Jeden augustový deň v roku 1975 bol drahý vodca súdruh Kim Čong Il informovaný, že traja pracovníci z uhoľnej bane v severnej časti krajiny sú v kritickom stave.
Stav pacientov bol beznádejný – tretí stupeň popálenín po celom tele a v kóme; zdalo sa, že neexistuje šanca na ich záchranu.
V ten večer súdruh Kim Čong Il zavolal funkcionára.
„Viete, že životy pracovníkov v Bani mládeže Sanghwa sú ohrozené?“
„Áno. Povedali mi o nehode.“
„Prečo ste mi to okamžite neoznámili?“
„Bál som sa, že by Vám to mohlo spôsobiť úzkosť.“
„Čo tým myslíte? Za takých kritických okolností je moja úzkosť problémom? Čo je teraz dôležitejšie ako ich záchrana?“
„Urobil som chybu.“
„No, aké opatrenia ste prijali?“
„Obvolal som provinčný výbor Strany a vyzval som ho, aby konal.“
Drahý vodca chvíľu nebol schopný hovoriť a potom povedal:
Povedal som vám znova a znova, že by sme mali pestovať vrelé ľudské cítenie. Zaujímalo by ma, kedy k nemu prídete. Pacienti sú v kritickom stave; čo myslíte tým, že len obvoláte provinčný výbor Strany a Ministerstvo verejného zdravotníctva? Ľudia nazývajú našu Stranu matkou a verne ju nasledujú. Máte v sebe materinskú lásku?Číst dál →
