
V období nadvlády japonského imperializmu mnohí ľudia si hmlisto predstavovali, že japonskí imperialisti budú raz porazení a že Kórea sa stane nezávislou. Tí, čo nevedeli urobiť rozbor situácie na základe marxizmu-leninizmu, nevideli možnosť zániku japonského imperializmu a nemohli veriť vo víťazstvo.
Avšak tí, ktorí poznali marxizmus-leninizmus, jasne videli pred sebou zánik japonského imperializmu a budúce víťazstvo nášho ľudu, akoby sa dívali dolu z vysokého vrchu. Tí, čo nemohli predvídať budúcnosť, váhali a klesali. Naproti tomu ľudia, ktorí verili v pravdu marxizmu-leninizmu a predvídali budúcnosť, pokračovali v boji a zvíťazili.
Keď si všetci plne uvedomia, čo je politika strany a prečo je správna, keď ju budú náležite študovať, prihliadajúc pritom na skutočnú situáciu a keď budú bojovať, kráčajúc po ceste vytýčenej stranou, nemôže byť pochybností o tom, že budeme môcť zvíťaziť.
Na záver by som vám chcel povedať jednu vec – treba ešte viac prehlbovať zomkutnosť strany členov. Členovia strany sa musia uvedomelo zjednotiť, lebo majú spoločné komunistické idey a bojujú za spoločný cieľ. Aby sme mohli vybudovať socializmus a vykročiť do komunistickej spoločnosti, musíme zdolať mnoho prekážok. Nemôžeme ich však zdolať, ak si členovia strany nebudú navzájom veriť a ak sa čo najužšie nezomknú. Zomknúť sa musí celý milión členov strany. Aj v obecnom straníckom výbore sa musia všetci straníci zomknúť na základe jednotnej vôle a jednotnej myšlienky.
Keď sa objavia nedostatky, treba ich včas kritizovať a naprávať. Keď sa objavia rozpory v názoroch medzi členmi strany, treba ich včas odstraňovať výchovou a presvedčovaním, ich prerokovaním na zasadnutiach straníckeho výboru alebo individuálnymi pohovormi. Taký boj treba viesť každodenne. Ak sa nedostatky nahromadia a rozpory postupne narastajú, je potom ťažké otázku vyriešiť a zabezpečiť jednotu. Výbor obecnej straníckej organizácie a výbor základnej straníckej organizácie musia sa neustále veľmi usilovať o to, aby zosilnením kritiky a sebakritiky v strane včas odstránili nedostatky, prekonali rozpory a zabezpečili ideovú zomknutosť členov strany.
Decembrové rozšírené plénum Ústredného výboru strany z roku 1959 vytýčilo závažnú úlohu: dosiahnuť ďalší, ešte väčší vzostup vo výstavbe socializmu. Najmä členovia našich družstiev stoja teraz pred významnou úlohou: vyrábať viac obilia, mäsa a zeleniny a ďalej zvyšovať životnú úroveň ľudu. Tak ako sme v celonárodnom boji za uskutočnenie uznesenia decembrového pléna z roku 1956 dosiahli veľký pokrok v socialistickej výstavbe, musíme dosiahnuť nové, veľké víťazstvo aj v boji za realizovanie uznesenia decembrového rozšíreného pléna z roku 1959.
Som presvedčený, súdruhovia, že sa ešte užšie zomknete ako jeden muž okolo Ústredného výboru strany a so cťou splníte úlohy vytýčené pred našimi roľníkmi decembrovým rozšíreným plénom.
Vydavatelstvo cudzojazyčnej literatúry
Kórea, Pchjongjang
1971
