V auguste 1969 bol súdruh Kim Čong Il v regióne, kde poskytoval terénne poradenstvo.
Jedného dňa ho prišiel navštíviť istý funkcionár a našiel chyžnú, ktorá si utierala slzy.
Zvedavo sa jej spýtal: “Čo Ti je, súdružka?”
“Keď som vstúpila do jeho izby, videla som súdruha Kim Čong Ila, ako si práve perie prádlo. Snažila som sa mu zobrať prádlo, ale povedal mi, aby som to nerobila. Čo mám robiť?”
Funkcionár odišiel do jeho izby. Súdruh Kim Čong Il práve vešal košele a ponožky na stoličky, na dobre vetranom mieste.
Nalial z termosky trochu čaju zo spálenej ryže s kúskami ľadu a ponúkol ním funkcionára.
Bol to obľúbený čaj súdruha Kim Čong Ila. Povedal, že hlavne v lete je obzvlášť dobré ho piť.
Funkcionár sa ho opýtal: “Musíte si prať bielizeň sami? Môžete mať slúžku, ktorá za Vás urobí také veci.”
Zasmial sa a povedal, že v tento deň sa veľa ľudí stará do jeho súkromného života.
“Nestrkáme nos do Vášho súkromného života. Len nechceme, aby ste museli robiť takú podradnú prácu.”
Súdruh Kim Čong Il sa zasmial hlasnejšie. “Ako môžem porušiť zvyk z môjho detstva?”
Funkcionár ho požiadal, aby aspoň nepral svoju bielizeň.
Súdruh Kim Čong Il sa ho spýtal, prečo by mal porušiť svoj zvyk.
“Ste mužom, ktorého si váži všetok ľud krajiny.”
Podotknúc, že funkcionár z neho robí princa, sa súdruh Kim Čong Il opýtal: “Kedy sa cítite najviac rozrušený?”
Keďže funkcionár hneď neodpovedal, súdruh Kim Čong Il pokračoval:
Cítim sa najviac rozrušený napríklad za dnešných okolností, inými slovami, vtedy, keď sa ľudia pokúšajú poskytnúť mi osobitné zaobchádzanie, považujúc ma za privilegovaného. Slová nedokážu vyjadriť moje pocity v takýchto okamihoch. Ak by som ich mal vyjadriť, je to bolesť, akoby som sedel na vankúši ihiel.
Funkcionár si uvedomil, že jeho ponuka spôsobila súdruhovi Kim Čong Ilovi bolesť v srdci. Bol v rozpakoch.
Súdruh Kim Čong Il ďalej pokračoval: Náš vodca súdruh Kim Ir Sen pozerá na ľudí, akoby boli nad ním a hovorí, že je ich synom. Preto žije pokorným a jednoduchým životom, vždy zdieľajúc s ľudom radosti i strasti. Môj princíp v živote sa od toho jeho líši len trochu. Nado mnou, Kim Čong Ilom, sú ľudia, a Kim Čong Il je ich synom – to je môj životný princíp. Pri výkone mojich riadnych povinností ako syna ľudu som nikdy neočakával žiadne špeciálne zaobchádzanie ani privilégium, ani to v budúcnosti očakávať nebudem. Mojou najväčšou radosťou je žiť skromný život ako ostatní. Takže, prosím, neposkytujte mi žiadnu zvláštnu starostlivosť alebo privilégiá, ani ma nežiadajte, aby som mal niekoho, kto mi bude prať bielizeň. Požiadavka, aby som sa tešil zvláštnemu zaobchádzaniu alebo výsadám, sa rovná tomu, že sedím na vankúši ihiel.
