Anekdoty zo života KIM ČONG ILA - 3. page

Súdruh KIM ČONG IL bol vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý sa tešil uznaniu po celom svete.
Bol to ideologický a teoretický génius. Systematizoval a rozvinul myšlienku Čučche a politiku Songun – skvelé ideológie éry nezávislosti.
Našiel perfektné odpovede na teoretické a politické problémy vznikajúce pri boji za ľudský osud, dosahovanie prosperity a rozvoja krajiny a národa a budovaní prekrásnej budúcnosti ľudstva.
Pod jeho jedinečným vedením sa jeho krajina premenila na krajinu, kde sú všetci ľudia spojení jednomyseľnou jednotou, ktorá je nevídaná v politickej histórii sveta, a na socialistickú pevnosť, na ktorú sa imperialistickí nepriatelia, hoci ohromní, neodvážia zaútočiť.
Kórejský ľud momentálne vyvíja aktívne úsilie otvoriť brány prosperujúcej socialistickej krajiny s mocnou silou národa, v ktorej všetko prosperuje a kde ľudia žijú tak, že nemajú čo závidieť svetu.
KIM ČONG ILOVA ľudskosť, vznešený zmysel pre morálku, výnimočná múdrosť a znalosti, železná viera a vôľa, excelentná guráž a povaha z neho robia hýbateľa ľudových más celého sveta.
Počas 70-ročného života súdruha KIM ČONG ILA boli zozbierané legendárne anekdoty, ktoré dotvárajú portrét veľkého človeka.

Nasledujúce sa stalo 12. novembra 2006, keď súdruh Kim Čong Il navštívil nový obchod s kompresormi v strojárenskom komplexe Rjongsong.

So žiarivým úsmevom na tvári sledoval model CNC sústruhu Kusong 6A. Funkcionár komplexu mu povedal, že všetci operátori majú radi stroje domácej výroby, pretože spracovávajú obrobky pomocou počítačových programov. Súhlasne prikyvujúc, drahý vodca povedal, že je dobré zaviesť NC zariadenia do desiatok strojov.Číst dál →

14. novembra 2006 drahý vodca súdruh Kim Čong Il navštívil kúpeľné stredisko pre poľnohospodárov v okrese Hamdžu.

Na nádvorí pozoroval budovy postavené v popredí borovicového hája.

Po hodnej chvíli sa opýtal funkcionára, či tam býva veľa snehu.

„Nie moc veľa,“ odpovedal.

Spýtal sa ho, prečo boli budovy pokryté stanovou strechou.

Poznamenajúc, že podobné budovy videl aj na iných miestach, drahý vodca uviedol, že pri stavbách by mali byť zachovávané miestne prvky a stanová strecha je európsky štýl.Číst dál →

5. novembra 1981 bol istý funkcionár vo svojej kancelárii, keď v tom zazvonil telefón. Telefonoval mu drahý vodca súdruh Kim Čong Il.
Drahý vodca sa ho spýtal tichým hlasom, či v poslednom období volal súdružke Čang Čchol Gu.

„V poslednom čase nie,“ odpovedal funkcionár. Súdruh Kim Čong Il chvíľu mlčal.

V tom čase stará žena, protijaponská revolučná bojovníčka, žila sama doma. Neboli hlásené žiadne informácie, že by bola chorá alebo mala iné životné problémy, takže sa funkcionár a jeho kolegovia o ňu nezaujímali.

Funkcionár sa bál, že sa niečo stalo starej veteránke.Číst dál →

28. októbra 1999 drahý vodca súdruh Kim Čong Il povedal funkcionárom, že ich bude sprevádzať na ďalšie nádherné miesto.

Ich cieľom bola továreň na koreniny. Pokúšajúc sa oceniť kvalitu fazuľovej pasty, ktorá vytekala von zo stroja, sa súdruh Kim Čong Il opýtal mladej robotníčky: „Ako hodnotíte túto fazuľovú pastu z továrne v porovnaní s tou, ktorú robíte u vás doma?“

Veselým hlasom odpovedala, že produkt z jej továrne má oveľa lepšiu chuť ako domáca fazuľová pasta.

„Takže chutí to lepšie,“ povedal súdruh Kim Čong Il so smiechom.

Ostatní pracovníci a funkcionári v jeho sprievode sa radovali.

Súdruh Kim Čong Il sa pri debate spýtal funkcionárov: „Prečo si myslíte, že sa to nazýva fazuľová pasta?“ Číst dál →

V októbri 2000 navštívila Kóreu Madeleine Albrightová, ministerka zahraničia Spojených štátov.

Na bankete organizovanom súdruhom Kim Čong Ilom, položila účastníkom hádanku. Ako je možné urobiť číslo 16 s desiatimi prstami?

V banketovej sále zavládlo hlboké ticho. To prerušil súdruh Kim Čong Il, ktorý prišiel s riešením. Povedal, že je to celkom jednoduché a ukázal dlane s oboma palcami prekríženými do kríža, vyjadrujúc 4 x 4.

Všetci ho obdivovali. Albrightová bola prvá, ktorá zatlieskala.

Bolo to 21. októbra 1982, pár rokov po otvorení pôrodnice v Pchjongjangu.

Počas rozhovoru s príslušnými funkcionármi sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il spýtal jedného z nich, či v nemocnici poskytujú pacientkam po pôrode med.

Ten poskytol osobitnú správu o zásobovaní medom po otvorení pôrodnice.

Súdruh Kim Čong Il vyzeral, že ho to veľmi teší a opýtal sa, ako poskytujú med.

Funkcionár váhal, pretože nepochopil, čo tým drahý vodca vlastne myslel.Číst dál →

Stalo sa to 7. októbra 2002, keď sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il prechádzal po Hoteli Samčijon č 1.

Uvidel veľkú krajinnú maľbu Potešenie pri potoku Sobek, ktorá zdobila stenu vo vstupnej hale.

Chvíľu sa díval na obraz, pričom jeleň a bažant na maľbe priťahoval jeho pohľad.

Prehliadal si pozorne maľbu a potom sa opýtal: „Žije bažant pri potoku Sobek?“ Hoci tam boli mnohí funkcionári a chválili umelecké dielo vo vstupnej hale, ale nikto nebol zvedavý, či v okolí potoka žijú jelene a bažanty.Číst dál →

Jedného dňa v októbri 1958 išiel funkcionár navštíviť súdruha Kim Čong Ila, ktorý bol v tom čase študentom vyššej strednej školy.
Funkcionár sa ho spýtal, čo má najradšej a čo najviac neznáša.

Súdruh Kim Čong Il si bol dobre vedomý toho, že tento človek bol prirodzene veľmi zvedavý. Preto zopakoval túto otázku a hlasno sa zasmial:
– „Čo mám najradšej?“
Potom odpovedal.
– „Najcennejšia je pre mňa revolučná viera, ktorá sa stala mojou duševnou oporou. Každý deň skúmam, či nie je na mojom revolučnom presvedčení a disciplíne hoci aj tá najmenšia škvrna.“
Číst dál →

Jedného dňa v septembri 1969 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il farmu na pestovanie bavlny. Keď sa prechádzal po poliach, vyjadril svoju spokojnosť s dobrým bavlníkom a požiadal funkcionárov, aby vymenovali kvety, ktoré sa im najviac páčia.

Jeden po druhom menovali kvety, ktoré sa im páčili, ako napríklad azalka, ľalia a ruža, pričom hovorili, že majú radi krásne a voňavé kvety.

Po vypočutí toho, čo povedali, to drahý vodca okomentoval:
Samozrejme, ľudia majú radi krásne a voňavé kvety. Je pravda, ako ste spomenuli, máme radi ruže, pretože vyzerajú krásne a sú voňavé. Avšak, existuje kvetina krásnejšia ako ruža. Je to bavlníkový kvet. Milujem ho.Číst dál →

V septembri 1971 sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il spolu s niektorými funkcionármi pohyboval v oblasti miesta Mupo, kde veľký vodca súdruh Kim Ir Sen postavil tábor počas protijaponského revolučného boja.

Jedného dňa jeden z funkcionárov navrhol, aby šli rybárčiť na rieku Tuman, ktorá tečie okolo Mupa a je plná rýb.

Súdruh Kim Čong Il návrh prijal.

Zatiaľ čo funkcionári lovili ryby, drahý vodca bol zahĺbený do myšlienok a vlasec jeho rybárskej udice klesal do vody. Čas plynul, ale on zostával v rovnakej pozícii. Funkcionár sa k nemu otočil. Všimol si, že hoci ryba vzala návnadu, súdruh Kim Čong Il to nevedel. Po chvíli si drahý vodca všimol prítomnosť funkcionára. Povedal, že Mupo je naozaj malebné a že pri tom, ako tu sedí s rybárskou udicou vo vode, napadla mu myšlienka. Funkcionár si uvedomil, že ich snaha prinútiť ho k odpočinku tým, že pôjdu na ryby, nefunguje.Číst dál →

V septembri 1998, cestou späť z inšpekcie frontálnych vojenských jednotiek, navštívil súdruh Kim Čong Il cintorín vlasteneckých mučeníkov na predmestí Pchjongjangu.

Prehliadal hroby jeden po druhom, hľadiac najmä na fotografické obrazy vytesané na náhrobných kameňoch.
„Tu vidím všetkých nezabudnuteľných ľudí. Zdá sa, akoby sa každý z nich sa vrátil k životu. Ich fotografie vyzerajú dobre,“ vyjadril sa s uspokojením súdruh Kim Čong Il.

Povedal, že to možno bude trvať dlho, ale pozrie si všetky obrazy mučeníkov, i skontroloval všetky zostávajúce hroby, ktoré boli usporiadané vo výškových úrovniach. Pred jedným hrobom si spomenul, že muž prispel veľkou mierou k posilneniu a rozvoju revolučných ozbrojených síl a pri pohľade na ďalší ho ​​chválil za jeho skvelé služby pri výstavbe, najmä hlavného mesta.

Na chvíľu sa zastavil pred každým hrobom, ako keby mal osobný rozhovor s mučeníkmi.Číst dál →

5. septembra 1998 masmédiá po celom svete pozorne počúvali Rádio Pchjongjang.
Prvé zasadnutie Desiateho Najvyššieho ľudového zhromaždenia KĽDR malo byť zahájené v priebehu niekoľkých minút; na zasadnutí by mal byť zvolený nový štátny vedúci orgán, najmä jeho nový prezident. Z tohto dôvodu bolo stretnutie stredobodom záujmu celého sveta.

Nikto nepochyboval o tom, že súdruh Kim Čong Il bude zvolený za prezidenta KĽDR. Bolo to považované za istú vec, takže niektorí zahraniční novinári dokonca napísali články, v ktorých predpovedali celonárodné oslavy jeho zvolenia.

Rozhlasové vysielanie Pchjongjangu však všetkých prekvapilo. Ľudia na celom svete ťažko verili vlastným očiam a ušiam. Kim Ir Sen bol vyhlásený za večného prezidenta KĽDR!Číst dál →

V auguste 1976 bol Kórejský polostrov ponorený do napätej situácie kvôli Pchanmundžomskému incidentu, ktorý bol vyvolaný Spojenými štátmi. Kórejský predstaviteľ zahraničných vecí, ktorý bol práve účastníkom 5. summitu Hnutia nezúčastnených krajín v srílanskom hlavnom meste Kolombo, zúfalo túžil dozvedieť sa o tom viac.

V priebehu niekoľkých dní od incidentu sa vrátil do svojej vlasti. Šiel navštíviť drahého vodcu súdruha Kim Čong Ila.
Sotva mohol uveriť vlastným očiam, keď videl, že súdruh Kim Čong Il počúva hudbu.
Vojna a muzika – to predstavovalo šokujúci kontrast.
Keď drahý vodca uvidel vstúpiť funkcionára, znížil hlasitosť hudby, spýtal sa ho, aký mal výlet a povedal mu, aby si sadol a počúval hudbu s ním.Číst dál →

Kim Čong Il zastavil búrku.
Taký bol nadpis článku v ruských novinách Trud z 24. augusta 2002. Predchádzajúci deň, keď drahý vodca súdruh Kim Čong Il bol vo Vladivostoku v rámci návštevy ruského Ďalekého východu, sa mestom dvakrát prehnala mierna búrka. Ale ďalší deň, keď sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, búrka prestala. V predchádzajúcom roku, keď drahý vodca navštívil Petrohrad, sa búrkové mraky, ktoré sa zhromažďovali nad mestom, rozplynuli.Číst dál →

Jeden augustový deň v roku 1975 bol drahý vodca súdruh Kim Čong Il informovaný, že traja pracovníci z uhoľnej bane v severnej časti krajiny sú v kritickom stave.
Stav pacientov bol beznádejný – tretí stupeň popálenín po celom tele a v kóme; zdalo sa, že neexistuje šanca na ich záchranu.
V ten večer súdruh Kim Čong Il zavolal funkcionára.
„Viete, že životy pracovníkov v Bani mládeže Sanghwa sú ohrozené?“
„Áno. Povedali mi o nehode.“
„Prečo ste mi to okamžite neoznámili?“
„Bál som sa, že by Vám to mohlo spôsobiť úzkosť.“
„Čo tým myslíte? Za takých kritických okolností je moja úzkosť problémom? Čo je teraz dôležitejšie ako ich záchrana?“
„Urobil som chybu.“
„No, aké opatrenia ste prijali?“
„Obvolal som provinčný výbor Strany a vyzval som ho, aby konal.“

Drahý vodca chvíľu nebol schopný hovoriť a potom povedal:
Povedal som vám znova a znova, že by sme mali pestovať vrelé ľudské cítenie. Zaujímalo by ma, kedy k nemu prídete. Pacienti sú v kritickom stave; čo myslíte tým, že len obvoláte provinčný výbor Strany a Ministerstvo verejného zdravotníctva? Ľudia nazývajú našu Stranu matkou a verne ju nasledujú. Máte v sebe materinskú lásku?Číst dál →

V auguste 1969 bol súdruh Kim Čong Il v regióne, kde poskytoval terénne poradenstvo.
Jedného dňa ho prišiel navštíviť istý funkcionár a našiel chyžnú, ktorá si utierala slzy.
Zvedavo sa jej spýtal: „Čo Ti je, súdružka?“
„Keď som vstúpila do jeho izby, videla som súdruha Kim Čong Ila, ako si práve perie prádlo. Snažila som sa mu zobrať prádlo, ale povedal mi, aby som to nerobila. Čo mám robiť?“Číst dál →

4. augusta 2001 navštívil drahý vodca súdruh Kim Čong Il mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina na Červenom námestí v Moskve, pričom táto udalosť upútala pozornosť medzinárodného spoločenstva.

Počas obdobia Sovietskeho zväzu bolo Červené námestie nazývané posvätným miestom krajiny a svetovej revolúcie. Bolo morálnym zvykom vedúcich predstaviteľov strán a socialistických krajín, ktorí navštívili Sovietsky zväz, že išli do mauzólea a vzdali úctu Leninovi, veľkému vodcovi medzinárodnej pracujúcej triedy a zakladateľovi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a štátu sovietov.

Po páde Sovietskeho zväzu však tento zvyk zmizol. Očierňovanie a urážky voči nemu boli oficiálne povolené a dokonca boli pokusy o odstránenie jeho mauzólea.Číst dál →

Jedného dňa v júli 2008 sa drahý vodca súdruh Kim Čong Il tešil z vystúpenia hosťujúceho ruského štátneho tanečného súboru N. S. Nadeždiny Berjozka. Veľmi chválil tanečnú skupinu, ktorú viedla Mira Koľcová.

V rozhovore s poprednými členmi tanečného súboru spomenul Koľcovej úlohu vo filme Dievčenská jar. Povedal, že čoskoro zabezpečí, aby bol film vysielaný v televízii a vyzval ich, aby ho sledovali počas pobytu v Pchjongjangu.Číst dál →

Dmitrij Jazov, minister obrany a maršal bývalého Sovietskeho zväzu, je veľmi skúsený vo vojenských záležitostiach. Nazývajú ho „vojenskou encyklopédiou.“

Počas sovietskej éry raz prekvapil svojho amerického náprotivka.
Pri rozhovoroch s americkým ministrom obrany Frankom Carluccim došlo na tému americkej občianskej vojny. Povedal Američanovi, v ktorej bitke sa bojovalo akým spôsobom, ktorý generál zohrával ​​akú úlohu a vymenoval strategické úspechy a chyby oboch vojenských síl. Carlucci bol prekvapený, že Rus bol lepšie informovaný ako on sám, americký minister obrany, ohľadne občianskej vojny a opísal sovietskeho ministra obrany ako „vojenskú encyklopédiu.“
Jazov bol hrdý na toto pomenovanie.

Jedného dňa v júli 1998, počas návštevy Kórey, sa stretol s drahým vodcom súdruhom Kim Čong Ilom. Kórejský vodca prišiel do penziónu, v ktorom bol ubytovaný.
„Ako sa máte? Som rád, že Vás vidím.“
„Ako sa máte, vážený súdruh Kim Čong Il? Už dávno som Vás chcel vidieť. Vďaka Vašej vrelej náklonnosti a starostlivosti som zdravý ako repa.“Číst dál →

Nasledujúci príbeh sa stal v obyčajnej kórejskej rodine.

Keď najmladší syn, žiak prvého ročníka základnej školy, jedno ráno vstal, obracal stránky kalendára visiaceho na stene. Avšak zastavil sa na stránke s mesiacom júl. Oči mu zaliali slzy. Ôsmy deň bol zarámovaný čiernou farbou.

Z vrecka vytiahol nôž a začal zoškrabovať čierny rám.
Jeho otec sa ho prekvapene spýtal, čo sa deje. Syn odpovedal uplakaným hlasom: „S týmto kalendárom niečo nie je v poriadku. Ôsmy deň je zarámovaný čiernou farbou, hoci generalissimus Kim Ir Sen nie je mŕtvy. Mal by existovať len deň jeho narodenia, ale nie deň jeho smrti.“Číst dál →