Filosofický základ čučche - O čučche (pojednání, 1982)

Myšlienky čučche sú nové filozofické myšlienky, v ktorých centre stojí človek.

Ako učí súdruh Kim Ir Sen, myšlienky čučche sa zakladajú na filozofickom princípe, že človek je pánom všetkého a rozhoduje o všetkom. Myšlienky čučche riešia základnú otázku filozofie tým, že kladú človeka nadovšetko. Vysvetľujú filozofickú myšlienku, že človek je pánom všetkého a rozhoduje o všetkom.

Pod slovami „človek je pánom všetkého“ sa rozumie, že človek je vládcom sveta a pánom svojho osudu; a slovami „človek rozhoduje o všetkom“ sa myslí, že zohráva rozhodujúcu úlohu v pretváraní sveta a v rozhodovaní o svojom osude.

Filozofický princíp myšlienok čučche, ktorý kladie človeka do centra pozornosti, objasňuje jeho miesto a úlohu vo svete.

Súdruh Kim Ir Sen poukázal na to, že človek je spoločenská bytosť obdarená samostatnosťou, tvorivými schopnosťami a uvedomelosťou.

Človek je, pochopiteľne, aj materiálnou bytosťou, no tým sa jeho podstata nevyčerpáva. Človek je najvyspelejšia materiálna bytosť, osobitný produkt vývoja materiálneho sveta. Od iných bytostí sa odlišuje už od chvíle, keď sa vyčlenil z prírodného sveta. Všetky ostatné živé bytosti si udržiavajú svoju existenciu tým, že sú závislé od objektívneho sveta a prispôsobujú sa mu; človek si svoju existenciu udržiava a rozvíja tým, že svet poznáva, pretvára a stavia ho do služby sebe samému.

Človek zaujíma osobitné miesto a zohráva osobitnú úlohu ako vládca sveta, pretože je spoločenskou bytosťou obdarenou samostatnosťou, tvorivými schopnosťami a uvedomelosťou.

Súdruh Kim Ir Sen poukázal, že samostatnosť, tvorivé schopnosti a uvedomelosť tvoria podstatné znaky človeka ako spoločenskej bytosti a dal nové filozofické vysvetlenie človeka.

Nezávislosť, tvorivé schopnosti a uvedomelosť sú spoločenské vlastnosti človeka, ktoré sa formujú a rozvíjajú spoločensko-historicky. Ľudia žijú a konajú iba v rámci spoločenských vzťahov. Iba v spoločnosti si človek môže udržať svoju existenciu a dosahovať svoje ciele. Samostatnosť, tvorivé schopnosti a uvedomelosť sú vlastné len spoločenskej bytosti – človeku.

Človek je bytosť so samostatnosťou, teda samostatná spoločenská bytosť.

Nezávislosť je vlastnosťou spoločenského človeka, ktorý sa snaží žiť a rozvíjať sa samostatne ako pán sveta a pán svojho osudu. Vďaka tejto vlastnosti človek láme prírodné okovy, bojuje proti všetkým formám spoločenského podrobovania a stavia všetko do služby sebe samému.

Pre spoločenskú bytosť – človeka – je nezávislosť životne dôležitým faktorom jeho existencie. Keď to hovoríme, myslíme tým spoločensko-politický život. Popri biologickom živote majú ľudia aj spoločensko-politický život. Ak je biologický život životom človeka ako živého organizmu, potom spoločensko-politický život je životom človeka ako spoločenskej bytosti.

Človek je bytosť, ktorá má tvorivú schopnosť, je teda tvorivá spoločenská bytosť.

Tvorivá schopnosť je vlastnosť spoločenského človeka, ktorý cieľavedome pretvára svet a rozhoduje o svojom osude. Vďaka svojej tvorivosti človek pretvára prírodu a spoločnosť tak, aby boli užitočnejšie a prospešnejšie pre neho samotného – mení staré a vytvára nové.

Tvorivá schopnosť, podobne ako nezávislosť, tvorí podstatnú vlastnosť spoločenskej bytosti – človeka. Samostatnosť sa primárne prejavuje v postavení človeka ako pána sveta; tvorivosť sa primárne prejavuje v jeho úlohe ako pretvárateľa sveta.

Človek je bytosť obdarená uvedomelosťou, teda uvedomelá spoločenská bytosť.

Uvedomelosť je vlastnosťou spoločenského človeka, ktorá určuje celú jeho činnosť zameranú na poznávanie a pretváranie sveta i seba samého. Človek obdarený uvedomelosťou poznáva svet a zákonitosti jeho vývoja, pretvára prírodu a rozvíja spoločnosť v súlade so svojimi potrebami. Uvedomelosť zaručuje nezávislosť a tvorivosť človeka ako spoločenskej bytosti a zabezpečuje jeho cieľavedomú poznávaciu a praktickú činnosť.

V konečnom dôsledku sa človek vďaka samostatnosti, tvorivej schopnosti a uvedomelosti stáva najvyspelejšou a najmocnejšou bytosťou na svete. K svetu nepristupuje fatalisticky a pasívne, ale revolučne a aktívne, a pretvára ho nie slepo, ale cieľavedome. Človek — spoločenská bytosť obdarená samostatnosťou, tvorivosťou a uvedomelosťou — je jediným pánom sveta, jediným jeho pretvárateľom.

Človek, prirodzene, nemôže žiť mimo sveta. Žije a vykonáva svoju činnosť vo svete, ktorý ho obklopuje.

Príroda je predmetom ľudskej práce a materiálnym zdrojom ľudského života, zatiaľ čo spoločnosť je kolektív, v ktorom sa uskutočňuje život a činnosť človeka. Na činnosť človeka výrazne pôsobia prírodné prostredie a sociálne podmienky. Podľa toho, či je prírodné prostredie pre ľudský život priaznivé alebo nepriaznivé, a najmä podľa toho, či je politický a ekonomický systém v danej spoločnosti pokrokový alebo reakčný, môžu tieto faktory podporovať úsilie človeka pretvárať prírodu a rozvíjať spoločnosť, alebo ho obmedzovať a brzdiť.

Avšak človek sa nepodriaďuje svojmu prostrediu ani vonkajším podmienkam. Svojou nezávislou, tvorivou a uvedomelou činnosťou pretvára vo svoj prospech to, čo je v rozpore s jeho potrebami, ničí staré, reakčné a buduje nové, pokrokové a tým neúprosne transformuje prírodu i spoločnosť. oto je činnosť a boj človeka za zmenu sveta a jeho premenu tak, aby účinnejšie slúžil jeho potrebám.

Tým, že myšlienka čučche vrhla nové svetlo na podstatné vlastnosti človeka, jeho miesto a úlohu vo svete, stala sa svetonázorom, v centre ktorého stojí človek.

To, že svet je materiálny a že sa mení a rozvíja v dôsledku pohybu hmoty, je už známe. Myšlienka čučche priniesla nový pohľad na svet tým, že dala odpoveď na otázky, kto je pánom a vládcom prírody a spoločnosti a kde sa nachádza sila, ktorá ich pretvára. Myšlienka, že svet okolo nás je riadený a pretváraný človekom, je novým pohľadom, sformulovaným z hľadiska vzájomných vzťahov človeka a okolitého sveta.

Objasnením postavenia a úlohy človeka ako vládcu sveta vrhla myšlienka čučche nové svetlo na prístup k okolitému svetu.

Prístup k okolitému svetu objasnený myšlienkou čučche stavia do centra pozornosti človeka – vládcu sveta.

Prístup k okolitému svetu, ktorý kladie človeka do centra pozornosti, znamená posudzovať svet z hľadiska záujmov človeka ako vládcu sveta.

K svetu treba prirodzene pristupovať z tohto hľadiska, pretože človek je vládcom sveta. Človek poznáva a pretvára svet preto, aby všetko vo svete slúžilo jemu. Najcennejšou bytosťou na svete je človek a nič nie je cennejšie než jeho záujmy. Každá vec vo svete má hodnotu iba vtedy, keď slúži záujmom človeka. Preto pristupovať k okolitému svetu zo stanoviska jeho lepšej služby človeku je najsprávnejším prístupom k svetu.

Pristupovať k svetu tak, že sa dáva priorita človeku, znamená posudzovať zmenu a vývoj okolitého sveta predovšetkým z hľadiska činnosti človeka – pretvárateľa sveta.

Najmocnejšou bytosťou na svete je človek. Iba človek je schopný pretvárať svet. Práve človek a nikto iný požaduje pretvorenie sveta a sám toto pretvorenie uskutočňuje. Človek aktívne pôsobí na svet a pretvára ho podľa svojich potrieb, pričom využíva objektívne zákonitosti. Iba vďaka aktívnej činnosti človeka sa svet pretvára v jeho prospech. Preto pristupovať k zmene a vývoju okolitého sveta z hľadiska aktívnej činnosti človeka, ktorý cieľavedome a vedome pretvára prírodu a spoločnosť podľa svojich potrieb, je najsprávnejším stanoviskom a postojom k svetu.

Čučchejské stanovisko a postoj k svetu sú skutočne revolučné, pretože umožňujú ľuďom, ktorí si hlboko uvedomujú, že sú vládcami sveta a pánmi svojho osudu, samostatne, tvorivo a vedome pretvárať svet a riešiť svoj osud.

Čučchejský svetonázor, ktorý vychádza z filozofického princípu myšlienok čučche, že človek je pánom všetkého a o všetkom rozhoduje, je najsprávnejším svetonázorom našej doby.

V priebehu historického vývoja ešte viac rastie postavenie a úloha človeka ako vládcu sveta. Vďaka jeho samostatnému, tvorivému a uvedomelému boju sa každým dňom rozširuje sféra sveta, ktorá sa podriaďuje vôli človeka. V našej dobe sa ľudové masy stali skutočnými pánmi sveta a vďaka ich boju svet čoraz lepšie slúži ich záujmom. Dnes sa postavenie a úloha ľudových más ako pánov sveta posilňujú viac než kedykoľvek predtým. Táto skutočnosť ešte zreteľnejšie potvrdzuje správnosť a životnosť filozofického princípu čučche, že človek je pánom všetkého a o všetkom rozhoduje.