Skip to content

Ľudia žijúci pre zajtrajšok

Okres Thethan v provincii Južné Hwanghe sa rozprestiera v pobrežnej oblasti. Pri pohľade na bujné lesy v kraji si miestni obyvatelia vážia úsilie dôstojníkov a pracovníkov okresnej lesnej správy.

Bolo to v roku 2011, keď bol Čong Jon Ok, ktorý od svojich 27 rokov pracoval ako lesný strážca a bol postupne povýšený na rôzne pracovné pozície, až bol menovaný riaditeľom lesnej správy. Pri pohľade na les si nemohol pomôcť, ale cítil sa previnilo. Aj keď vedel, že urobil veľa vecí, stále tam boli mnohé nedokonalosti. Premením moju krajinu na krajinu hustých lesov, v súlade s požiadavkou štátu premeniť všetky hory na zlaté hory, hory pokladov, rozhodol sa.

Predovšetkým Čong stanovil cieľ vysadiť 15 300 hektárov lesa v okrese. Na tento účel bolo nevyhnutné pripraviť stromčeky. Preto on spolu s pracovníkmi podniku vytvorili lesnú škôlku. A v roku 2012 dokončili hektár pôdy a dva cirkuláre o rozlohe 120 metrov štvorcových. Tiež vybudovali čerpaciu stanicu o rozlohe 90 m² s cieľom zabrániť poškodeniu suchom a zaviedli zavlažovací systém na piatich hektároch plochy. Podnik tak vypestoval viac ako dva milióny stromov dobrých odrôd, z toho viac ako 200 000 čchangsonských červených smrekov, vyše 400 000 stromov pínie a 1,5 milióna stromov borovice tuhej prispeli k obnove lesa.

Podnik tiež vynaložil veľké úsilie na ochranu lesov. Na základe svojich predchádzajúcich skúseností s vyhladzovaním húseníc borovicových na 80 hektároch územia zaviedli metódu, vďaka ktorej sú schopní každoročne vyrábať viac ako dve tony biologického pesticídu s použitím šťavy extrahovanej zo zemiakových púčikov.

Ostatní robotníci a pracovníci podniku boli s týmto úspechom spokojní, ale Čong bol odhodlaný vybudovať aj vedecko-technický vzdelávací priestor, ako to vyžaduje epocha vedomostnej spoločnosti. V tom čase to niektorí ľudia brali na ľahkú váhu, pretože už aj bez toho mali veľa práce. Riaditeľ však povedal: „Kampaň obnovy lesov môže priniesť väčší úspech, keď budeme využívať vedu a technológiu. Viem, že je to náročné, ale mali by sme tak učiniť pre budúcnosť a krásu našich lesov.“ Onedlho dokončili pekný vzdelávací priestor pri lesnej škôlke. Teraz majú z tohto miesta úžitok. Mohli vďaka tomu uviesť do prevádzky vermikulitovú objemovú pec s dúchadlom.

Hoci vypestovali veľa stromov, mali problém s vysádzaním. Väčšina hôr bola pokrytá ílovitým pieskom a v čase jari fúkal od mora silný vietor. Na vyriešenie problému bolo potrebné použiť vermikulit, ale aj keď bola zem posypaná vermikulitom, nevsakoval sa do pôdy. Na spracovanie vermikulitu sa vyžaduje, aby bol minerál obsiahnutý v peci, ktorej teplota by sa mala zvyšovať pomocou dúchadla.

Riaditeľ sa postaral o to, aby sa o probléme diskutovalo nielen medzi dôstojníkmi, ale aj medzi všetkými ostatnými členmi závodu. Výsledkom bola nová myšlienka vybudovania pece, ktorá vôbec nepotrebuje elektrickú energiu. Vytvorili tak továreň, ktorá nevyužíva elektrickú energiu, ale hromadne produkuje objemový vermikulit použitím menšieho množstva surovín a odpadového tepla. Predtým s veľkým úsilím pestovali stromčeky vonku aj tri roky, aby ich mohli vysadiť v horách, ale teraz môžu vysadiť už jednoročné stromky. Ich skúsenosť bola zúžitkovaná nielen vo vlastnej provincii, ale aj vo všetkých ostatných provinciách.

Dôstojníci a pracovníci lesnej správy tiež položili pevný základ pre vysádzanie stromov nielen na jar a na jeseň, ale aj v období dažďov.
Vedúci konštatoval, že vďaka svojej snahe cíti potešenie pri pohľade na horskú krajinu, ktorá sa vďaka ich úsiliu mení na hustý les a že je odhodlaný tvrdo pracovať pre dobrú budúcnosť lesov.

http://www.naenara.com.kp