Skip to content

Anekdoty zo života Kim Čong Ila: Rozlúčenie sa s rokom v krvavých slzách

31. december 1994 sa blížil ku svojmu koncu, uprostred horkého žiaľu nad náhlym úmrtím prezidenta Kim Ir Sena.
Vo svojej kancelárii, v atmosfére slávnostného ticha sa súdruh Kim Čong Il rozprával vo svojej mysli s prezidentom Kim Ir Senom a jeho milovaným ľudom.

Potom povedal vrcholným predstaviteľom strany a štátu, ktorí tam boli s ním:
„Lúčiac sa s týmto rokom, stále smútime nad odchodom veľkého vodcu súdruha KIM IR SENA. Veľký vodca venoval všetko svoje úsilie slobode a šťastiu nášho ľudu a prosperite a rozvoju našej krajiny.“
Bol tak premožený smútkom a ľútosťou nad úmrtím prezidenta, že nemohol pokračovať v rozprávaní.

Funkcionári sklonili hlavy a vzlykali. Po dlhom čase sa súdruh Kim Čong Il upokojil a povedal:
Urobme našu krajinu, našu vlasť, ešte viac prosperujúcou, ako bolo jeho zámerom a jeho cieľom. Musíme zostať verní jeho cieľom a urobiť našu krajinu, našu vlasť, stále viac prosperujúcou.

Bol to sľub, ktorý dal prezidentovi, a tiež prehlásenie svojej neochvejnej viery a vôle.

Sekundy plynuli.

Všetci v krajine sa tešili na jeho novoročný prejav. Hovorilo sa dokonca aj medzi nepriateľskými silami, že prinesie novoročné posolstvo, z ktorého by mohli uhádnuť vôľu Kórey a plán jej pokroku.

Súdruh Kim Čong Il sedel pri svojom stole. Na stole ležal prázdny list papiera a miestnosť bola zahalená tichom. Na niekoľko minút ostal ponorený hlboko do svojich myšlienok a potom začal písať list celému svojmu ľudu.

„Rozlúčili sme sa rokom 1994 v krvavých slzách a teraz vítame Nový rok. Nech všetci pracujeme energicky, jednomyseľne a s jediným cieľom, aby naša krajina, naša vlasť, ešte viac prosperovala, ako sa patrí vojakom a oddaným nasledovníkom veľkého vodcu. 1. januára 1995. KIM ČONG IL“

Vonku bolo stále mŕtve ticho. Žiara slávnej histórie sa šírila Kóreou.